Ministerstvo: 6 500 Sk
Zamestnávatelia: 6 500 Sk
Odborári: 7 190 Sk
Ministerstvo navrhuje, aby sa dnešná minimálna mzda 6 080 korún zvýšila na 6 500 korún, teda o 6,9 percenta, pričom medziročná miera inflácie za vlaňajšok dosiahla 8,5 percenta a v jednotlivých mesiacoch tohto roka tiež prekračovala osempercentnú hranicu. Navrhovaná suma predstavuje 45-percentný podiel z vlaňajšej priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve. Pri tomto koeficiente dôjde k zníženiu podielu hrubej mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca na hrubej priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca odhadovanej ministerstvom financií na tento rok (15 485 Sk) v porovnaní so skutočnosťou v roku 2003 zo 42,32 percenta na 42 percent. Na koeficiente by sa mali podľa zákona dohodnúť sociálni partneri do konca tohto mesiaca. Ak sa dovtedy nedohodnú, rozhodne o výške minimálnej mzdy platnej od 1. októbra vláda.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ktorá chce minimálnou mzdou vyvinúť aj určitý tlak na odmeňovanie v iných tarifných triedach a platových stupňoch, navrhuje minimálnu mzdu aspoň 7 190 Sk. "Nechceme predsa, aby ľudia robili za žobrácke mzdy," povedal pre HN viceprezident KOZ Eugen Škultéty. Konfederácia presadzuje koeficient 50 percent z vlaňajšej priemernej mzdy v národnom hospodárstve a poukazuje na to, že v krajinách Európskej únie je to najmenej 60 percent.
Obidve zamestnávateľské organizácie považujú navrhovaných 6 500 korún za strop ekonomickej únosnosti. Republiková únia zamestnávateľov dokonca navrhuje inštitút minimálnej mzdy zrušiť. Považuje ho za kontraproduktívny prvok na trhu práce. Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca, minimálna mzda obmedzuje možnosti uzatvárať pracovnoprávne vzťahy, zakazuje zamestnávateľom prijímať ľudí, ktorí by boli ochotní pracovať aj za nižšiu mzdu ako je zákonom stanovená, a tým zvyšuje nezamestnanosť.
"Ak by zamestnávateľ ponúkal nereálne nízke mzdy, tak predsa nenájde nikoho, kto za ne bude ochotný pracovať. To je základné obmedzenie: ochota človeka pracovať za podmienok, ktoré mu zamestnávateľ ponúkne. Na to netreba zákonné záruky, poskytuje ich reálny svet." Oravec považuje za nezmyselné tvrdenie, že by minimálna mzda chránila podnikateľov pred nekalou konkurenciou a neférovými praktikami na trhu práce. Dôvodom jej uplatnenia nemôže byť podľa neho ani to, že sa uplatňuje v krajinách Európskej únie i v USA.
Dôsledky minimálnej mzdy
Ďalším problémom je vplyv minimálnych miezd na nerovnomernosti v mzdách podľa odvetví a regiónov. Stanovená výška minimálnej mzdy vlani predstavovala 39,84 percenta priemerných hodinových miezd, aké sa dosiahli za minulý rok. V Bratislavskom kraji bol jej podiel 30,34 percenta z priemerných miezd, v Prešovskom, vzhľadom na nízke priemerné mzdy, až 50,68 percenta.
"Je to hypotetická otázka, koľko percent ľudí pracuje za minimálnu mzdu," hovorí odborníčka na túto problematiku zo Strediska pre štúdium práce a rodiny Margita Barošová. "Nejestvuje totiž reprezentatívny prieskum. Z prieskumu Treximy o cene práce, v ktorom však nie sú zahrnutí zamestnanci u živnostníkov a vo firmách do 10 zamestnancov, kde je predpoklad vyššieho výskytu minimálnej mzdy, vychádza, že minimálnu mzdu poberá 0,41 percenta zamestnancov," dodáva Barošová.
"Z hľadiska zamestnanca je dôležité, ako dlho poberá minimálnu mzdu. Ak zamestnanec postupuje od minimálnej mzdy vyššie, je to v poriadku, nezruinuje ho to, no ak poberá niekoľko rokov minimálnu mzdu v chudobnom kraji, je to zničujúce. V USA majú od roku 1997 minimálnu mzdu 5,15 dolára na hodinu, ale v jednotlivých štátoch USA môžu byť minimálne mzdy vyššie. V USA sa tak dlho nemenila minimálna mzda, lebo majú veľmi nízku infláciu a možnosť zvyšovať minimálnu mzdu majú nielen jednotlivé štáty, ale aj regióny a mestá. Napríklad v štáte Connecticut je teraz hodinová minimálna mzda v súčasnosti 6,15 USD, v Santa Cruz 12 USD/hod. Za minimálnu mzdu tu bojujú aj organizácie na ochranu spotrebiteľov, aby si ľudia mohli kupovať kvalitné potraviny, čo ľudia s nízkymi mzdami nemôžu," konštatuje Barošová.
Zvyšuje náklady
Zamestnávatelia však upozorňujú, že na minimálny zárobok nadväzujú pre podniky ďalšie náklady, aplikuje sa nielen na účely odmeňovania, premieta sa aj do zvýšenia poistných odvodov. Slúži na prepočítanie minimálnych odvodov do verejných fondov ako najmenší možný vymeriavací základ pre všetky platby do Sociálnej poisťovne.
"V minulosti, ešte ako pozostatok z federácie, bolo na minimálnu mzdu nadviazaných množstvo ďalších inštitútov, ktoré spôsobovali násobky výdavkov aj pre štátny rozpočet, no postupne sa, chvalabohu, viaceré už od stanovovania podľa minimálnej mzdy odpojili. Veľa problémov to už nerobí, no na to slúži vyjednávanie na centrálnej úrovni, aby sa aj závislosť ďalších inštitútov od minimálnej mzdy prerušila, aby to neobmedzovalo minimálnu mzdu a aby bola skutočnou minimálnou cenou práce," hovorí poslanec parlamentu Vojtech Tkáč z Ľudovej únie, ktorý bol od začiatku pri zákonodarstve stanovujúcom minimálnu mzdu.
Inštitút minimálnej mzdy existuje aj v ostatných štátoch Európskej únie, pričom jej výška sa pohybuje od 121 eur, teda okolo 4 800 slovenských korún, mesačne v Lotyšsku až po 1 403 eur v Luxembursku (55 656 Sk).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepovažuje minimálnu mzdu za najdôležitejší ukazovateľ trhu práce, ale neuvažuje o jej zrušení.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2003: 14 365 Sk
Priemerná čistá mesačná mzda zamestnanca za rok 2003: 11 355 Sk
Odhad priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za rok 2004: 15 485 Sk
Minimálne mzdy v krajinách Európskej únie | |
Lotyšsko | 121 |
Litva | 125 |
Slovensko | 148 |
Estónsko | 159 |
Poľsko | 177 |
Maďarsko | 191 |
Česko | 207 |
Slovinsko | 471 |
Portugalsko | 498 |
Španielsko | 537 |
Malta | 543 |
Grécko | 605 |
Írsko | 1073 |
Veľká Británia | 1083 |
Francúzsko | 1173 |
Belgicko | 1186 |
Holandsko | 1265 |
Luxembrusko | 1403 |
Zdroj: Eurostat/TASR |
Výška minimálnej mzdy je v súčasnosti stanovená na 35 Sk za hodinu |
Skutočné priemerné hodinové zárobky v podnikateľskej sfére v 1. štvrťroku 2004 dosiahli : |
- spolu 106,42 Sk/hod. |
- mužov 118,34 Sk/hod. |
- žien 88,36 Sk/hod |
Priemerný hodinový zárobok podľa krajov v podnikateľskej sfére | ||||
Priemer Sk/hod | D1 Sk/hod | Medián Sk/hod | D9 Sk/hod | |
Bratislavský | 142,31 | 59,00 | 115,65 | 227,04 |
Trnavský | 96,86 | 52,41 | 84,00 | 143,00 |
Trenčiansky | 95,29 | 51,15 | 80,75 | 148,01 |
Nitriansky | 88,90 | 51,00 | 77,76 | 127,52 |
Žilinský | 93,78 | 52,60 | 82,93 | 137,17 |
Banskobystrický | 89,55 | 52,66 | 81,00 | 124,61 |
Prešovský | 81,32 | 44,76 | 73,27 | 118,71 |
Košický | 118,78 | 59,33 | 96,77 | 197,43 |
Slovensko spolu | 106,42 | 52,28 | 87,01 | 174,17 |
Zdroj: Trexima |