Ste v Allianz-Slovenskej poisťovni už dvanásť rokov, patríte teda medzi ľudí, ktorí sú lojálni svojmu zamestnávateľovi?
-- Lojalitu voči firme si cením aj u ľudí, ktorí k nám prichádzajú a ponúkneme im zamestnanie. Len čo niekto fluktuuje, nemá k nej taký vzťah a nemôže ju pomáhať rozvíjať a prinášať jej hodnotu. Veľakrát som sa pri pohovoroch stretol s uchádzačmi, ktorí o sebe tvrdili -- "ja som dobrý", ale za desať rokov robili v pätnástich firmách. Nechce sa mi veriť, že by všetci ich zamestnávatelia boli zlí a oni kvôli tomu z nich odchádzali.
Vy ste nikdy neuvažovali o odchode?
-- V každom zamestnaní prichádzajú dobré, ale aj zlé chvíle, vtedy to chcete zabaliť. Treba sa však na to pozrieť z komplexného pohľadu. A zatiaľ práca, ktorú robím, je pre mňa zaujímavá, takže nebol dôvod na zmenu. Samozrejme, prispeli k tomu aj ľudia, s ktorými som pracoval a s ktorými pôsobím teraz. Aj to je totiž jedna z vecí, ktorá drží či, naopak, vyháňa ľudí z firmy. Skĺbenie dobrej práce a dobrých kolegov a nadriadených vytvára mix, ktorý zabezpečuje lojalitu zamestnancov. To bol aj môj prípad, aj keď ponúk z iných spoločností som mal dostatok.
Skúste teda poradiť konkurencii, aká by mala byť tá ponuka.
-- Nie som človek, ktorý by niekam odišiel len preto, že mu ponúknu finančné či iné benefity. To všetko je len krátkodobé.
Uvažovali ste už pred dvanástimi rokmi nad takým vysokým postom v spoločnosti, aký ste dosiahli teraz?
-- Vždy, keď začínate, si stanovíte cieľ, ktorý považujete za realistický. Pri nástupe do školy si poviete -- chcel by som sa naučiť písať, ale asi neuvažujete nad tým, že raz možno začnete písať knihy. Keď som bol na pohovore, predovšetkým som chcel, aby ma vybrali z dvesto uchádzačov. Uspieť mohlo len sedem. Keď som už nejaký čas pracoval, kládol som si postupné ciele, o krok alebo dva dopredu. Ale nikdy by mi nenapadlo, že môžem postúpiť takýmto spôsobom, lebo to nie je až také jednoduché. Možno som si aj pomyslel, že by bolo fajn prepracovať sa až do predstavenstva, ale vzdialenosť od postu likvidátora po takú pozíciu je veľmi dlhá. Človek sa musí k svojim cieľom prepracovať malými krokmi, nedá sa to spraviť jedným veľkým skokom.
A čo je teraz váš cieľ?
-- Už ani tak nejde o profesijný cieľ v smere ďalšieho postupu. Chcel by som, aby naša obchodná politika a obchodná sieť patrili medzi najlepšie na trhu. Aby sa stali skvostmi tejto spoločnosti.
Vo svojom vyhlásení po nástupe do funkcie ste v tejto súvislosti spomínali najmä nové obchodné trendy. Ktoré to sú?
-- V každom obchode prichádzajú nové trendy spojené s tým, čo klienti chcú a požadujú. A to je to, čo som spomínal. Aby náš obchod bol ten najlepší. Keď to chcete dosiahnuť, musíte s trhom držať krok. Oproti obdobiu, keď som prišiel do poisťovne, sú dnes spôsoby predaja a komunikácie s klientom diametrálne odlišné. V roku 1995 si ľudia kupovali poistky v pobočkách, nevyhľadávali iné distribučné kanály. Dnes sa už začínajú správať podľa toho, čo je pre nich najlepšie a najjednoduchšie pri výbere poisťovne a jej produktov. Preto musíme zachytiť vývoj v oblasti počítačovej techniky, ponúkať poistenie cez internet, musíme prevádzkovať call centrum, viesť pobočky a obchodnú sieť. Je teda nevyhnutné splniť všetky požiadavky klientov, z tejto mozaiky nám nesmie nič chýbať.
Nebolo by lepšie vybrať si z tej mozaiky a zamerať sa a viac presadzovať vybrané distribučné kanály, ktoré sú z vášho pohľadu najefektívnejšie?
-- Poistný produkt je niečo, čo si musíte kúpiť pre prípad vzniku poistnej udalosti v budúcnosti. Je veľmi dôležité, aby tu nastal kontakt s klientom a vedeli sme mu zostaviť takú poistku, akú potrebuje. Toto sa nedá spraviť anonymným spôsobom. Najväčší potenciál preto bude mať stále obchodná sieť, teda náš reprezentant, ktorý bude pripravený stretnúť sa s klientom, všetko mu vysvetlí a odborne mu poradí. Ostatné kanály, ktoré vznikajú ako nová alternatíva, na druhej strane slúžia pre tých, ktorí nevyhľadávajú obchodníka, ale cielene vedia, čo si chcú a môžu kúpiť. To sa dá aj cez internet alebo call centrum. Ich prípadné otázky však opäť musia zodpovedať obchodníci. A preto si myslím, že aj v budúcnosti pôjde gro obchodu práve cez nich, stanú sa rodinným poradcom pre klienta, niečo podobné ako je napríklad rodinný lekár.
Kam teda bude poistný trh smerovať v nasledujúcich rokoch?
-- Stále prichádzajú noví hráči a pokiaľ sa tak bude diať, situácia nebude stabilizovaná. Získať poistencov môžu tým, že budú lacnejší ako ostatní. Tým sa trh destabilizuje. Ale verím, že v krátkej budúcnosti sa to zmení, začnú sa správať čisto komerčne a ľudia, ktorí by mali platiť menej, budú mať podstatne lepšie výhody, ako majú dnes.
Je tu vôbec ešte priestor na príchod ďalších poisťovní? Aj vzhľadom na veľkosť nášho trhu?
-- Slovensko je veľmi malá krajina v porovnaní napríklad s Nemeckom či Francúzskom, ale stále je zaujímavé. Rýchly rozvoj hospodárstva vytvára priestor na príchod ďalších hráčov. Stále tu existuje potenciál.
Vašou kariérou sa ako niť ťahá práca na poisťovaní automobilov, s autami je spojené aj vaše zamestnanie pred nástupom do Allianz-SP. Ste motoristický fanúšik?
-- Ten vzťah je ešte starší. Chodil som na Strednú priemyselnú školu dopravnú vo Zvolene. Na Vysokej škole strojníckej som sa špecializoval na motorové vozidlá. Mojou prvou prácou bola pozícia prijímacieho technika v servise a pokračoval som vlastne na pozíciách, ktoré mali vždy niečo spoločné s automobilmi. Aj pri príchode do poisťovne som reagoval na inzerát na pozíciu likvidátor poistných udalostí motorových vozidiel. Potom sa to už začalo "miešať" s poistením iného majetku, mal som na starosti aj časť obchodu, ale autá tam zostávali stále.
Je to teda už aj niečo viac ako len profesionálny záujem?
-- Rád si prečítam najmä zaujímavé technické údaje, snažím sa potom si na takom automobile zajazdiť, prípadne si ho aspoň pozrieť. Lebo v súčasnosti je už veľmi veľa nových a pekných áut, ale tých skutočných skvostov zas až tak veľa nie je. Čiže ak mám čas, čítam si najmä literatúru venovanú technológiám.
Máte nejaký nesplnený sen, vozidlo, na ktorom by ste si určite chceli zajazdiť?
-- Keď som bol malý chlapec, mal som asi rovnako ako všetci chalani v takom veku sen mať vôbec niekedy vlastné auto. Keď už som ho mal, vždy som pozeral po nejakom inom a dodnes som ich už vyskúšal viacero. Ale jediný sen, ktorý by som si ešte chcel v živote splniť, je zajazdiť si na monoposte F1. Či už na jedno- alebo dvojsedadlovom. Ten považujem za vrchol techniky. Existujú už aj niektoré osobné autá, ktoré majú veľmi veľa rôznych konštrukčných noviniek práve z formuly, ale aj tak to nie je to pravé, nie je to originál.
Ďalším vaším koníčkom je golf. Je to najmä jeho športová stránka, alebo ho vnímate aj ako nástroj, pomocou ktorého sa často robí biznis?
-- Golf je najmä relax. Ale keď je dobrá partia, môžete pri ňom spraviť veľmi veľa a vyriešiť množstvo problémov.

Kto je Miroslav Pacher
Kariéra Miroslava Pachera v Allianz-Slovenskej poisťovni sa začala v roku 1995, keď nastúpil na miesto špecialistu pre poistenie motorových vozidiel vo vtedajšej poisťovni Allianz. O tri roky neskôr bol vymenovaný na post riaditeľa oddelenia poistenia motorových vozidiel. Ďalším odborným útvarom, kde našiel svoje uplatnenie, bol odbor likvidácie poistných udalostí v neživotnom poistení, ktorý viedol v rokoch 1999 až 2000. Nasledujúce dva roky pôsobil ako riaditeľ odboru poistenia vozidiel. Tento post zastával aj po zlúčení odboru s odborom likvidácie poistných udalostí v neživotnom poistení v rokoch 2002 až 2004. Od 1. apríla sa stal novým členom predstavenstva Allianz-Slovenskej poisťovne, ako viceprezident spoločnosti má na starosti riadenie obchodu. Miroslav Pacher je absolventom Technickej univerzity v Bratislave, kde v roku 1991 úspešne ukončil štúdium v odbore motorové vozidlá.