04.04.2007, 00:00

Štát ťahá za kratší koniec pri daňových podvodoch

Vláda chce znížiť počet úradníkov v štátnej správe o dvadsať percent. Ako sa znižovanie pracovníkov uskutoční v daňovej správe, keď sa hovorí, že daňové úrady sú personálne poddimenzované?
-- Okrem znižovania štátnych úradníkov si vláda dala za cieľ aj reformu daňovej správy. Hovoriť o znižovaní zamestnancov daňových úradov bez toho, aby sme najskôr zreformovali zastaranú organizačnú štruktúru daňových orgánov, by bolo nielen predčasné, ale aj nesystémové. Preto som v novembri minulého roku na Daňovom riaditeľstve SR vymenoval projektový tím, úlohou ktorého je navrhnúť nový model organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva, ale aj optimalizáciu daňových úradov a jednotlivých funkcií -- správca, kontrolór, exekútor. Prvým krokom však bola analýza súčasného stavu. Dnes máme na Slovensku 101 daňových úradov, špecializovaný daňový úrad pre vybrané daňové subjekty a osem krajských riaditeľstiev. Táto štruktúra prináša so sebou aj určité anomálie. Na jednej strane máme daňový úrad v Tornali s trinástimi zamestnancami, na druhej strane daňový úrad Bratislava I má až 227 zamestnancov. Ako potom môžeme porovnávať tieto úrady z hľadiska výsledkov, efektivity a prínosu pre štátny rozpočet? Ďalším problémom malých daňových úradov je univerzálnosť ich zamestnancov. Aby sa ušetrili peniaze, dnes je riaditeľ malého daňového úradu súčasne aj vedúcim oddelenia kontroly a vedúcim oddelenia daňovej exekúcie. Na týchto úradoch sa nikto nešpecializuje na nič, naopak, zamestnanci majú kumulované funkcie. Aké výsledky možno dosiahnuť napríklad pri vymáhaní daňových nedoplatkov, ak exekútor plní všetky úlohy -- od jednoduchých (zisťovanie majetku, vydávanie daňových exekučných výziev), cez realizáciu záložných práv až po také náročné a vysoko odborné spôsoby, akými sú dražby, predaj podniku či vymáhanie v konkurze a reštrukturalizácii. Najefektívnejšou cestou sa zdá vytváranie väčších celkov, aby sa dosiahla vysoká profesionalita a špecializácia našich zamestnancov. Pochopiteľne, nezabúdame ani na dostupnosť našich služieb pre občanov. Naším cieľom je dosiahnuť čo možno najvyššiu mieru dobrovoľného plnenia daňových povinností. S tým cieľom informujeme verejnosť o aktuálnych legislatívnych zmenách, o lehotách a dôležitých termínoch. Na stránke www.drsr.sk môžu občania získať množstvo informácií, ako napríklad zistenie miestnej príslušnosti, vzory všetkých tlačív daňových priznaní, čísla všetkých účtov daňových úradov či kalendár platenia daní. Ďalším dôležitým článkom v tejto oblasti sú aj kancelárie služieb pre verejnosť, ktorých opodstatnenosť potvrdila stále väčšia vyťaženosť všetkých pracovníkov odboru služieb pre verejnosť. Občania si na tento spôsob získavania informácií zvykli a využívajú naše služby čoraz častejšie.
Ako chcete stabilizovať odborne zdatných, profesionálnych a skúsených zamestnancov?
-- Fluktuácia je v daňovej správe obrovský problém. V roku 2006 odišlo z daňovej správy 222 zamestnancov -- až 62 percent bolo vo veku do 35 rokov, 60 percent malo prax v daňovej správe do päť rokov a 73 percent malo vysokoškolské vzdelanie. Inak povedané, vyškolili sme ich a odišli. A prečo? Pri výstupných rozhovoroch až 40 percent zamestnancov uviedlo ako dôvod odchodu slabé finančné ohodnotenie. V rámci rezortu financií je práve daňová správa najhoršie ohodnotenou organizáciou. Pochopiteľne, ak abstrahujeme od Správy rekreačných zariadení. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca daňovej správy a priemerným platom zamestnanca najlepšie platenej organizácie v rezorte je 30-tisíc. Naši zamestnanci odchádzajú do iných štátnych organizácií za lepším príjmom. Alarmujúci stav je v Bratislave, kde sme, obrazne povedané, za jeden rok vymenili jeden celý daňový úrad. Neustále zaškoľovanie nových zamestnancov dvíha náklady na našu organizáciu. Preto skôr, než budeme hovoriť o znižovaní počtu zamestnancov, považujem za nevyhnutné zodpovedať základné otázky a vyriešiť najpálčivejšie problémy.
Odborníci zo zahraničia nás upozorňujú, že len zaviesť rovnú daň nestačí. Nabádajú nás, aby sme pokračovali v daňovej reforme. Debatuje sa už medzi odborníkmi o návrhoch na nové daňové zmeny a pokračovanie reformy?
-- O potrebe legislatívnych úprav budem hovoriť z dvoch pohľadov. Jeden je pohľad občana. Uvedomujem si východiská súčasného stavu, priestor, v ktorom sa Slovensko nachádza, ale aj ciele, ktoré chceme dosiahnuť. V prvom rade treba naše kroky smerovať k dosiahnutiu našej ambície zaviesť euro v roku 2009. S tým je súčasne spojená potreba dodržať maastrichtské kritériá bez výnimiek. Na rok 2007 je plánovaný deficit štátneho rozpočtu vo výške 3 %. Preto okrem množstva iných opatrení potrebujeme aj zvyšovať príjmy štátneho rozpočtu. Cestou, ako dosiahnuť vyššie príjmy, môže byť aj určitý zásah do daňových zákonov. Napríklad v zákone o dani z príjmu je ešte stále množstvo výnimiek, rušením ktorých by sa nielen naplnila štátna kasa, ale odstránila by sa aj určitá nerovnováha či odlišné postavenie jedných subjektov pred inými. Znižovanie daňového zaťaženia v každej krajine je populárna vec a určite vytvára lepšie konkurenčné prostredie z hľadiska prílevu zahraničných investícií a ďalšieho rastu ekonomiky, ale treba si zodpovedať aj otázku, či je dnes ten správny čas, a zvážiť aj negatíva takéhoto riešenia. Nie sme spokojní so súčasnou legislatívou najmä v tom smere, že veľmi často pri dokazovaní skrátenia dane a daňových podvodov ťahá štát za kratší koniec. Vieme o tom, že v tom či onom prípade ide o podvod, že daňové doklady sú fiktívne, ale nemáme dôkazy. V tejto oblasti spolupracujeme veľmi intenzívne aj s daňovými správami členských krajín Európskej únie, a to najmä pokiaľ ide o daňové úniky v rámci intrakomunitárnych obchodov. V rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce prostredníctvom systému VIES sme schopní navzájom overiť, či dodanie tovaru priznané v jednom členskom štáte na druhej strane zakladá aj priznanie jeho nadobudnutia v inom členskom štáte a opačne. Ak už daňový subjekt zistí, že "daňový úrad po ňom ide", okamžite predá alebo iným spôsobom prevedie na inú osobu celý svoj majetok a naše zistenia premietnuté v dorubenej dani nenájdu svoje miesto v podobe zvýšených príjmov štátneho rozpočtu, ale v podobe zvýšenia nevymožiteľných daňových nedoplatkov. V tom okamihu odstupujeme naše zistenia orgánom činným v trestnom konaní. Ako iste viete, od 1. septembra 1999 je nezaplatenie, neodvedenie a skrátenie dane trestným činom. Naším cieľom však nie je posielať ľudí za mreže. Chceme znižovať podiel čiernej ekonomiky, viesť občanov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností a postihovať tých, ktorí zákon ignorujú. Teda ísť cestou podpory dobrovoľnosti, informovanosti verejnosti a poskytovania dobrého servisu a komfortných služieb. Tam, kde sa však napriek našej snahe niekto úmyselne vyhýba plneniu daňových povinností, musíme vedieť nastaviť efektívne a účinné nástroje odhaľovania a potrestania takýchto skutkov. Keďže v rámci monitoringu aplikácie zákonov v praxi zisťujeme aj ich zlyhania, navrhujeme a budeme navrhovať také legislatívne zmeny, aby sa oplatilo byť čestným, aby sa oplatilo plniť si povinnosti, aby obchádzanie zákona bolo verejne pranierované. Ako je dnes možné, že právnická firma má v obchodnom registri ako sídlo uvedenú adresu, ktorá neexistuje? V našej praxi sme zistili aj prípady sídla spoločnosti na cintoríne či na poli neoranom. V zmysle zákona o DPH sme povinní takúto spoločnosť registrovať ako platiteľa DPH. A ten sa potom dopúšťa tých najväčších podvodov s nadmernými odpočtami. Ani sankčný systém nie je spravodlivý. Sankciu za oneskorené podanie súhrnného výkazu k DPH vo výške 10-tisíc dostane rovnako ten, kto sa dlhodobo vyhýba plneniu svojich povinností, a rovnako ten, kto sa oneskoril prvýkrát za desať rokov, a to iba o jeden deň. Takto striktne určená sankcia v zákone plnú jedinú funkciu, a to represívnu. Ani preventívny, ani motivačný rozmer v nej obsiahnutý nie je. A mohol by som menovať množstvo ďalších anomálií v dnešnej legislatíve. Ak teda budeme navrhovať určité legislatívne úpravy, budú sa týkať tak posilnenia prevencie a dobrovoľnosti platenia daní, ako aj represie pre tých, ktorí nie nevedia, nie nemôžu, ale nechcú.
Pán Sulík prišiel s nápadom zaviesť odvodový bonus. Začalo sa tiež diskutovať o zjednotení administratívy spojenej s daňovou a odvodovou agendou pod strechu daňových úradov. Aký je váš názor na tento návrh? Je vôbec možné prepojiť daňový, sociálny a zdravotný systém? Čo by prinieslo pre štát, aké úspory, a čo by to znamenalo pre občana?
-- Daňová správa v súčasnosti okrem správy, kontroly a vymáhania daní pre štátny rozpočet plní množstvo iných funkcií a spravuje aj dane, ktoré sú príjmom obcí a vyšších územných celkov. Napríklad podielové dane z príjmu fyzických osôb, ale aj daň z motorových vozidiel, ktorej celý výnos plynie do VÚC. Otázne však je, aké úlohy bude plniť daňová správa v budúcnosti. V spoločnosti čoraz častejšie rezonuje idea vytvorenia jednotného miesta výberu. Som veľmi naklonený tejto myšlienke. Veď aké komfortné by bolo pre občana, keby všetko vybavil na jednom mieste. Ďalšou výzvou do budúcnosti je prebratie agendy výberu DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín daňovou správou od colnej správy. Žijeme v určitom priestore a dnes ten priestor presahuje hranice Slovenska. Daňová správa veľmi intenzívne komunikuje s daňovými správami členských krajín Európskej únie. S mnohými spolupracujeme na rôznych twinningových projektoch. Táto spolupráca sa ukázala ako mimoriadne efektívna. Ak teda navrhujeme novú organizačnú štruktúru daňovej správy, pýtame sa aj našich partnerov z členských krajín EÚ, ako sa im osvedčila tá ich, rokmi odskúšaná štruktúra.
V krajinách, ako sú Holandsko, Írsko, Fínsko, spravujú daňové úrady aj sociálne fondy. Ak bolo možné daňové a sociálne systémy prepojiť tam, prečo by to nebolo možné u nás? Najmä ak tieto krajiny už majú veľmi konkrétne skúsenosti s týmto inštitútom, a teda máme kde získať relevantné informácie. Myšlienkou vytvorenia jednotného výberového miesta daní a odvodov sa zaoberáme na daňovom riaditeľstve veľmi intenzívne. Limitujúcimi faktormi zavedenia tohto mechanizmu však sú: zjednotenie vymeriavacích základov, jednotná identifikácia platiteľov daní a poistného, určenie platiteľov dane a poistného za zamestnanca, vymáhanie a kontrola a legislatívne zmeny. Som však presvedčený, že model jednotného výberového miesta by priniesol výhody a úspory na strane občana, ako aj na strane štátu.
Cesta k integrácii daňového a sociálneho systému je ešte iste dlhá, nedá sa však už dnes robiť viac pre zjednodušenie daňového systému, legislatívy, administrovania? Podnikatelia si sťažujú na množstvo z ich pohľadu zbytočných hlásení, výkazov a oznamov, ktoré ich, ale aj daňových pracovníkov, zbytočne časovo a finančne zaťažujú, pričom finančný efekt na strane štátu je malý.
-- Odpovedí na túto otázku je hneď niekoľko. Sčasti som východiská tohto stavu načrtol. Napríklad aj vytvorenie jednotného miesta výberu daní a odvodov a s tým spojený jeden formulár, jeden identifikátor, jedno číslo účtu a jeden správca by výrazne občanom uľahčili administratívu. My sa dnes snažíme občanom pomôcť vo viacerých oblastiach. Na jednej strane sú to služby pre verejnosť. Rôznymi spôsobmi vysvetľujeme verejnosti legislatívne zmeny, vydávame kalendár platenia daní na rok a množstvo iných tlačovín, ktoré je možné bezplatne získať na každom daňovom úrade. V období podávania daňových priznaní organizujeme konzultačné dni, kde občania bezplatne získajú všetky potrebné informácie pre správne vyplnenie daňového priznania. Pri dôležitých zmenách daňových zákonov naši zamestnanci na daňových úradoch organizujú odborné semináre a prednášky pre verejnosť. Snažíme sa týmto spôsobom viesť vysvetľujúcu kampaň a zvyšovať tým právne povedomie občanov v oblasti daňovej legislatívy. K otázke zjednodušenia: Daňová správa otvorila možnosť elektronickej komunikácie pre daňovníkov. Na našej webovej stránke si dnes môžete vyplniť daňové priznanie a súčasne ho elektronicky zaslať na daňový úrad zo svojej firmy či svojej obývačky. Elektronicky komunikovať s daňovou správou je možné dvoma spôsobmi: disponujete zaručeným elektronickým podpisom, alebo spíšete so správcom dane dohodu o takejto forme komunikácie. Množstvo daňovníkov tieto spôsoby využíva, no stále je podstatne viac tých, ktorí inklinujú k tradičným formám, teda k osobnej komunikácii. Elektronická komunikácia sa nestretla so želaným ohlasom aj preto, lebo nie je podľa zákona zrovnoprávnená s papierovou formou. Ak teda nemáte zaručený elektronický podpis a zasielate daňové priznanie prostredníctvom e-TAX-u, musíte podľa zákona do piatich dní doručiť na daňový úrad vyhlásenie s vaším originálnym podpisom. Áno, dá sa robiť viac a aj robíme. Potrebujeme však legislatívu zrovnoprávňujúcu elektronické vybavovanie úradných záležitostí. Ale aj v tomto smere svitá na lepšie časy. Nedávno prijatý zákon o informačných systémoch verejnej správy prikazuje jednotné štandardy a rozhrania pre informačné a komunikačné technológie, ktoré sa budú implementovať v štátnej správe a zároveň ukladá do dvoch rokov zladiť už existujúce aplikácie tak, aby boli schopné interoperability. Na uľahčenie kontaktu občanov s jednotlivými orgánmi verejnej a štátnej správy je totiž nevyhnutné zabezpečiť plnú elektronizáciu výmeny informácií. Ak už štát informáciu od občana má, musia ostatné orgány štátnej správy byť schopné zdieľať ju. To bude znamenať odbremenenie občanov od zbytočnej administratívy a byrokracie.
Európska komisia pripravuje opatrenia, ktorými chce koordinovať priame zdanenie v EÚ. Okrem toho plánuje vytvoriť jednotný daňový základ pre firmy (CCCTB), z ktorého by si nadnárodné firmy vypočítavali svoje príjmy z jednotlivých členských štátov. Ako hodnotíte snahu komisie takto zasahovať do daňových politík štátov EÚ?
-- Snahu komisie o zásahy do daňových politík iných štátov poznáme už z minulosti. V zákone o dani z príjmov pre zabezpečenie jeho harmonizácie s právom ES a EÚ je premietnutých päť smerníc rady, a to: zdaňovanie obchodných spoločností rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív, spoločný systém zdaňovania v prípade materských a dcérskych spoločností, o zdaňovaní z úspor v podobe výplat úrokov a zdaňovanie výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. V tejto súvislosti treba spomenúť aj problematiku medzinárodných účtovných štandardov IFRS a IAS. Koncom minulého roku sa naši pracovníci zúčastnili na školení k IFRS tak, aby boli pripravení v budúcnosti na čoraz náročnejšie kontroly, zamerané možno aj na odhaľovanie daňových únikov v medzinárodnom meradle. Zameriavame sa aj na transferové oceňovanie.
Harmonizácia s daňovým právom členských krajín EÚ bola premietnutá aj do zákona o DPH, a to implementáciou 6. smernice EÚ. Sústreďujeme sa najmä na možné daňové úniky pri intrakomunitárnych dodaniach tovaru. Aby sa zistil pohyb a zdanenie tovaru, ktorý je predmetom intrakomunitárnych obchodov, pracuje na Daňovom riaditeľstve odbor medzinárodnej administratívnej spolupráce, ktorý cez systém VIES prispieva k dokumentovaniu daňových únikov v rámci spoločného trhu.
Tak, ako náš vstup do Európskej únie priniesol množstvo výhod, niekedy sa stretneme aj s takými problematickými informáciami, ako je možnosť narušenia daňovej konkurencie formou vytvorenia spoločného konsolidovaného základu dane. CCCTB má slúžiť ako prvý krok k jednotnej daňovej politike EÚ a prináša so sebou aj obavy a negatíva, akými sú okrem ohrozenia konkurencieschopnosti aj zvýšené náklady pre malé a stredné podniky. Pokiaľ viem, Európska komisia má ambíciu predstaviť komplexné legislatívne opatrenie v tomto smere až koncom roku 2008.
Domnievam sa, že vytvorenie jednotného daňového základu pre firmy (CCCTB) by malo byť v prvej fáze dobrovoľné, aby mal každý podnikateľ možnosť slobodnej voľby.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.