Na obálke knihy 1000 filmov, ktoré musíte vidieť skôr než zomriete, je vydesená žena pod sprchou, ktorá tiež za chvíľu umrie. Budúci týždeň uplynie štvrťstoročie od úmrtia muža stojaceho v pozadí.
Slávnu scénu v Hitchcockovom filme Psycho stvárnila Janet Leighová. Keď na konci minulého roku zomrela, mnohé nekrológy opakovali jej tvrdenie, že sa od nakrúcania tohto filmu vždy bála ísť pod sprchu. Takéto silné emócie sa podarí vyvolať iba pár dielam, nie náhodou v zozname najznámejších nájdeme hneď niekoľko od Alfreda Hitchcocka.
Najznámejšia vrahyňa
Prívlastky ako "majster hrôzy" znejú už trochu ošúchane, nič to však nemení na ich platnosti. Hitchcock na filmové plátno dostal niekoľko svojich obsesií a ľudských slabostí, v pozadí zvyčajne stál zločin. U muža, ktorého učil tancovať otec najznámejšej britskej vrahyne, to nie je nič prekvapujúce. Táto historka by bola bezcenná, keby sa londýnsky rodák po začiatkoch s kreslením karikatúr nedostal prostredníctvom maľovania titulkov k filmu, kde zanechal aj trochu výraznejšiu stopu než len pár ťahov štetcom. Ešte počas svojho prvého zamestnania v elektrikárskej spoločnosti chodieval do firemného spoločenského klubu, kde starší muži učili tancovať mladších a staršie dámy učili tancovať mladé slečny. Tak sa náhodou tanečné kroky naučil od otca Edith Thompsonovej, jeho obľúbenej vrahyne, ktorá bola ako posledná žena v Británii popravená obesením. Aj v po tejto udalosti sa viackrát stretol s jej sestrou, vždy však ohľaduplne predstieral, že o jej rodinnom pute s Edith nič nevie. V rozpore s rečami kolujúcimi o jeho povahe Hitchcock ešte aj o pár desaťročí neskôr poprosil svojho životopisca Johna Russela Taylora, aby túto historku z knihy vyškrtol, pretože by "nerád zlomil srdce starej dámy". Taylor ho poslúchol, počas posledných korektúr, ale režisér všetko zmenil, keď mu zavolal. "Viete, ten príbeh... Môžete ho dať naspäť? Práve som sa dozvedel, že umrela."
Ženy, ženy, ženy
Alfred Hitchcock býva často vykresľovaný ako krutý manipulátor spávajúci so všetkými svojimi slávnymi herečkami, prevažne chladnými blondínami, v ktorých údajne videl skryté nymfomanky. Ťažko dnes možno odlíšiť vymyslené historky od reality, v každom prípade mal spoločnosť žien radšej ako spoločnosť mužov. Mohlo to však dopadnúť aj inak. Dramatik Rodney Ackland spolupracujúci s Hitchcockom v tridsiatych rokoch patril medzi málo mužov priznávajúcich sa ku svojej homosexualite. Podľa neho Hitchcocka táto téma nesmierne zaujímala a raz sa mu vraj nesmelo priznal, že keby sa v pravý čas neobjavila jeho manželka Alma, tiež by bol možno homosexuálom.
Alma bola zrejme silnejším podnetom pre jeho heterosexualitu než Hitchcock potreboval, čo neskôr komplikovalo aj natáčanie niektorých filmov. V televíznej reklame si všimol vtedy tridsaťročnú slobodnú matku Tippi Hedrenovú (najznámejšiu z filmu Vtáci, v skutočnosti jediného filmu hodiaceho sa do kategórie horor, kam Hitchcocka neraz zaraďujú), s ktorou podpísal kontrakt na sedem rokov. "Čo Hitchcock dal, to Hitchcock vzal," povedala herečka po rokoch, čím narážala na ich spoločný konflikt a režisérovu pomstu. Podľa Hedrenovej mal rád, keď sa mohol ujať sebaistej ženy a potom to z nej rôznymi spôsobmi "vymlátiť". Robil to na filmovom plátne, ale aj v skutočnom živote.
Posadnutosť Hitchcocka touto herečkou sa prejavovala nielen tým, že na ňu pri filmovaní nekontrolovane zízal, za čo sa jej osobne ospravedlňovala aj jeho manželka Alma, ale aj tým, že najal ľudí na jej špehovanie vo chvíľach, keď sa nenakrúcalo. Na Valentína v roku 1963 jej poslal dlhý romantický telegram a podpísal sa ako "Alfredus" -- celá aféra napokon vyvrcholila, keď mu herečka pred štábom vynadala do "tučných prasiat". Dodnes nechce prezradiť, na čo presne vtedy reagovala, ale ako tvrdí, keď sa o dvadsaťštyri rokov neskôr počas návštevy filmového festivalu v Taliansku v apríli 1980 dozvedela, že umrel, cítila istú úľavu.
Herecký a novinársky dobytok
Hitchcock sa nikdy príliš nespriatelil ani s hercami, ktorých opakovane angažoval do svojich filmov. "Nikdy som nepovedal, že herci sú dobytok, iba som povedal, že so všetkými hercami by sa malo zaobchádzať ako s dobytkom," uvádzal na pravú mieru svoj starší výrok. Keď herci za ním prišli a chceli ovplyvňovať a meniť svoje úlohy, povedal im, že je to tak v scenári. Na otázku, čo má potom byť ich motiváciou, odpovedal stručne: "Vaša výplata."
Ani keď mal 75 rokov a jeho meno bolo zárukou, že sa štúdiá pobijú o jeho ďalší projekt, nezostával Hitchcock pokojný a paranoidne vyhlasoval, že by mohli zastaviť nakrúcanie, ak by nepristúpil na nejakú ich požiadavku. Stále trpel fóbiou z toho, že prestane nakrúcať. Za života vytvoril vyše šesťdesiat filmov a nevedel si predstaviť, že by sa jedného dňa utiahol ku kozubu a čítal si tam knihu.
Svojím najlepším dielom Hitchcock prekvapivo nenazval niektorý z filmov, ale svoje jediné dieťa, dcéru Patriciu. Vo vedľajších rolách účinkovala v jeho viacerých filmoch a napísala spomienkovú knihu o svojej matke -- Alma Hitchcock: The Woman Behind The Man. "Radšej by som pozerala Psycho ako strávila ešte jedno ráno v spoločnosti Patricie Hitchcock O´Connelovej," napísala reportérka The Times po návšteve u režisérovej dcéry, s ktorú si chcela pripomenúť výročie otcovej smrti. Dnes už 76-ročná žena žije sama vo veľkom dome neďaleko Los Angeles. Rozhovor sa stal pre reportérku doslova nočnou morou, pretože Patrica sa správala odporne, bola hašterivá, prekrucovala otázky a nič sa jej nepáčilo. Ako naznačila, mohlo ísť o pomstu britskej tlači. Na otázku, či sa niekedy neplánuje vrátiť do vlasti, odpovedala ráznym: Nikdy! Poslednú cestu do Británie považovala za otrasnú, novinári boli podľa nej krutí a nechutní, všetci sa spytovali iba na to, či jej otec spával so svojimi herečkami. Akokoľvek sa jej to nepáči, aj vďaka týmto klebetám je meno jej otca stále takým lákadlom. Väčšina ľudí sa nejde do galérie pozrieť na obrazy muža, ktorý namaľoval slnečnice, ale na obrazy muža, ktorý si odrezal ucho.