Na začiatku svojej kariéry ste boli vedúcim autoservisu či riaditeľom závodu Drobný tovar Košice. Médiám sa profesionálne venujete od roku 1997. Ako ste sa k nim vôbec dostali?
- Zdôrazňujem, že som vždy riadil. Hneď po skončení vysokej školy som bol majstrom, mal som na starosti 30 ľudí. K médiám som sa profesionálnejšie prepracoval vo funkcii obchodného námestníka riaditeľa Pragobanky. Vtedy som do médií nahliadol z druhej strany. Zaoberal som sa analýzami, denným monitoringom tlače... Na základe toho som získaval a rozvíjal kontakty. Keď sa spoločnosť CEPRA stala hlavným partnerom Českej produkčnej, ktorá vtedy s Vladimírom Železným vytvárala Novu, začali sa moje skutočné mediálne aktivity. Založil som jeden z prvých webových denníkov - Česká média, ktorý sa zaoberal činnosťou novinárov...

V CEPRA ste zastupovali záujmy súkromných televízií, stotožnili ste sa s nimi?
- Mám množstvo priateľov v TV Nova, najmä v riadiacej štruktúre. Medzi nimi sú odborníci, ktorí dokážu prechádzať z komerčných médií do verejnoprávnych, sú to viac-menej univerzálni ľudia. Už vtedy som však presne cítil, čo je komerčný prístup a čo platí pre verejnoprávne médiá. Nova vykonala veľa dobrého, priniesla netradičné novinárske postupy, odhalila veci, ktoré iní neobsiahli. Na druhej strane, snažila sa zaujať diváka za každú cenu, niekedy aj na úkor hĺbky.

Aký ste mali vzťah s Vladimírom Železným?
- Stretávali sme sa len zriedkavo.

Váš neskorší prechod do Českej televízie na post riaditeľa sekretariátu sprevádzal hojne medializovaný konflikt s moderátorom Janom Krausom...
- Krausov pohľad na mňa bol sploštený. Automaticky ma zaradil do škatuľky. Asi ma nepovažoval za profesionála, pretože som predtým zastupoval záujmy komerčných médií, ktoré sú v rozpore so záujmami verejnoprávnej televízie. Mal pocit, že dokážem podávať výkony iba za dres, v ktorom som hral kedysi. Možno si myslel, že sa nepretransformujem, že nedokážem myslieť verejnoprávne...

Vy ste mu nezostali nič dlžný. Údajne si v ČT zriadil rodinný podnik, keď televízia koprodukovala film, ktorý režíroval...
- Pranieroval som to preto, že Kraus sa v rozhlasovej relácii Co vy na to, pane Kraus bežne zviditeľňoval kritizovaním zneužívania verejných prostriedkov poslancami. A potom dokázal získať od verejnoprávnej televízie prostriedky na rodinný podnik, film, ktorý navyše nebol vydarený. Kritizoval som ho principiálne. Dnes má reláciu, v ktorej hrá jeho syn s vlastnou kapelou. Nič proti, ten chlapec hrá dobré blues, v aute mám jeho cédečko, eticky je to však nevhodné.

Vedenie televízie mu však napokon vyhovelo...
- Áno, oficiálne som odišiel kvôli nemu. To však neznamená, že má pravdu, ak tvrdí, že som tam nič nerobil.

Prečo ste potom tak ľahko rezignovali?
- Pretože Kraus nebol ozajstným dôvodom. Dnes je to už jedno, môžem to povedať. Nakoniec sa aj tak všetko prevalilo. Medzi riaditeľom ČT Jiřím Janečkom a finančným riaditeľom Františkom Lambertom došlo ku konfliktu. Lambert bol od prvého dňa môjho nástupu vyslovene proti. Kraus bol v konečnom dôsledku len bábkou. Nechal som ho, nech si "pláca", skutočný dôvod svojho odchodu som vtedy vytiahnuť nemohol. Nemohol som zhodiť generálneho riaditeľa.

Pomerne ľahko ste vymenili komerčné médiá za verejnoprávne...
- Nemám s prestupmi žiadny etický problém. Som manažér, ktorého povinnosťou je robiť maximum pre blaho subjektu, ktorý riadi. Prispôsobovať sa budem aj ďalej. Slovenská televízia sa totiž nachádza v iných podmienkach ako Česká televízia.

Je rozdiel aj v komunikácii s politikmi, ktorí by na televíziu chceli mať čo najväčší dosah?
- Zatiaľ mám zo Slovenska dobrý pocit. V Česku som však nezažil, aby niekto z opozičných poslancov nezdvihol ruku pre nejaký zákon len preto, že je to návrh koalície. S ministrom kultúry Marekom Maďaričom sa mi komunikuje veľmi dobre, pretože sa vyzná. Robertovi Ficovi ma len predstavili. Pri pozdrave mi povedal, že maximálne podporuje to, aby bola televízia korektná a vyvážená. Toto si dobre pamätám a pripomeniem to komukoľvek z koalície, keby mal v budúcnosti ambície v rozpore s premiérovou požiadavkou.

Ako sa človek stane riaditeľom STV?
- Rozhodol som sa v deň odstúpenia Richarda Rybníčka, aj vzhľadom na nepríjemnú situáciu v ČT.

Každého však asi nezvolia... Čo alebo koho musíte mať za sebou?
- Človek sa musí najmä orientovať v oblasti. Vlastným ľuďom som pri predstavovaní sa zdôraznil, že kritici majú pravdu, ak hovoria, že nie som odborník na televíziu. Žiadnou televíziou som neprešiel zdola nahor. Vždy som ingeroval zhora dovnútra cez členov vedenia. V tejto fáze STV však nie je potrebné, aby bol v manažmente človek, ktorý absolvoval cestu zdola. Naopak, ak sa človek orientuje v situácii a v mediálnej sfére a dokáže si vybrať špičkových profesionálov, ktorí televíziu poznajú - mne sa podarilo získať Romana Liptáka a Nikolaja Savického, ktorý prešiel ČT - môže mať ambíciu a guráž stať sa riaditeľom STV.

Členovia Rady STV, ktorí volia riaditeľa, sú volení parlamentom, a preto samotný výber nie je apolitický. V Česku ste mali dobré vzťahy s ČSSD, tá má zase nadštandardné vzťahy so Smerom. Pomohli vám?
- Vzhľadom k tomu, že som v rámci lobingu v Česku spolupracoval so všetkými poslancami, ktorí sa zaoberali médiami, mal som dobré vzťahy naprieč celou politickou scénou. Myslím si, že poslanci ktorejkoľvek parlamentnej strany v Čechách mohli poskytnúť pozitívne referencie o mojej činnosti svojim kolegom v sesterských politických stranách v Národnej rade Slovenskej republiky.

Objavujú sa pripomienky k spravodajstvu v STV?
- Pri nezáväzných stretnutiach sa ľudia pravidelne vyjadrujú k reportážam či k výberu hostí do relácií. To je prirodzené, som tu od toho, aby som si ich názor vypočul a vyhodnotil. Stopercentne sa však v našom spravodajstve nenájde človek, ktorý by mohol povedať, že z môjho konania zistil, že som s niekým hovoril, alebo že sa nejaký politik negatívne vyjadroval k nejakej činnosti. To neexistuje!

Viete korčuľovať medzi rôznymi záujmovými skupinami. Čo im dokážete ponúknuť?
- Pohli sme sa v riešení verejnoprávneho multiplexu. Došlo k dohode so súkromnými televíziami, pretože konečne pochopili, že aj pre ne je dobré, ak taký multiplex vznikne. Čo sa týka politikov, snažím sa všetkým vysvetľovať že investícia do televízie je pre nich vlastne zárukou, že bude korektná. Viem, že mi neverí najmä opozícia. Ľudia v STV však cítia, že nastáva nový čas. Mám rôzne informácie, že v spravodajstve sú novinári, ktorí za svoje prijatie do STV vďačia rôznym stranám, či lobistickým skupinám, čosi ako časované bomby. Nechávam na nich, sami sa rozhodnú, či využijú "nové podmienky", alebo pôjdu zabehanou cestou. Ak sa ukáže, že nejaká reportáž bola tendenčná, účelová, objednaná..., zaplatia.

Premiér Robert Fico má vo všeobecnosti zlé vzťahy s médiami. Nesnaží sa podmaniť si verejnoprávnu televíziu a tým si zlepšiť imidž?
- Neviem o žiadnej takej premiérovej aktivite.

Ak teda odoláte politickým tlakom, odoláte aj ekonomickým? Dobre vychádzate s niektorými slovenskými podnikateľmi, napríklad s Jurajom Širokým...
- Za tri mesiace vo funkcii som sa zoznámili s mnohými úspešnými ľuďmi. Ak by ma mali podozrievať z posluhovania, kto by prichádzal do úvahy ako prvý? Chápem, že latentné podozrenia budú vždy, druhá vec je, aké sú výsledky, ako postupujem a riadim ľudí.

Ste vlastne Slovák alebo Čech?
- Pochádzam z československého manželstva. Od roku 1994 mám české občianstvo, pretože som sa narodil v Kyjove na Morave. Školy mám však slovenské. Už som požiadal aj o slovenské občianstvo.

Zmenila vám nová funkcia život? Museli ste si kúpiť desať nových oblekov?
- Garderóbu som mal viac-menej vybavenú, skôr ju dopĺňa moja pani, pretože spoločenských akcií je podstatne viac. A žena, či má štyri tituly alebo žiadny, každá potrebuje rovnaké množstvo šiat.

Máte osobný vzťah ku kinematografii?
- Školy, od základnej až po vysokú školu, som absolvoval na Slovensku, maturoval som zo slovenčiny a z literatúry, mám vzťah k pôvodnej slovenskej tvorbe, od Slnka v sieti cez Obchod na korze... Táto spoločnosť generuje talentovaných ľudí, ktorí však, ak sa neuplatnia v Česku, krpatejú. Našou úlohou je vytvoriť prvé predpoklady, podporiť mladých aj za cenu rizika. Kvalita sa niekedy ukáže až po druhom či treťom pokuse. Počítam s tým, že budeme koprodukovať filmy slovenských tvorcov, mladých aj renomovaných.

Kedy sa rukopis vášho tímu prejaví na vysielaní?
- Rukopis sa už prejavuje tým, že sme zastavili niektoré relácie. Niektoré sa evidentne nevydarili, jasne to dokazujú záznamy o sledovanosti. Od apríla spúšťame Milionára, pripravujeme zábavnú reláciu na piatky, intenzívne sa zaoberáme štvrtkovým vysielaním. Iste ste zaregistrovali, že ani relácia K veci sa nestretla s vysokým diváckym záujmom. Zastavili sme ju. Namiesto nej však musíme priniesť kvalitnú reláciu.

Tu sa nepriamo dostávame k zrušenej relácii Pod lampou. Už viete, čím ju nahradíte?
- Formát ponecháme, chcem však, aby sa na príprave podieľali dva tímy. Relácia bude zaujímavejšia, ak v nej bude aj vnútorná konkurencia.

Prezradíte svoju poučku verejnoprávnosti?
- Verejnoprávna televízia má byť národnou vysielacou inštitúciou, ktorá zaisťuje kontinuitu pôvodnej tvorby, archivuje a zároveň vytvára podmienky na rast a vývoj mladých tvorcov. Všade na svete začínajú ľudia vo verejnoprávnych televíziách, potom sa oženia, vydajú, nastanú finančné tlaky, rozbehnú sa do komerčných médií, a v päťdesiatke sa vracajú, pretože si uvedomia, že tlak na zisk deformuje ich odborný rozhľad. Verejnoprávne médium má byť normotvorné, nastavovať štandardy v profesiách, má mať najdôveryhodnejšie spravodajstvo...

Do akej miery spadá do tejto definície bulvárne ladená relácia Chilli alebo markízacký formát Milionár?
- Milionár je kvalitná vzdelávacia relácia. Obecne povedané vlak, do ktorého sme nastúpili, je akosi rozbehnutý. Má dlhú trať, postupne sa dá upravovať rýchlosť, meniť výhybky, ale všetko chce čas. Rozhodne robíme všetko preto, aby servis nami poskytovaný bol v súlade so zákonom o STV.