Mestá a obce sa musia pripraviť na novinku. Kuchynský odpad sa bude triediť

Väčšinu slovenských miest a obcí čaká od januára 2021 nová povinnosť – zabezpečiť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Samosprávam tak nezostáva veľa času reagovať na zmenu, hovorí Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti KOSIT.

Kuchynský odpad
Zdroj: SHUTTERSTOCK

Zvyšky z obeda, ale aj ohryzok z jablka – kuchynský biologický odpad sa od nového roka bude musieť zbierať samostatne. Vyžaduje to novela zákona o odpadoch.

Podľa tej musia separovaný zber zabezpečiť všetky samosprávy, ktoré nebudú mať výnimku, pričom doteraz najčastejšiu – ekonomickú neúnosnosť triedenia – legislatívna úprava ruší.

Po novom sa výnimka bude týkať len miest a obcí, v ktorých zmesový komunálny odpad končí v zariadení na energetické využitie odpadu (Bratislava a Košice), ďalej tých, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú, alebo v ktorých nie je separovaný zber technicky možný.

Pri poslednom bode ide napríklad o ťažko prístupné historické centrá miest respektíve riedko osídlené oblasti. Nová povinnosť tak začne platiť pre zhruba 80 percent slovenských samospráv.

Nebude končiť na skládke

Dôvody triedenia kuchynského bioodpadu sú zrejmé – ročne ho jeden občan SR vyprodukuje približne 80 – 100 kilogramov, vyplýva z analýzy Evy Sadovskej z WOOD & Company. Tento objem dnes končí najmä na skládkach, kde vytvára typický „sladkastý“ zápach.

Spomedzi všetkých druhov komunálneho odpadu má navyše najhoršie environmentálne dôsledky – hnijúce zvyšky potravín produkujú takzvaný skládkový plyn zložený z metánu, oxidov dusíka a sírovodíka.

Odvoz kuchynského bioodpadu bude prebiehať podľa potreby – v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii

Odvoz kuchynského bioodpadu bude prebiehať podľa potreby – v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii. ZDROJ: KOSIT, a. s.

Tieto zložky sú rizikom aj pre podzemné zdroje vody a tiež živnou pôdou pre šírenie baktérií, z čoho vyplývajú zdravotné riziká.

„Prioritou by malo byť, samozrejme, minimalizovanie vzniku kuchynského bioodpadu. Ak ho už vytvoríme, mali by sme sa ho snažiť zhodnotiť, napríklad cez domáce kompostovanie. Ak takúto možnosť nemáme, prichádza na rad separovaný zber,“ hovorí Lucia Šprinc, riaditeľka pre obchod a rozvoj spoločnosti KOSIT, ktorá samosprávam poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva vrátane triedeného zberu kuchynského bioodpadu.

Vyseparovaný odpad by mohol končiť v bioplynových staniciach, no prekážkou je najmä ekonomické a logistické hľadisko. Na Slovensku máme takýchto staníc iba deväť, z toho až šesť v západnej časti územia.

Čo je kuchynský bioodpad

Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (KBO) sa v zmysle európskeho nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch z roku 2009 zaraďuje podľa stupňa rizika do poslednej tretej kategórie. Patrí sem nielen samotný kuchynský odpad, ale aj potraviny živočíšneho pôvodu po záruke (mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, med, vajcia, vaječné škrupiny apod.), ktoré prirodzene podliehajú rýchlym rozkladným procesom a produkcií hnilobných baktérií. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá zhruba 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Celá krajina ho tak za rok vyprodukuje vyše 500-tisíc ton.

„Bioplynky“ sa navyše primárne orientujú na bioodpad z reštaurácií a potravinárskych prevádzok, kde majú istotu o jeho zložení. Odpad z bežných kuchýň naopak predstavuje riziko: akákoľvek zložka, ktorá do kuchynského bioodpadu nepatrí a napriek tomu sa v ňom ocitne, môže znehodnotiť celý proces výroby plynu v bioplynovej stanici, s čím sa spájajú nemalé finančné škody.

Vedierka a hnedé nádoby

Aj vzhľadom na technické a hygienické komplikácie pri spracúvaní v bioplynových staniciach sa bude kuchynský bioodpad z domácností najmä kompostovať, čo je možnosť, ktorú preferujú aj odborníci na odpadové hospodárstvo. Zber vytriedeného odpadu v mestách a obciach bude prebiehať v dohodnutej frekvencii, raz za týždeň respektíve dva týždne.

Spôsob zberu sa bude líšiť od typu výstavby. „V prípade obcí, kde prevláda bývanie v rodinných domoch, je momentálne najefektívnejší takzvaný vedierkový zber. To znamená, že zberové spoločnosti zabezpečia pre občanov plastové, ľahko umývateľné vedierká a vrecká,“ vysvetľuje Lucia Šprinc s tým, že kuchynský bioodpad sa bude musieť umiestňovať do kompostovateľných vreciek. Obyvateľom ich dodá zberová spoločnosť.​

Zo zvyškov potravín vznikne po pridaní zeleného bioopadu kompost použiteľný napríklad pri úpravách parkov

Zo zvyškov potravín vznikne po pridaní zeleného bioopadu kompost použiteľný napríklad pri úpravách parkov. ZDROJ: Jumpstory

Čo sa týka ľudí v bytovkách, pred ich domovmi pribudnú hnedé zberové nádoby v objeme 120 – 660 litrov, umiestnené pri štandardnom zberovom mieste. Obyvatelia takisto dostanú kompostovateľné vrecká a zber bude prebiehať v rovnakej – týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii – podľa potreby.

Nevyhnutné je pravidelné čistenie zberných nádob, ktoré má prebiehať po každom odvoze odpadu. „Aj z toho dôvodu je dôležité, aby sa mestá a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne služby počas celého procesu,“ uvádza L. Šprinc.

V poslednom kroku sa kuchynský bioodpad spracuje – podrví sa a zmieša s takzvaným zeleným bioodpadom, teda rastlinnými zvyškami zo záhrad, sadov a parkov. Vzniknutá zmes sa následne prirodzene zahreje na teplotu 70 stupňov, čo zabezpečí jej hygienizáciu.

„Výsledný materiál putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch,“ dodáva Lucia Šprinc z KOSIT-u, podľa ktorej nemajú mestá a obce vzhľadom na aktuálne legislatívne lehoty času nazvyš a mali by myslieť na včasné zabezpečenie triedeného zberu.        

 

(PR)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.