Kríza, dočasná ochrana a reštrukturalizácia. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Slovenská ekonomika zažíva v súvislosti s pandémiou koronavírusu bezprecedentný šok. Je zrejmé, že mnoho doteraz veľmi dobre riadených podnikov vyjde z krízy zaťažených väčšou či menšou mierou nových dlhov. Na aktuálnosti tak naberá téma dočasnej ochrany či riešenie situácie reštrukturalizáciou a konkurzom. Tento článok sa zameriava na možnosti a riešenia, ktoré majú podniky v súčasnej situácii, ale aj na to, aké sú vyhliadky do budúcnosti z pohľadu insolvenčného práva.

Kríza, dočasná ochrana a reštrukturalizácia. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Zdroj: HAVEL & PARTNERS

Súčasnú krízu spôsobenú vírusom SARS CoV-2 možno považovať za mimoriadnu. Opatrenia, ktoré sa prijali na zamedzenie možnej nákazy, však mali zdrvujúci dosah na rad inak zdravých firiem v mnohých podnikateľských sektoroch. Hlavným problémom sa ukazuje nedostatok voľných peňažných prostriedkov na úhradu splatných záväzkov, v dôsledku výpadku tržieb je ohrozená výroba či ďalšie činnosti inak fungujúcich podnikov. To z národohospodárskeho pohľadu môže viesť k sérii negatívnych javov, ako sú nárast nezamestnanosti či celkový pokles ekonomiky.

V reakcii na krízovú situáciu sa stretávame s celým radom legislatívnych zmien a noviniek. Od začiatku vypuknutia pandémie bolo prijatých niekoľko zákonných mimoriadnych opatrení, či už vo finančnej oblasti, alebo v oblasti justície, ktorých cieľom bolo zjemniť vplyv prichádzajúcej ekonomickej krízy. Jedným z najvýznamnejších opatrení pre podnikateľov bola prijatá úprava dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi. Hlbšie a systémovejšie riešenie súčasnej krízy však sľubujú priniesť pripravovaný zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ako aj novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré by mali byť účinné začiatkom budúceho roka.

Ochrana manažmentu dlžníka

Azda všetci podnikatelia sa aktuálne stretávajú so situáciou, keď im obchodní partneri prestávajú platiť. Zvyšujú sa im tak záväzky po splatnosti a hrozí špirála druhotnej platobnej neschopnosti. Hoci v Slovenskej republike nie je porušenie povinnosti podať návrh na konkurz trestným činom (ako je to napr. v susednom Nemecku), nepodanie návrhu na konkurz včas je spojené s povinnosťou štatutárnych orgánov zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 12 500 eur, ako aj so zodpovednosťou za škodu voči veriteľom za nepodanie návrhu včas. V súčasnom krízovom období však nie je v záujme nikoho, aby inak životaschopné podniky na seba podávali insolvenčné návrhy, ak je možné v budúcnosti očakávať, že ekonomická situácia podniku sa zlepší.

Dočasná ochrana prináša zásadnú zmenu vo vzťahu k povinnosti dlžníka podať návrh na konkurz z dôvodu svojho úpadku. Podnikatelia, ktorí požiadali o dočasnú ochranu, totiž túto povinnosť nemajú, pričom sú tak chránení aj pred povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu za nepodanie návrhu na konkurz či pred zodpovednosťou za škodu za nepodanie návrhu včas. Pod takouto dočasnou ochranou môžu byť podnikatelia do konca tohto roka. Na túto výnimku sa však nemôže spoliehať podnik, ktorý zápasí s platobnou neschopnosťou dlhodobo či sa nachádza v úpadku z dôvodov prevažne nesúvisiacich s pandémiou.

Dočasné obmedzenia práv veriteľov podať insolvenčný návrh, začať výkon záložného práva či viesť exekúciu

Tak ako dočasná ochrana vo vzťahu ku konkurznému konaniu chráni manažment dlžníka, obmedzuje súčasne práva veriteľov, pretože na spoločnosť, ktorá je pod dočasnou ochranou, nie je možné podať veriteľský návrh. Ak bude veriteľský návrh napriek tomu podaný, súd konanie o ňom preruší. Dlžník sa tak nemusí obávať, že by jeho veritelia proti nemu začali konkurzné konanie. Okrem obmedzenia veriteľov vo vzťahu k zákazu podať návrh na konkurz svojho dlžníka, dočasná ochrana chráni podnikateľov aj tak, že obmedzuje realizáciu záložného práva či vedenia exekúcie.

Dočasná ochrana okrem uvedených výhod pre dlžníka prináša aj obmedzenia. Dlžník je povinný sa počas dočasnej ochrany zdržať konania, ktoré by mohlo viesť k podstatnej zmene v skladbe, vo využití či v určení majetku dlžníka alebo k jeho nie zanedbateľnému zmenšeniu, pričom by mal vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere, pričom je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje. Tieto obmedzenia však dlžníkovi nebránia v prípadnom čerpaní štátnej pomoci v súvislosti s protikrízovými opatreniami.

S ohľadom na ľahšiu dosiahnuteľnosť dočasnej ochrany, na ktorú nie je vyžadovaný súhlas dlžníkových veriteľov, toto riešenie vzbudzuje rozporuplné reakcie a podľa mnohých názorov môže dôjsť k zneužívaniu zo strany dlžníka a k poškodzovaniu práv veriteľov.

Zmena úpravy dočasnej ochrany v novom roku

Predložené znenie nového zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach je veľmi podobné podmienkam dočasnej ochrany, ktorú môžu podnikatelia využiť podľa súčasnej právnej úpravy do konca tohto roka. Zásadným rozdielom je podmienenie možnosti žiadať o dočasnú ochranu súhlasom nadpolovičnej väčšiny veriteľov dlžníka počítanej podľa výšky ich pohľadávok, pričom na súhlas spriaznených pohľadávok (v rámci jednej skupiny) sa neprihliada. To znamená, že ak bude spoločnosť mať záujem požiadať o dočasnú ochranu, budú s týmto rozhodnutím spoločnosti musieť súhlasiť jeho najväčší veritelia, čo vnímame ako významné obmedzenie možnosti žiadať o dočasnú ochranu.

Samozrejme, nie je možné vylúčiť, že aj nová právna úprava dočasnej ochrany bude zneužívaná dlžníkmi, ktorí toto obdobie dočasnej ochrany využijú len na oddialenie svojej povinnosti podať návrh na konkurz a zakrytie dlhodobej platobnej neschopnosti. Takýto postup spoločností môže negatívne ovplyvniť najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí sú závislí od každej platby od svojich obchodných partnerov a v prípade, že im nebudú faktúry uhradené riadne a včas, môže to spôsobiť ich úpadok. Riziko ohrozenia najmä malých veriteľov vidíme v tom, že jednak dlžník nebude k dočasnej ochrane potrebovať súhlas malých veriteľov a jednak v dĺžke trvania dočasnej ochrany, ktorú si dlžník môže predĺžiť celkovo až na šesť mesiacov.

Havel &description:Havel &

Reštrukturalizácia ako spôsob dostať sa z krízy víťazne

S ohľadom na súčasný vývoj situácie je možné predpokladať, že vplyv ekonomickej krízy spôsobí platobnú neschopnosť viacerých veľkých podnikov. Na rozdiel od konkurzu, ktorý je likvidačným konaním pre spoločnosť, reštrukturalizácia dáva podnikateľom možnosť revitalizácie zbavením sa časti svojich starých dlhov a pokračovať v podnikateľskej činnosti. Domnievame, že oproti minulým rokom sa reštrukturalizácie podnikov stanú bežným javom. S tým bude súvisieť aj otázka financovania reštrukturalizačných opatrení a zabezpečenie nárokov veriteľov, ktorí takéto financovanie poskytnú.

Súčasný proces reštrukturalizácie na Slovensku je pomerne finančne náročný a veľa podnikov je preto napokon nútených situáciu zlej finančnej situácie riešiť konkurzom. Na Slovensku zatiaľ neexistuje funkčný nástroj, ktorý by upravoval mimosúdne rokovania rôznych skupín veriteľov s dlžníkom, čo do procesu mimosúdnej reštrukturalizácie prináša neistotu a rad rizík vrátane daňových.

Zmenu v oblasti riešenia platobnej neschopnosti by však už budúci rok mala priniesť pripravovaná legislatíva, ktorá zapracováva príslušné európske predpisy a zavádza komplexné pravidlá pre tzv. preventívnu reštrukturalizáciu. Možno tak očakávať, že revitalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktorá je v dnešnom prostredí spojená s mnohými rizikami, sa s využitím preventívnych reštrukturalizácii zjednoduší a zrýchli. Zostáva len dúfať, že táto legislatívna zmena príde dostatočne rýchlo aj pre tých podnikateľov, ktorí sa stretávajú a budú stretávať s následkami krízy vyvolanej pandémiou spôsobenou vírusom SARS CoV-2.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132.

Kríza, dočasná ochrana a reštrukturalizácia. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS

Česko-slovenská advokátska kancelária s medzinárodným dosahom.

Náš tím:
6 kancelárií, 220 právnikov a daňových poradcov, 500 spolupracovníkov.

Naši klienti:
2 000 klientov, z toho viac ako 300 slovenských klientov podnikajúcich v ČR a českých klientov s obchodnými väzbami v SR, 100 najväčších spoločností z Fortune 500.

Medzinárodný dosah:
90 krajín sveta, 12 svetových jazykov, 70 % s medzinárodným prvkom.

Jaroslav Havel, Riadiaci partner
Jaroslav Havel, Riadiaci partner

Ondřej Majer Partner, Oblasť insolvencií a reštrukturalizácií
Ondřej Majer, Partner Oblasť insolvencií a reštrukturalizácií

Služby v oblasti insolvencií a reštrukturalizácií

  • Vymáhanie pohľadávok v insolvenčnom konaní
  • Zastupovanie veriteľov pri riešení úverovej angažovanosti voči dlžníkom
  • Zastupovanie insolvenčných správcov pri predaji majetku
  • Zastupovanie v incidenčných sporoch
  • Hodnotenie reštrukturalizačných projektov spoločností vo finančných ťažkostiach
  • Služby spojené s úpadkom spoločností
  • Riešenie úpadkov formou reorganizácie
  • Asistencia pri akvizíciách majetkov z majetkovej podstaty

Adresa kancelárie:

Centrum Zuckermandel
Žižkova 7803/9
811 02 Bratislava

(PR)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.