Majú ženy na Slovensku záujem podnikať?
- Áno veľký, i keď sú do toho často tlačené okolnosťami, hlavne ženy nad 50 rokov, ktoré nemajú šancu uplatniť sa na trhu práce. Musia začať podnikať, ak nechcú len nečinne sedieť a živoriť z podpory. Naopak, mladšie k takýmto aktivitám vedie najmä záujem zmeniť spôsob života, pracovisko, chcú sa najmä sebarealizovať. Vo všeobecnosti ženy chcú byť viac ekonomicky nezávislé a sebestačné.
Viete koľko slovenských žien v súčasnosti podniká?
- Cielená štatistika v tejto oblasti sa u nás stále nevedie. Podľa odhadov, ženy na Slovensku tvoria zo všetkých podnikateľov asi 20 až 30 percent.
V porovnaní s krajinami EÚ je to veľa alebo málo?
- Málo. Sú krajiny, v ktorých je počet podnikateľov a podnikateliek zhruba rovnaký. Po aplikovaní európskych smerníc v legislatívach pôvodných členských krajín sa počet žien v podnikaní a na zodpovedných manažérskych miestach zvýšil. Vo vedení firiem s menej ako 10 zamestnancami je ich viac ako 43 percent, medzi samozamestnávateľmi je stav mužov a žien takmer vyrovnaný.
Má vôbec zmysel hovoriť v dvoch rovinách, teda o podnikateľoch a podnikateľkách? Nie je to niečo navyše a zbytočné a pritom pozitívna diskriminácia jedného pohlavia?
- Má to význam preto, že žena má odlišný prístup k podnikaniu a zároveň na druhej strane popri svojich podnikateľských či pracovných aktivitách musí zladiť úlohu matky, povinnosti v rodine. Špeciálna pomoc pre podnikajúce ženy sa dá síce chápať ako pozitívna diskriminácia, ale vzhľadom na súčasné slovenské podnikateľské podmienky veľmi potrebná. Vo viacerých krajinách EÚ, hoci je u nich prostredie už omnoho ďalej a vyrovnanejšie, roky bežali a bežia rôzne podporné programy zamerané na podnikateľky.
Napríklad...
- Stačí sa pozrieť na susedné Rakúsko. V rámci Hospodárskej komory má Odbor podnikania žien. Mesto Viedeň spolu s bankami, úradom práce a ďalšími partnermi založilo na pomoc podnikateľom dnes už vysoko prosperujúcu inštitúciu Vienna Business Agency. V rámci nej už šiesty rok pôsobí oddelenie na pomoc podnikaniu žien. A takto by som mohla vymenovať aj iné krajiny EÚ. Jednoducho pochopili, že dobrou podporou pri rozbehu podnikania sa im vložené financie vracajú v znižovaní nezamestnanosti a zvyšovaní príjmov z daní.
V poriadku, no niekto by možno povedal, že keď je to náročné, nech teda nepodnikajú...
- A majú len sedieť doma? Nemôžeme ich zaškatuľkovať do domáceho prostredia. Ženy by mali mať uspokojené nielen rodičovské ambície, ale mali by mať možnosť aj na sebarealizáciu. Preto im treba pomôcť, aby to dokázali zladiť a netrpela ani práca, ani rodina. Na Slovensku stále pretrvávajú rodové stereotypy. Dominantný je muž a žena sa má starať o rodinu. Ženy sa však túžia realizovať, chcú byť sebestačné, chcú dokázať, že sú šikovné, schopné. Záujem podnikať ide od nich, nie je to niečo, čo im niekto odniekiaľ nalinajkuje.
No predsa, netrpí tým rodina?
-- A netrpia rodiny, keď žijú na hranici chudoby? Netrpia, keď sa len muž realizuje a žena je frustrovaná a nešťastná, netrpia, keď ekonomická nesebestačnosť neumožňuje žene odpútať sa od tyranizujúceho partnera? Viete, ak je porozumenie v rodine, veľa vecí sa dá zladiť. A potom, kde sme nechali rolu otca, manžela? Čo keby sme si zobrali príklad zo severských krajín a vrátili ho viac do domácnosti. Našou snahou nie je paralyzovať rodinu, práve naopak, myslíme si, že je dôležitá.
Ako sa dá v praxi zladiť podnikanie a domácnosť?
- Nezriedka práve vďaka podnikateľskej činnosti môžu byť matky so svojimi deťmi. Môžu, napríklad, pracovať doma či vyvíjať podnikateľskú aktivitu, pri ktorej je s nimi ich dieťa. Na druhej strane, finančná nezávislosť umožňuje podnikateľke lepší prístup k službám, ak sú, samozrejme, dostupné a čas, ktorý tým ušetrí na prácach v domácnosti môže venovať rodine. Netreba tiež zabúdať na skutočnosť, že ženy neraz začínajú podnikať až keď sú ich deti staršie či dospelé.
Spomínali ste, že ich často k podnikaniu tlačia okolnosti. Aké?
- Opýtajte sa ženy, ktorá vo veku takmer päťdesiat rokov zostala bez práce, ako rýchlo a ľahko sa zamestnala. Skúste sa spýtať ženy s dvoma malými deťmi, a to myslím deti vo veku troch až desať rokov, či osamelej matky, aké je to uchádzať sa o prácu, aké sú možnosti pokiaľ ide o miesta s flexibilnou pracovnou dobou, prácu na skrátený úväzok či delené pracovné miesta. Tieto a ďalšie iné bariéry na ženy čakajú, ak sa chcú zamestnať. Najnovšie skúsenosti nám ukazujú, že mnohé, ktoré pri podnikaní pomáhajú manželovi sa necítia docenené. Často sú iba lacnou pracovnou silou a po rokoch, keď im deti odrastú, si povedali dosť a začínajú uvažovať o vlastnom biznise.
Čo radíte záujemkyniam o podnikanie?
- Ženám, ktoré chcú začať podnikať odporúčame tri základné kroky a to radiť sa, vzdelávať sa a vypracovať kvalitný podnikateľský zámer, ktorým si overia životaschopnosť svojho podnikania a uplatnenia sa na trhu. Sú ženy, ktoré majú jasno v tom, čo chcú robiť a potrebujú sa uistiť, či je ich cesta správna. Neraz k nám však prichádzajú ženy, ktoré síce chcú podnikať, ale ešte nevedia v čom. Ešte sa len hľadajú. S tými musíme pracovať iným spôsobom. Snažíme sa s nimi porozprávať a nasmerovať ich.
Na čom je postavené takéto poradenstvo?
- Hľadáme, čo vedia, čo ich baví, v čom sú výnimočné. Vo všeobecnosti pre ženy nie je až také dôležité dozvedieť sa, kde sa nachádza ten-ktorý úrad, ale skôr sa potrebujú porozprávať, potrebujú tak trochu aj psychologickú podporu. Je pre nich dôležité mať možnosť prísť niekam, kde ich niekto vypočuje a podrží.
Súvisí to s tým, že ženy sú od prírody iné ako muži?
- Áno, sú emotívnejšie a k povinnostiam pristupujú omnoho opatrnejšie a zodpovednejšie. Zodpovednosť za rodinu vnímajú omnoho silnejšie ako muži a citlivejšie predvídajú, napríklad, dôsledky nejakej finančnej straty, ohrozenie budúcnosti. Majú väčšie obavy sa zadlžiť, zobrať si na začiatku veľkú sumu a ručiť za ňu bytom či iným majetkom. Preto, ak majú ženy perspektívny podnikateľský zámer, snažíme sa im dodať odvahu, aby sa nebáli ísť do zdravého rizika.
Ako sa im potom darí získať peniaze?
- Tým začínajúcim nijako a tým, ktoré sú na trhu rok, dva veľmi ťažko. Často začínajú z vlastných prostriedkov, požičiavajú si v rámci rodiny. Pre nezamestnaných je tu ešte malá nenávratná finančná pomoc z úradov práce. A inak, ani nie je veľmi odkiaľ získať financie. Banky síce deklarujú, aké ponúkajú produkty pre malých a začínajúcich podnikateľov, ale skúste tam ísť s dobrým projektom ako začínajúca podnikateľka či podnikateľ. Skončíte pri prvej vete. Prečo neponúkajú rovnaké produkty ako ich sesterské pobočky v krajinách EÚ? Začínajúci podnikatelia na Slovensku neraz riešia tento problém tak, že si vezmú spotrebný alebo bezúčelový úver z banky, a pôžičku preplácajú. Toto však nie je podpora podnikania!
Je rozdiel medzi začínajúcim podnikateľom a podnikateľkou?
- Ako som spomínala, muž nemá takú obavu z rizika ako žena. Veľmi sa nerozpakuje založiť byt, žena jeho rozhodnutie neraz automaticky prijíma, nič nenamieta. Opačná situácia však nastane, ak chce začať podnikať žena. Partner s tým často nesúhlasí a povie jej, že keď sa chce hrať, tak nech si vymyslí niečo iné. Muži sa často pozerajú na snahy žien s dešpektom. Nie je tu rovnaký meter. Postavenie mužov je v princípe jednoduchšie.
Aká je teda podpora podnikania na Slovensku?
- Slabá. Vrátim sa opäť k ženám. Také poradenstvo, ako robíme v rámci klubu Podnikavých dievčat za symbolický poplatok, by bolo potrebné vo všetkých regiónoch. Každý rok sa usilujeme urobiť aspoň tri až štyri výjazdy mimo Bratislavy. Vždy je to však o peniazoch, či sa nám na takéto aktivity podarí získať grant, či nás niekto iný podporí, aby sme my mohli pomôcť ženám.
S akou odozvou ste sa stretli na svojich výjazdoch v regiónoch?
- S veľkou. Práve preto, že o nás z médií ženy vedia, záujem bol veľký hlavne na východe Slovenska. Ženy chcú, aby sme za nimi chodili častejšie. Áno, to je aj naša predstava, no snažíme sa hlavne, aby si takéto a podobné kluby vytvárali samy. My im dáme know-how, poradíme, no nemáme prostriedky, aby sme pre nich kluby zakladali a manažovali.
Združenie ani klub nemá pobočky?
- Nemá, pretože ich nemáme z čoho financovať. Aj preto sme zvolili inú formu, ako sa dostať bližšie k ženám. Začali sme vydávať vlastný magazín - štvrťročník Podnikavé dievčatá.
Z čoho financujete svoju činnosť?
- Klub je vlastne aktivita nášho združenia, ktorá vznikla úplne neformálne. Jeho tím tvoria tiež zástupcovia nadácie Integra, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a bratislavskej spoločnosti Auto Valušek. Združenie ako také má do sto neformálnych členiek. Doteraz sme prišli do kontaktu a v našej databáze evidujeme asi 800 žien. Peniaze získavame z členských príspevkov, vlastnej činnosti alebo z grantov. Aj tento rok pripravujeme výjazdy klubu do regiónov.
Kde sa dnes môžu záujemkyne o podnikanie uchádzať o radu?
- Je len pár mimovládnych organizácií, ktoré sa orientujú na pomoc ženám. Napríklad spomínaná Nadácia Integra, ktorá má aj svoj malý mikropôžičkový program. Ďalšou možnosťou sú rôzne poradenské centrá, no tie poskytujú platené služby a radia už v konkrétnych veciach. Nemajú čas si ženu neformálne vypočuť, len tak sa s ňou porozprávať. V rámci nášho klubu sa stretáva raz mesačne dvadsať až tridsať žien, ktoré pricestujú z celého Slovenska. Hovoríme o konkrétnych skúsenostiach z praxe. Majú možnosť si vypočuť životné príbehy podnikateliek, ktoré pred nejakým časom zápasili s podobnými problémami. Ženy sa v cudzích príbehoch vedia nájsť. Vie ich to posunúť ďalej, povzbudiť, motivovať. Prichádzajú však k nám aj podnikateľky, ktoré rozširujú podnikanie či uvažujú o zakladaní pobočiek.
Aká je úspešnosť začínajúcich podnikateliek, s ktorými sa stretávate?
- Odhadujem to, že asi desať percent žien, ktoré k nám chodia už začalo podnikať a podniká. Považujem to za úspech. Nie je to síce mnoho, ale vzhľadom na slovenské podmienky nemôžeme očakávať veľké čísla. Vo viacerých regiónoch nie je jednoduché žiť, nieto ešte podnikať.
V čom sa ženy najčastejšie realizujú?
- Prevažne v rôznych službách, prevádzkujú kaderníctva, krajčírstva, venujú sa drobnej výrobe úžitkových predmetov, keramiky. Nie sú im však cudzie ani netradičné činnosti, ako je chov rýb, práca so železom či prevádzkovanie internetovej kaviarne. Mimo Bratislavy podnikajú často v agroturistike.
Aký trend za posledné roky registrujete, začína viac žien podnikať?
- Áno, hýbe sa to trošku.
Prečo?
- Aj preto, že majú možnosť vidieť a stretávať úspešné podnikateľky, dozvedieť sa o nich z médií. Úspech iných priťahuje, ženy berú svoj život do vlastných rúk. A navyše si - ako to máme možnosť sledovať v našom klube - vedia vzájomne pomôcť, vedia ťahať za jeden koniec povrazu.