Ku chôdzi sa dostal Kubiš aj malou náhodou. Počas žiackej atletickej ligy chýbal Dubničanom chodec, preto absolvoval kilometer. Nemal žiadnu techniku, chcel si len vyskúšať inú disciplínu. Skončil v strede štartového poľa, pochodoval pod šesť minút. Zaujal ho tréner Jozef Pavelka a presvedčil ho, aby sa dal na chôdzu. Postupne išiel výkonnostne nahor, získal slovenského tituly u mladších a starších žiakov, dorastencov. Dostal sa do reprezentácie a absolvoval aj majstrovstvá sveta do 17 rokov či olympijské hry mládeže 2018 v Buenos Aires. „V Argentíne sme bývali v olympijskej dedine, z ktorej som takmer dva týždne nevytiahol päty. S trojdňovým odstupom sme absolvovali dva päťkilometrové preteky a ich výsledky sa spočítali. V prvých som bol ôsmy, v druhých som na trati v hroznom teple nechal všetko a prišiel do cieľa piaty. Celkovo som obsadil pekné šieste miesto, bol som druhý najlepší Európan. Popreteková návšteva Buenos Aires bola špeciálny zážitok,“ vrátil sa k vrcholu svojej doterajšej kariéry.
Osemnásťročný Kubiš by rád na vlastnej koži okúsil aj pravú olympijskú atmosféru. Cieľom je dostať sa do Paríža 2024. Do Buenos Aires sa kvalifikoval za dramatických okolností z majstrovstiev Európy do 18 rokov v Györi. Dva kilometre pred cieľom pretekov na 10 000 metrov bola v popredí sedemčlenná skupina, najlepší štyria si zabezpečili účasť na OH mládeže. Každého zo sedmičky chodcov už rozhodcovia napomínali a musel si dávať pozor na techniku. Ukázal, že pri chôdzi dokáže aj taktizovať a štvrté miesto mu zabezpečilo miestenku na mládežnícku olympiádu. „Počas každých pretekov rozmýšľam, ako sa vyvíjajú a podľa toho idem. Na trati vnímam veľa vecí,“ vysvetľuje.
Podľa mnohých je športová chôdza len rýchla verzia klasickej. Len ten, kto si túto atletickú disciplínu skúsil, pozná jej veľkú náročnosť. Tréningy sú fyzicky ťažké, preteky psychicky náročné. Okrem formy musí mať chodec aj kvalitnú techniku a neustále si dávať na ňu pozor. Pretekárova noha sa musí vždy dotýkať zeme a musí byť v tom okamihu zároveň napnutá, nesmie byť zohnutá v kolene. Pre chodcov je strašiakom červený terčík, ktorý až donedávna znamenal diskvalifikáciu, v súčasnosti povinnú prestávku. „Zatiaľ ma nediskvalifikovali, iba mojich súperov. Dávam si na techniku pozor. V Buenos Aires jeden z chodcov dostal trest až po príchode do cieľa, nebol to preňho príjemný pocit,“ spomína si odchovanec dubnickej atletiky, ktorý sa narodil v Ilave.
Kubiš je veľký bojovník, ktorý sa chce popasovať so všetkými výzvami. Nechýba mu odvaha, raz by si chcel vyskúšať niektoré adrenalínové výzvy. V pretekoch ma však aj motiváciu navyše. „Poháňajú ma ľudia, ktorí mi neprajú a ja im dokazujem, že na to naozaj mám,“ tvrdí.
Veľa voľného času popri kolotoči tréningov a sústredení nemá. Ak si ho nájde, určite by sa nechcel počas neho venovať kresleniu či spievaniu. Čas si kráti čítaním rôznych kníh. Pri chôdzi potom využíva aj rôzne poznatky a logické myslenie.
Chôdza je finančne náročná športová disciplína. Aj preto Kubiš privítal pomoc od Slovenského olympijského a športového výboru, ktorý mu ponúkol možnosť byť členom Juniorského olympijského tímu. Medzi jeho podporovateľmi sú aj spoločnosti LYNX a Kooperativa. „V prvých rokoch mojej kariéry musela moja rodina siahnuť hlbšie do vrecka. Vďaka podpore od Slovenského olympijského a športového výboru i atletického zväzu je to už jednoduchšie. Ročne spotrebujem aj osem párov chodeckej obuvi, absolvujeme viaceré sústredenia, dôležitá je aj regenerácia. A to všetko niečo stojí,“ dopĺňa Kubiš.
Viac informácií o Juniorskom olympijskom tíme nájdete na stránke www.olympic.sk/jot.
(PR)