Pochvala je veľmi dobrým manažérskym nástrojom na motiváciu zamestnancov. Vedieť ju však správne používať je svojím spôsobom umenie. Ako teda na to?
"Ja osobne chválim len vtedy, keď cítim, že je to vhodné. Nemám však žiadne pravidlo, jednoducho vychádzam z poznania svojich podriadených, viem kto pochvalu potrebuje viac a kto menej. Niekedy dokonca stačí milo sa pozrieť do očí a urobiť uznanlivé gesto," hovorí vyštudovaný psychológ a personálny riaditeľ spoločnosti Smurfit Kappa Štúrovo Anton Vačko. Najúčinnejšia je podľa neho pochvala s odôvodnením, adresná, s oslovením a poďakovaním. Ako upozorňuje, zamestnanec musí cítiť, že to nadriadený myslí úprimne. "Dokonca i kritika sa môže začať tým, že pochválim úsilie alebo tú časť, ktorá bola dobrá. Následná kritika potom skôr padne na úrodnú pôdu," prezrádza.
Špekulácia sa nevypláca
Ako pokračuje, šéf by mal vedieť odhadnúť, kedy je vhodné človeka pochváliť. Nie na každého totiž pochvala pôsobí rovnako. Dokonca mnohým je -- hlavne verejná -- nepríjemná a môže im ublížiť. Okrem toho, ak je chválený stále iba niekto a iní nie, ubližuje to ostatným. "Veľmi dôležité je, aby ma pochválili vtedy, keď som to aj akosi podvedome očakával. Ak som urobil niečo výnimočné, vložil som sa do veci, no nie vtedy, ak ma pochvália za to, čo bolo samozrejmé alebo rutinné. Chválenie totiž môže veľmi rýchlo zovšednieť a prestane účinkovať. Väčšina z nás už asi zažila šéfa, ktorému je všetko super, perfektné, fantastické, no konkrétnej rady či pomoci sa od neho nedočkáte," hovorí.
Špekulovať s pochvalou a snažiť sa takto napríklad ušetriť na platoch či odmenách, alebo niekomu umelo pripravovať pôdu na povýšenie, sa -- ako upozorňuje Vačko -- nevypláca. Vráti sa to v strate dôvery či celkového imidžu šéfa v očiach ostatných. Ľudia veľmi rýchlo zistia, či sa pochvala myslí úprimne. Neradí preto chváliť len z povinnosti, "lebo vraj sa to má".
Pochvala ako osobný postoj
Ako upozorňuje Vačko, každý zamestnanec, tak ako každý človek, potrebuje k svojmu životu vedieť sa orientovať vo vzťahoch. Pochvala je svojím spôsobom vyjadrením osobného postoja, má okrem racionálnej i citovú zložku. Ťažko sa chváli niekomu, kto nemá toho, koho by mal pochváliť, rád. Preto je veľmi dôležité mať ku každému svojmu podriadenému, pokiaľ možno, čo najlepší vzťah. "Obklopte sa preto ľuďmi, s ktorými sa cítite dobre. Alebo aj inak, pracujte pokiaľ možno na takom pracovisku, kde cítite od svojho šéfa pozitívnu energiu. Ako sa to dá poznať? Napríklad i tak, ako narába s pochvalou," odporúča.
Chváliť by sa podľa Vačka malo vždy vtedy, ak je za čo. Ústne i písomne, verejne i medzi štyrmi očami. Vždy by to však malo byť úprimné. Nie je podľa neho správny ten manažér, ktorý stále chváli, ale ten, ktorý pochvalou vie:
-- povzbudiť zamestnanca k ešte lepším pracovným výkonom
-- zlepšiť pracovné vzťahy
-- spríjemniť atmosféru
-- ústnou či písomnou pochvalou nenahrádza iné formy odmeňovania, najmä finančné odmeňovanie
-- tým, že chváli (vždy iba) jedného, nedemotivuje ostatných.