StoryEditor

Príprava na členstvo v únii by mala byť pre firmy prioritná

30.11.2003, 23:00
Väčšina slovenských podnikov sa sťažuje na nedostatok konkrétnych informácií o dosahoch členstva v Európskej únii. Okrem čiastkových nekoordinovaných informačných aktivít, organizovaných obchodnými komorami, neexistuje nijaké koncepčné informovanie o dosahoch členstva v EÚ na jednotlivé segmenty. V tejto činnosti značne zaostávajú aj profesijné združenia a komory, ktoré by mali vyvíjať najviac iniciatívy. Uvádza sa v "Správe o stave podnikateľského prostredia 2003."

Poznatky z iných krajín - pokračuje správa - však poukazujú na to, že ani najlepšia informačná kampaň nepomôže, ak podnikatelia a manažéri sami nezačnú pokladať otázku prípravy na členstvo v únii za svoju prioritnú úlohu.
Členstvo v EÚ bude mať na firmy rozličný dosah a to v závislosti, napríklad, od ich veľkosti či segmentu a miesta pôsobenia. Správa odporúča každej firme zaoberať sa v tejto fáze výhodami a konkurenčnými tlakmi z účasti na spoločnom európskom trhu, právnymi zmenami súvisiacimi so zavedením acquis communautaire, ako aj budúcou stratégiou firmy na jednotnom trhu.

Čo podniky zanedbávajú
Z doterajších skúseností vyplýva, že mnohé firmy sa úzko špecializujú iba na analýzu obchodných aktivít bez súvislostí vyplývajúcich z členstva únii. Rozšírenie počtu spotrebiteľov, posilnenie spotrebiteľských nárokov a prienik na nové trhy núti firmy dôkladne analyzovať dosahy členstva v únii primárne v oblastiach distribúcie, predaja a marketingu. Sekundárne analyzujú možnosti prístupu ku kapitálu a k investíciám. Veľké očakávania v tomto smere spájajú s čerpaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Niekoľkým ďalším rovnako dôležitým oblastiam však podniky nevenujú dostatočnú pozornosť. Ide o:

- voľný pohyb tovaru (zrušenie colných formalít na vnútorných hraniciach, zavedenie preferenčných ciel voči tretím krajinám či certifikácia tovarov),
- voľný pohyb osôb (možný odchod kvalifikovaných pracovníkov),
- pracovné právo (ochrana pracujúcich, bezpečnosť a hygiena na pracovisku, napríklad normy týkajúce sa hluku, zamestnávania mladistvých a tehotných žien),
- slobodné poskytovanie služieb (napríklad právo zriaďovať a prevádzkovať podniky v ktoromkoľvek členskom štáte),
- hospodársku súťaž (ochrana hospodárskej súťaže, protimonopolná politika, kontrola koncentrácií, dohody obmedzujúce súťaž a zneužívanie dominantného postavenia, prísnejší postih za porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže v kompetencii EK),
- štátnu pomoc (poskytovanie štátnej pomoci v rámci pravidiel únie),
- ochranu spotrebiteľov (napríklad smernice týkajúce sa reklamy),
- životné prostredie (environmentálne a ekologické normy, napríklad recyklácia a odpadová
politika),
- daňovú politika, účtovníctvo a výkazníctvo (iná colná agenda a režim DPH a spotrebných daní či nové štatistické povinnosti),
- právne a poisťovacie služby (dominantné postavenie európskeho práva nad domácim v niektorých oblastiach, zodpovednosť za škodu či registrácia a ochrana patentov),
- Public Affairs a Public Relations (napríklad budovanie európskej značky, intenzívna komunikácia s úradmi doma a v Bruseli, monitorovanie diania v Bruseli).

EÚ koordinátor
V každej z uvedených oblastí bude mať členstvo v únii určitý dosah na aktivitu firiem. Preto je podľa autorov správy dôležité pripravovať sa na členstvo v niekoľkých etapách. Najprv si treba uvedomiť výzvy a príležitosti, ktoré vstup do únie prinesie pre firmu či priemyselné odvetvie. Potom vybrať a vymenovať "EÚ koordinátora" na firemnej úrovni. Nasledujúcim krokom je identifikovanie dosahov na jednotlivé činnosti firmy. Pre úspech prípravy na členstvo v únii sú podľa správy dôležité aj kontrolné a vyhodnocovacie mechanizmy a komunikačný plán, na základe ktorého dôjde k prenosu informácií k jednotlivým zložkám firmy.
Kľúčovou osobou na úspech takého projektu je však "EÚ koordinátor". Identifikovanie vhodnej osoby je dôležitým krokom pri príprave vlastnej eurostratégie. Európsky koordinátor by mal byť interným zamestnancom firmy a vo firemnej hierarchii by mal byť súčasťou vrcholového vedenia alebo jeho bezprostredným podriadeným. Mal by mať podporu a prístup k vedeniu firmy, ale zároveň kontakt s jednotlivými jej výkonnými zložkami. Takému človeku by nemali chýbať znalosti o fungovaní európskej únie, základy práva a ekonómie, ako aj veľmi dobrá znalosť anglického jazyka. Podstatný je podľa správy jeho spôsob myslenia. Mal by chápať aspekty členstva v EÚ v súvislostiach a vhodne ich prenášať a aplikovať do firemnej stratégie.
Niekoľko veľkých spoločností pôsobiacich na Slovensku sa podľa správy vydalo správnou cestou a v rámci svojich vrcholových korporátnych štruktúr určili osobu, ktorá je zodpovedná za prípravu na vstup únie. Vo väčšine prípadov je to osoba zodpovedná za strategický rozvoj.

Nesprávne postupy
Koordinátor pre EÚ musí mať podľa autorov správy k dispozícii tím ľudí, ktorý bude zodpovedný za činnosti ako napríklad monitoring legislatívnej činnosti a aktuálneho diania v európskych inštitúciách, identifikovanie európskych podporných programov, vyhľadávanie partnerov na spoluprácu na spoločných projektoch, vnútrofiremné vzdelávanie v problematike únie, ako aj komunikáciu so zodpovednými úradmi na Slovensku a v Bruseli.
Ako tiež uvádza správa, niektoré slovenské firmy sa snažia túto problematiku riešiť prerozdelením úloh v tejto oblasti medzi jednotlivé zložky firmy. Jedným z príkladov je zadanie úlohy vyhľadávania európskych podporných programov oddeleniu zodpovednému za obchod. Je to podľa autorov správy úplne nesprávne chápanie problematiky programov EÚ, pretože tieto sa vo väčšine prípadov zameriavajú na rozvoj či už ľudských zdrojov a technológií, alebo na vedu a výskum. Identifikovanie vhodných programov v týchto oblastiach si vyžaduje iný typ osobnosti a zručností, akými disponujú obchodníci.
Ďalšou chybou, ktorej sa mnohé firmy dopúšťajú, je presun komunikácie s kompetentnými úradmi na Slovensku a v EÚ na oddelenie zodpovedné za styk s verejnosťou. Opäť to nie je podľa správy najlepšie riešenie, pretože komunikácia s úradmi si vyžaduje špecifické vedomosti a najmä interpersonálne zručnosti.
Špecifickou problematikou pri príprave na vstup do EÚ je vzdelávanie zamestnancov v problematike EÚ. V rámci každého oddelenia by mali firmy identifikovať pracovníkov, ktorí sa budú primárne špecializovať na túto oblasť. Títo zamestnanci by sa mali zúčastniť na potrebných tréningoch a primárne vycestovať na zahraničné stáže. Každý z týchto ľudí by mal byť odborne zdatný vo svojej oblasti a dostatočne jazykovo vybavený. Okrem toho by mal mať prehľad o politike EÚ v oblasti svojho pôsobenia. Najčastejšou chybou, ktorej sa slovenské firmy v súvislosti s prípravou na vstup SR do EÚ dopúšťajú, je podľa správy snaha riešiť realizáciu súvisiacich aktivít ich prerozdelením medzi interných zamestnancov, ktorí nemajú potrebné vedomosti, skúsenosti a ani potenciál venovať sa európskej problematike.
21. máj 2022 07:13