O implementovaní tzv. zimného balíčka sa na Slovenku hovorí už niekoľko rokov. Prečo je jeho prijatie také dôležité?
Ako vyplýva z názvu, ambíciou dokumentu je zmeniť energetické prostredie a naplniť strategické ciele v oblasti klimatickej a energetickej politiky do roku 2030. Jedným z nich je napríklad aj zníženie emisií CO2 do tohto roku najmenej o 40 %. Samozrejme, toto zahŕňa komplexnú zmenu, ktorá definuje v postate nový dizajn trhu a zavádza nových účastníkov trhu. Z pohľadu dodávateľa energií je asi najdôležitejšia smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Jej prijatie a zavádzanie do praxe bude mať zásadný dosah na fungovanie energetického trhu.
Čo si pod týmito zmenami môžu predstaviť koncoví užívatelia na trhu? Ako môže prijatie legislatívy posunúť trh z pohľadu spotrebiteľa, či už z hľadiska úspory alebo rozvoja nových služieb?
Vzťah medzi zákazníkom a dodávateľom sa úplne zmení. Kým momentálne je zákazník len v pozícii odberateľa energií, v budúcnosti sa z neho môže stať aktívny výrobca. Zákazník bude elektrinu nielen spotrebúvať, ale ju aj sám vyrábať, čo ho bude viesť k jej efektívnemu využívaniu. Z pohľadu dodávateľa môžem povedať, že zákazníka sme už v podstate naučili energiami šetriť a dali sme mu nástroje, ako si spotrebu sledovať. Z hľadiska energetickej efektívnosti musí logicky nasledovať ďalší krok, a to umožniť zákazníkovi aktívne participovať na výrobe elektriny, čiže urobiť z neho aktívneho účastníka trhu. Aktívny zákazník, ktorý vyrába a zároveň spotrebúva elektrinu na jednom mieste, vie znižovať svoje náklady. Na to je však potrebné prijať viaceré legislatívne zmeny, o ktorých sa začína diskutovať práve v súvislosti s už spomínaným zimným balíčkom.
Slovensko sa zaviazalo že do roku 2020 bude 14 percent elektriny produkovať z obnoviteľných zdrojov.
Ako je to v súčasnosti? Aktuálne je tiež možné, aby si zákazník vyrábal elektrinu sám?
Áno, je to možné, rozdiel je v tom, že teraz si elektrickú energiu len vyrobí, a tú, čo nespotrebuje, odovzdá buď do sústavy, alebo si ju uskladní v batérii a využije ju neskôr, keď ju potrebuje. Takéto fotovoltické riešenia poskytujeme už niekoľko rokov a postupne sledujeme nárast záujmu zo strany zákazníkov. V budúcnosti bude môcť zákazník s vyrobenou elektrinou aj obchodovať, čo sa môže pozitívne odraziť na znížení jeho nákladov.
Čo sa týka zelených zdrojov, ako sú napríklad malé fotovoltické elektrárne pre domácnosti, majú o ne ľudia reálny záujem? Oplatí sa im to, alebo je to ešte stále luxusná záležitosť?
Určite to už nie je len výstrelok pre bohatých. Všetci cítime zodpovednosť k spoločnosti a k planéte, na ktorej žijeme. Ako spoločnosť to berieme ako dôležitú súčasť zmeny, ktorá sa deje. Klimatická zmena ovplyvňuje aj náš
biznis. Je pravda, že aktuálna cena, napríklad fotovoltických zariadení, môže byť finančne dostupná len pre určitú skupinu zákazníkov. Sme však hlboko presvedčení, že starať sa o klímu, dekarbonizáciu, byť energeticky samostatní a zodpovední nie je len otázka atraktívneho trendu, ale je to nutnosť. Zároveň platí, že je len otázkou času, kedy sa vďaka technologickému vývoju a masívnemu nasadzovaniu riešení trhová cena zníži tak, aby riešenia boli ekonomicky zmysluplné aj pre bežného spotrebiteľa.
Spomenuli sme, že zákazníci si môžu vyrobenú elektrinu uskladniť. Pri elektrine vyrobenej z obnoviteľných zdrojov môže byť práve jej uskladnenie problém, keďže výkon slnka, vetra či vody ovplyvniť nevieme.
Momentálne je možné uskladniť si takto vyrobenú elektrinu dvoma spôsobmi, vo fyzickej alebo virtuálnej batérii. Zákazník si môže v batérii uložiť prebytočnú vyrobenú elektrinu, ktorú v danom čase (počas slnečného dňa) už nedokáže využiť pre svoje vlastné potreby. Keď je zákazníkova spotreba väčšia než jeho aktuálna výroba, využije najprv energiu z batérie a až potom z dodávky dodávateľa.
Krajiny v rámci Európskej únie podporujú zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, v roku 2030 by to malo byť až 32 %. Je pripravená na zvyšovanie podielu takto vyrobenej elektriny naša sústava? Či už z hľadiska jej stability, alebo možnosti uskladnenia takto vyrobenej elektriny?
Je pravda, že alternatívne zdroje energie nezaťažujú nadmerne životné prostredie, ale na druhej strane nie sú stabilné z hľadiska dodávok do sústavy. Jednoducho povedané, nevieme úplne presne predpokladať intenzitu svietenia slnka alebo fúkania vetra. Aktuálne najviac používaným riešením je uskladnenie takto vyrobenej elektriny do prečerpávacích elektrární. Možnosti ich výstavby sú však limitované, a preto je potrebné prichádzať s novými technologický mi riešeniami. Jedným z takýchto riešení je batériové úložisko. Naša spoločnosť sa aktuálne uchádza o spolufinancovanie takéhoto riešenia z projektov Európskej únie.
O aké riešenie konkrétne ide?
Ide o riešenie na veľkokapacitné uskladnenie energie, ktoré poskytne obrovské kapacity na uskladnenie elektrickej energie vyrobenej nielen na Slovensku, ale v regióne strednej Európy, čím výrazne prispeje k rozvoju obnoviteľných zdrojov. Napríklad vlastníci lokálnych zdrojov, ktorí vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov, budú schopní znížiť svoje náklady na elektrickú energiu spotrebúvaním uloženej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na jednej strane prispieva k dosiahnutiu environmentálnych cieľov. Neovplyvní však zapojenie zdrojov alternatívnych energií stabilitu v sústave?
V elektrizačnej sústave môže nastať nevyváženosť z rôznych dôvodov, napríklad náhly nárast spotreby, „náhle pritečenie“ elektriny vyrobenej z OZE aj v okolitých krajinách alebo potenciálny výpadok výrobného zdroja. Na vyváženosti sústavy sa podieľajú viaceré zdroje, napríklad vodné alebo tepelné. Zatiaľ len na národnej úrovni, avšak od roku 2023 sa uvažuje o prijatí európskej legislatívy, ktorá hovorí o nadnárodnom zabezpečovaní vyváženosti v sústave.
Vizualizácia možného technické riešenia veľkokapacitného batériového úložiska.
Batériové úložisko tak výrazne prispeje k rozvoju OZE, rovnako bude slúžiť ako veľký zdroj elektrickej energie, ktorú možno v podstate kedykoľvek využiť?
Batérie majú schopnosť integrovať obrovské objemy obnoviteľných zdrojov energie do sústavy, zároveň ich inštalovaním dochádza k zníženiu emisií skleníkových plynov, optimalizácii prevádzky sústavy, ktorá povedie k zníženiu používania elektrickej energie ako aj k zníženiu strát v sústave. Výrazne tak napríklad prispejú k rozvoju elektromobility tým, že umožnia rýchle nabíjanie väčšieho počtu vozidiel v rovnakom čase bez ohrozenia stability elektrizačnej sústavy.
V akom štádiu sa momentálne projekt nachádza?
Projekt ráta s investíciou približne 300 mil. eur. Ide o obrovskú sumu spojenú s významnou inováciou v rámci prenosových a distribučných sústav v strednej Európe. Z tohto dôvodu sa uchádzame aj o spolufinancovanie z európskych nástrojov na prepájanie Európy (tzv. Connected Europe Facility). Batériové riešenie ako nástroj na skladovanie energie môže byť jedným z najinovatívnejších riešení, na základe ktorého by sa mohol zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov. Zvyšovanie podielu OZE ako jeden z kritických faktorov približujúcich sa k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v elektro energetike, investovanie do flexibility prenosových sústav, skladovania energie a projektov inteligentnej distribúcie sú súčasťou Národnému plánu obnovy, ktorý v týchto dňoch prijala vláda SR. A ZSE chce byť pri tom.
KTO JE JURAJ KRAJCÁR
Od roku 2011 stojí na čele spoločnosti ZSE Energia ako predseda predstavenstva. V spoločnosti zároveň pôsobí ako riaditeľ obchodu zodpovedný za predaj a nákup elektriny, marketing a tvorbu cien i ako člen predstavenstva materskej spoločnosti Západoslovenská energetika, a. s. Juraj Krajcár je zástancom ekologických a „zelených“ riešení v energetickom priemysle.
(PR)