ETV: Od januára ste novým vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ale v EK pôsobíte už niekoľko rokov. Čo sa pre vás najvýraznejšie zmenilo s touto novou funkciou?
Pravdepodobne uhol pohľadu. Keď som pracoval v EK v Bruseli, mal som v portfóliu všetky európske krajiny, aj keď moje srdce bolo vždy na Slovensku a vždy som jedným okom sledoval, čo sa u nás deje a ako zo svojej pozície môžem Slovensku pomôcť. Teraz to mám de facto v popise práce.
ETV: Aké to bolo pozerať sa na Slovensko zvonka?
Keď sa človek pozerá na Slovensko v kontexte viacerých krajín, má možnosť porovnávať a vidí, kde máme silnejšie stránky, v čom sa vyrovnávame ostatným krajinám EÚ a kde zaostávame. To dáva plastickejší obraz než pohľad zvnútra, ktorý môže byť skreslený. Napríklad málo ľudí u nás vie, že Slovensko je z rámci sociálnej spravodlivosti najlepšou krajinou v EÚ. Z hľadiska rozdielov medzi bohatými a chudobnými sme na tom najlepšie. Na druhej strane sa nám zdá, že celoživotné vzdelávanie nám nechýba, ale v tejto oblasti sme najhorší v EÚ. Zároveň sme aj krajinou, ktorá tento deficit najmenej pociťuje. Lenže sme aj krajinou, ktorá má najviac ohrozené pracovné miesta v rámci celej EÚ, takže by sme to celoživotné vzdelávanie veľmi potrebovali. Porovnanie s inými krajinami je veľmi dôležité najmä pre krajinu, ktorá nie je veľmi veľká.
ETV: Mení sa pohľad Slovákov na Európsku úniu?
Bol som v tíme, ktorý v rokoch 2000 až 2004 vyjednával vstup Slovenska do Európskej únie, a vtedy sme EÚ vnímali ako nedosiahnuteľnú métu. Keď sa nám podaril vstup do EÚ, entuziazmus ľudí trochu opadol, lebo sa zdalo, že všetko potrebné sme už vykonali. Lenže vstup do EÚ je len začiatok procesu integrácie a spolupráce. Treba však povedať, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú najpozitívnejšie vo vzťahu k EÚ a určite najpozitívnejšie zo všetkých krajín, ktoré sú okolo nás. A to je dobre, lebo pre krajinu našej veľkosti dáva toto spoločenstvo možnosti, aké sme nikdy nemali. De facto môžeme ovplyvňovať smer, ktorým ideme, aj legislatívny proces celej EÚ.
Počas diskusie s premiérom EDUARDOM HEGEROM
ETV: Aké sú vaše priority v pozícii vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku?
Bol by som rád, keby sme udržali, alebo ešte zlepšili pozitívny vzťah Slovenska k EÚ, čiže pracovať na tom, aby sme Úniu vedeli zhmotniť pre ľudí v podobe konkrétnych každodenných vecí. Ešte pred pár rokmi sme po prekročení hraníc platili obrovské roamingové poplatky. Málokto vie, že ich neplatíme práve vďaka EÚ. Telefonujeme za rovnakú cenu ako doma. Je mnoho takýchto konkrétnych príkladov, kde sa EÚ dotýka každého z nás. Pred pár rokmi sa veľa hovorilo o dvojakej kvalite potravín. Slovensko vznieslo pripomienku a celá Európska komisia sa tým seriózne zaoberala, navrhla, čo treba zmeniť, aby to fakticky ani pocitovo naši občania nevnímali negatívne. To je jedna z oblastí, na ktoré by som rád upriamil viac pozornosti.
ETV: Aké sú ďalšie?
Druhou dôležitou oblasťou sú hodnoty EÚ. Je nebezpečné, keď sa EÚ zobrazuje len ako prívodný kanál pre finančné prostriedky. Ak má toto spoločenstvo pretrvať, je potrebné, aby spolupráca fungovala aj na kultúrnej a ideovej úrovni, aby sme si rozumeli, aby sme mali záujem jeden o druhého, zdieľali hodnoty demokracie a ľudských práv. Treťou mojou prioritou je Plán obnovy a odolnosti. Je to najdôležitejší reformný dokument, ktorý bol za posledných 20 rokov na Slovensku vytvorený. Prioritu dala vláda v spolupráci s EK predovšetkým zdravotníctvu, zeleným témam, digitalizácii a vzdelávaniu, výskumu a inováciám. Toto sú hlavné oblasti, ktoré môžu Slovensko výrazne posunúť dopredu.
ETV: Čo ešte treba doriešiť v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou?
Možno to ľudia nebudú radi počuť, ale podľa mňa je dôležité myslieť na ďalšiu pandémiu. Ani táto pandémia nemala byť šokom, pretože každému bolo jasné, že je len otázkou času, kedy k niečomu takému dôjde. Pripravenosť sme však podcenili – kým nám nehorelo pod nohami, tak sme to neriešili. Teraz už vieme, že treba investovať nielen do výskumu, ale aj do kapacity rýchlo reagovať. Zároveň je potrebné zvážiť, či je rozdelenie kompetencií v oblasti ochrany zdravia správne a vyhovujúce. V oblasti verejného zdravia a medicíny nemá EÚ prakticky žiadne kompetencie, majú ich len členské krajiny. Takže podobné otázky si musí zodpovedať každá členská krajina, ale aj samotná EÚ, ktorá je najväčším donorom medzinárodnej pomoci aj najväčším vývozcom vakcín do rozvojových krajín.
ETV: Rok 2022 je Európskym rokom mládeže – ako sa to odrazí na aktivitách EK?
Tieto roky sú symbolické, ale som veľmi rád, že si EÚ zvolila práve rok mládeže. Donedávna som pôsobil v UNESCO a tam sme robili prehľad dosahov covidu na mladých ľudí na celom svete. Tie dosahy sú katastrofálne z hľadiska zamestnanosti, chudoby či psychických problémov. Z tohto pohľadu dáme do centra pozornosti tematiku mladých ľudí pri všetkých aktivitách EK a budeme spolupracovať s mládežníckymi organizáciami.
ETV: Máte dve dospelé deti. Prezradíte, čomu sa venujú?
Dcéra Katarína nedávno zakladala akcelerátor pre inovačné firmy v oblasti zelených technológií. Syn Matej sa zaoberá behaviorálnou ekonomikou, ktorá skúma, ako sa ľudia správajú v rôznych situáciách a čo ovplyvňuje ich rozhodnutia. To má význam nielen v marketingu, ale napríklad aj pri očkovaní – aké faktory vedú ľudí k tomu, že sa dajú zaočkovať, a aké ich zase odrádzajú. Rovnako sa to prejavuje aj v tvorbe politík a pri voľbách. Veríme tomu, že sme racionálne bytosti a vždy sa rozhodujeme na základe porovnávania pozitívnych a negatívnych faktorov, ale v skutočnosti tak robíme len v 15 percentách prípadov. 85 percent našich rozhodnutí je emocionálnych, rozhodujeme sa srdcom a celkovými sympatiami.
Veľa záujmov, málo času Vladimír Šucha je absolventom Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. V roku 2002 bol vymenovaný za profesora, čím sa stal najmladším držiteľom tohto titulu na Slovensku. Pôsobil v Geologickom ústave SAV a od roku 2006 pracuje pre Európsku komisiu v Bruseli. S manželkou Lýdiou má dve deti, dcéru Katarínu a syna Mateja. Vo voľnom čase rád športuje, v zime najradšej lyžuje alebo sa venuje vysokohorskej turistike. „Záujmov mám relatívne veľa, bodaj by na ne bolo aj toľko času,“ poznamenal. „Veľmi ma baví fotografovanie, posledných pár rokov aj alternatívne technológie, ktoré sa používali na začiatku éry fotografovania v 19. storočí, rôzne svetlotlače a podobne. Takisto ma baví všetko, čo je spojené s pestovaním, rád sa venujem rôznym experimentom v záhrade.“ Ak sa naplní Plán obnovy a odolnosti, posunie Slovensko výrazne dopredu |