Za dvesto rokov vývoja sa pracovné priestory od prísnych kancelárií pretransformovali až do pohodlných open spaceov. V minulosti zamestnávatelia nezohľadňovali ľudské či spoločenské požiadavky, dôraz sa kládol na kvantitu a maximálnu produktivitu, a to pod podmienkou neustálej kontroly.
V roku 1936 bola postavená budova ústredia spoločnosti Johnson Wax v meste Racin vo Wisconsine. Architekt Frand Lloyd Wright uvažoval o pracovných priestoroch ako o mieste, ktoré má byť otvorené, s dostatkom priestoru, kvalitného svetla či zelene. V rámci Československa bola dôležitým bodom spolupráca medzi architektom Vladimírom Karfíkom a legendárnym podnikateľom Jánom Antonínom Baťom, keď v roku 1939 vznikla v Zlíne dovtedy najvyššia budova na území krajiny a tretia najvyššia na svete, tzv. Baťov mrakodrap.
Technológia prepojená s ľudskými zmyslami
Od individuálneho priestoru až po pohodlnú stoličku. Od eko kancelárií až po prácu z domu. Pokrok v manažmente, vývoji, ale aj spoločenskej zodpovednosti prinášal najmä v posledných desaťročiach aj v rámci pracovísk rôzne zdokonaľovania. Zamestnávatelia, ale aj architekti, ktorí vytvárali podobu kancelárií, pochopili, že prostredie, v ktorom ľudia pracujú, výrazne vplýva na ich produktivitu a sústredenie.
Príchod pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 však priniesol aj v rámci kancelárskych priestorov bod zlomu. Za jediný rok sa museli spoločnosti po celom svete prispôsobiť situácii, v ktorých je zhromažďovanie svojich pracovníkov v uzavretých miestnostiach tou najhoršou voľbou. Zmenili sa tiež, pochopiteľne, očakávania a potreby samotných zamestnancov.
„Nejde len o prácu z domu či o kvalitnejšie videokonferencie. Zmeny nastali prakticky vo všetkých detailoch vykonávania práce. Výsledky nášsho prieskumu ukázali nové potreby zamestnancov, obrovský nárast záujmu o využívanie umelej inteligencie (AI), rozšírenej a virtuálnej reality (AR/VR) a automatizácie,“ vraví riaditeľ spoločnosti Ericsson Slovakia, Zsolt Komzsík.
Čo chcú zamestnanci?
Spoločnosť Ericsson vykonala prieskum, v ktorom sa spýtala 8400 administratívnych pracovníkov zo 16 krajín z celého sveta, čo očakávajú od svojho pracoviska. Táto vzorka výpovednou hodnotou zodpovedá približne 133 miliónom zamestnancov.
Dôležitým prvkom pracoviska je podľa prieskumu využívanie „internetu zmyslov“ (z ang. orig. Internet of Senses). Pojem, ktorý len pred pár rokmi prakticky neexistoval, je dnes základným prvkom vízií, ktoré budú realitou už do roku 2030. Digitálne technológie sú v rámci tohto konceptu integrované s ľudskými zmyslami zraku, zvuku, chuti, vône či hmatu. Technológia teda zisťuje naše potreby a podľa nich ponúka riešenia.
V rámci využitia na pracoviskách predstavuje Internet zmyslov pohlcujúci kancelársky zážitok, v ktorom sú všetky zmyslové zážitky digitálne interaktívne. Umožní plnohodnotnú prítomnosť v práci prakticky odkiaľkoľvek, pričom pracovisko sa vďaka technológiám bude prispôsobovať momentálnym požiadavkám pracovníka či zamestnávateľa. „Dostaneme sa do bodu, keď virtuálna interakcia s klientami a kolegami bude predstavovať základ pracoviska. Teambuldingový výlet do Himalájí? Žiadny problém, zúčastniť sa môžu zamestnanci celej spoločnosti. Bude to efektívne, bezpečné a jednoduché,“ tvrdí Zsolt Komzsík.
Nakupovanie cez virtuálnu realitu
Využívanie inovácií a technológií však nebude len o zvýšenej bezpečnosti a šetrení času. Virtuálna kancelária znamená tiež menej materiálnych požiadaviek. Vďaka obmedzeniu masových presunov na miesto výkonu práce či na stretnutia a vďaka zníženiu potreby veľkých kancelárskych priestorov odbremeníme aj životné prostredie.
Pri problémoch s globálnym otepľovaním a s príchodom klimatických zmien môže nový spôsob fungovania pracujúcej spoločnosti zohrávať kľúčovú rolu. Zamestnanec bude mať všetko potrebné na výkon svojich činností na jednom mieste. Až 77% manažérov podľa štúdie Ericssonu vraví, že internet zmyslov v spolupráci s digitálnymi technológiami umožní spoločnostiam dosiahnuť vyššiu udržateľnosť.
Inovácie, ktoré svet začne v najbližších rokoch využívať, môžu taktiež úplne zmeniť nielen zaužívané pracovné zvyklosti, ale aj správanie zákazníkov a ich potreby. „Okrem digitálnych stretnutí s klientami sa zmeny dotknú aj nakupovania. Človek nebude musieť fyzicky ísť do kamenného obchodu, prostredníctvom virtuálnej reality si bude môcť tovar prezrieť detailne, vyskúšať materiály dotykom a v reálnej veľkosti priamo z domu,“ vysvetľuje Zsolt Komzsík.
5G zefektívni nástup inovácií
Aby však bolo možné všetky spomenuté novinky naplno využívať, je nevyhnutné efektívne a rýchle pripojenie na internet. V tomto bode nastupuje rozvíjajúca sa sieť 5G, ktorá bude aj pre rozvoj digitálnych technológií v pracovnom prostredí kľúčová. Sieť už od konca roka 2020 funguje aj na Slovensku, pričom prvé zariadenia sú pripojené v rámci Bratislavy.
„Predpokladáme, že do roku 2026 bude využívať toto pripojenie až 60% svetovej populácie. Čo sa týka nášho regiónu strednej a východnej Európy, napríklad 3G sieť sa prakticky prestane používať. 5G bude zastúpené v rámci pripojenia na úrovni 35% a najpoužívanejšou technológiou ostane sieť 4G,“ predpovedá Zsolt Komzsík.
5G bude znamenať efektívnejšie prepájanie frekvenčných pásiem, nižšiu latenciu a možnosť pripojenia väčšieho množstva zariadení. Pre zapracovanie prvkov internetu zmyslov alebo kancelárie budúcnosti prinesie teda presne tie prvky, ktoré tieto inovácie potrebujú.
Bezprostrednou výzvou pre vývojárov a zodpovedných ľudí ostáva otázka bezpečnosti. Prichádzajúce technológie totiž budú mať o každom užívateľovi veľké množstvo osobných informácií a je možné, že pri zapojení ľudských zmyslov umožnia vykonávať činnosti len pomocou myšlienok. Tento, z pohľadu technológií, úžasný prvok, zákonite prináša hrozbu manipulácie či krádeže identity. „Výzvou je a bude hľadanie rovnováhy, ktorá umožní rýchle prijatie digitálnych technológií na pracovisku a zároveň bude rešpektovaná integrita zamestnancov,“ uzatvára Zsolt Komzsík.
(PR)