13.05.2020, 20:00

Pendleri? Ukázalo sa, že ten model je rizikový, hovorí sociológ

COVID-19 rozvíril debaty o migrácii a odkryl viaceré riziká spojené s cestovaním za prácou do zahraničia.

Prísne obmedzenia a nariadenia zasiahli do života tisícok Slovákov, ktorí kvôli živobytiu musia prekračovať hranice. „Ukázalo sa, že ten model pracovať v jednej krajine a žiť v druhej je rizikový,“ povedal v rozhovore pre HNtelevíziu riaditeľ Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Miloslav Bahna.

​​Upozornil, že sa to začalo prejavovať už v minulosti, napríklad pri utečeneckej kríze. „Prvé, čo prestane fungovať v rámci Európskej únie, je schengenský priestor,“ dodal.

​Kríza okamžite zasiahla ľudí, ktorí za hranicami pracovali v turizme. „Medzi februárom a marcom klesol počet pracujúcich ľudí zo Slovenska v Rakúsku takmer o desaťtisíc,“ uviedol Bahna s tým, že šlo aj o Slovákov, ktorí boli zamestnaní v hoteloch a reštauráciách napríklad v Tirolsku. Títo ľudia boli navyše najviac vystavení koronavírusu a mnohí z nich sa napokon aj nakazili. V tomto smere sa ukázala štátna karanténa ako veľmi účinné opatrenie. Život však výrazne skomplikovala pendlerom.

Utrpeli opatrovateľky aj seniori

​Cestovné obmedzenia totiž prišli zo dňa na deň a Slováci pracujúci v cudzine sa na to nemohli pripraviť. Podľa Bahnu len v Rakúsku pracuje 11 až 13-tisíc našincov, ktorí majú pobyt na Slovensku a dochádzajú do krajiny na pravidelnej báze. Veľký počet z nich sú opatrovateľky, ktoré tam štandardne cestujú na turnusy v dvojtýždňových intervaloch. Tento chod však skomplikovala práve povinná štátna karanténa, ktorá zasiahla do ich pracovného aj súkromného života.

„Typická opatrovateľka má 48 rokov, je vydatá a jej deti sú už skôr nad 15 rokov,“ vysvetlil Bahna. Ženy sa tak museli rozhodnúť, či budú dlhšie v zahraničí odlúčené od rodiny alebo doma s rizikom, že zostanú bez príjmu.

Zložitý prejazd hraníc spôsobil komplikácie aj v samotných krajinách, kde našu pracovnú silu potrebujú aj napriek kríze. Rakúšania museli riešiť problém so zabezpečením dostatočnej starostlivosti o seniorov, ktorí sú odkázaní na pomoc aj našich opatrovateliek. Podľa Bahnu je tam takýchto dôchodcov odhadom 30-tisíc.

Na pracovnú silu zo strednej a východnej Európy sú odkázaní aj farmári na západe. „Zachytili sme prípady anglických poľnohospodárov. Nemá tam kto zbierať jahody,“ uviedol Bahna s tým, že takýto spôsob zabezpečovania pracovníkov sa rovnako stáva rizikovým.

Kríza migráciu zastaviť nemusí

Do akej miery to ovplyvní pracovnú migráciu, chuť Slovákov cestovať za prácou a vôľu zahraničných firiem ich zamestnávať je nateraz otázne. Podľa odborníka to bude závisieť aj od vývoja ekonomickej situácie u nás a na západe. Významným faktorom bude aj miera nezamestnanosti. „Ak by sme sa prepadli hlbšie do recesie, tak ani hranice nezabránia odchodu ľudí za prácou,“ uviedol Bahna.

Pracovná migrácia nie je novodobý fenomén. História cestovania za prácou najmä medzi Slovenskom a Českom je dlhá. Zásadný zlom však spôsobil najmä vstup Slovenska do Európskej únie a otváranie západných pracovných trhov, najmä na Britských ostrovoch. V posledných rokoch sa však ukazuje, že časť Slovákov sa postupne vracia domov. A to aj bez pandémie.

Rozhovor vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia. 

Koronavírus a Covid - 19

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.