Na Slovensku vznikol fond rizikového kapitálu a jedným z jeho významných investorov je Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Jej investícia predstavuje takmer 5 miliónov eur. O motívoch banky na účasť na tomto projekte a perspektívach banky hovoríme s riaditeľom EBOR pre Českú republiku a Slovenskú republiku Alexandrom Auboeckom.

Aké mala EBOR dôvody spoluzaložiť Value management growth fund (VMGF)?
-- Stále si myslíme, že na Slovensku je potrebné vykonať zmenu mnohých firiem, ktorých hlavný predmet podnikania je atraktívny, resp. konkurencieschopný, avšak potrebujú reštrukturalizáciu na poli financovania, marketingu a manažmentu. Na Slovensku je mnoho podnikov, ktoré sú tesne pred konkurzom alebo v konkurznej fáze. Majetok týchto firiem má hodnotu a možno ho kúpiť za výhodných podmienok, ale doteraz neexistoval dostatočný objem peňazí, aby sa mohol naštartovať ozdravovací proces.

Do akých spoločností by ste chceli investovať?
-- Ešte nedávno bol fond uzavretý. Práve prebieha analýza približne 50 spoločností. Tento proces je časovo náročný a keď budú mať manažéri fondu vybrané firmy na potenciálne investovanie, predložia ich zoznam na schválenie investičnej komisii. Až potom budeme informovaní o konkrétnych spoločnostiach. Čo je dôležité, sú sektory, do ktorých budeme investovať. Ide o podniky, ktoré sú orientované na produkciu mechanických nástrojov, textil, chemický priemysel, farmaceutický a tlačiarenský priemysel. Dôležité je, aby v tých podnikoch bolo možné dosiahnuť efektívnu výrobu a aby hlavný predmet činnosti bol atraktívny. Aj napriek tomu, že podniky môžu spĺňať tieto atribúty, stále môžu byť neúspešné: napríklad ak majú vysoké dlhy, či už ako úvery od bánk, ktoré získali na reštrukturalizáciu, alebo nejaké zlé investičné rozhodnutie. Aj v prípade slabého vedenia firmy alebo nedobrého prístupu na trh sa to dá napraviť. Kľúčový je fakt, že musí ísť o podnikanie, ktoré je možné reštrukturalizovať. Fond takisto musí získať vo vybranej spoločnosti majoritu, aby mohol uskutočniť potrebné zmeny. Na druhej strane, väčšina peňazí pôjde ako kapitálové zvýšenie, a nie ako priame vyplatenie akcií súčasným vlastníkom podniku. Taktiež je potrebné pripomenúť veľkosť spoločnosti. Firma by mala mať viac ako 100 zamestnancov a obrat vyšší ako 100 miliónov korún, pričom typická investícia fondu bude 3 až 5 miliónov eur.

Je EBOR aktívna v tejto špecifickej forme investovania aj v okolitých krajinách?
-- EBOR má viacero podielov v investičných fondoch, avšak v prípade VMGF ide o prvú investíciu banky tohto druhu. Tento fond pracuje len na Slovensku. Nie je vhodné začínať s novou formou investovania na širokom poli, a tak sa prvotnou krajinou stalo Slovensko. No ak sa fondu bude dariť dobre, bude možné, aby pracoval aj v okolitých krajinách. Tradičné investičné fondy sa zameriavajú na prosperujúce spoločnosti, a nie na reštrukturalizáciu podnikov, ktoré majú určité problémy. Je to ako klasický investičný fond, avšak zameraný na reštrukturalizáciu vybraného podniku.
Aké má banka očakávania, čo sa týka návratnosti investícií?
-- V princípe majú investičné fondy vysoké očakávania. Očakávame výnosnosť viac ako 20 %. Pri počiatočnom closingu bolo uvedených 14 mil. eur, avšak v budúcnosti v prípade potreby získania dodatočných prostriedkov budeme podiely zvyšovať a fond by mohol operovať s objemom 30 mil. eur.

EBOR začala aktívnejšie pôsobiť na Slovensku až po roku 1998. Prečo?
-- Je to kombinácia viacerých dôvodov. Jedným z predpokladov intenzívnejšej práce bola privatizácia bankového sektora. Až po zmene vlády, ktorá sa stala proreformnou, sa s privatizáciou bánk začalo, a tým nastali aj príležitosti pre EBOR. Zúčastnili sme na privatizácii Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky a taktiež Poľnobanky. Bankový sektor bol jednou z oblastí, pri ktorej sme mohli prispieť k úspešnej privatizácii.

Čo hovoríte na situáciu okolo verejnej ponuky na odkúpenie akcií Slovnaftu?
-- EBOR je akcionárom Slovnaftu, takže situáciu pozorne sledujeme a po stanovení ceny akcií v povinnej ponuke na prevzatie zaujmeme stanovisko, či cena akcií je pre nás dostatočná. Teraz ešte nemôžem povedať, ako banka zareaguje.

Je cena 1 200 pre vás postačujúca?
-- Nechcem to komentovať, pretože je to rozhodnutie komisie.

Len nedávno inštitúcie ako MMF a Európska komisia znížili výhľad svetovej ekonomiky...
-- V posledných rokoch zostal rast ekonomík v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE) relatívne vysoký, napriek tomu, že rast v Nemecku, ako aj v ostatných krajinách Európskej únie významne klesol. Mysleli sme si, že existuje vysoká závislosť KSVE od vývoja v Európe. Významný nárast však zaznamenala domáca spotreba. Aj napriek tomu, že krajiny ako Slovensko, Česká republika, Maďarsko a Poľsko budú musieť taktiež prehodnotiť svoj odhad ekonomického rastu, rast ekonomiky ostane stále výrazne vyšší ako v západnej Európe a región centrálnej Európy bude jeden z najrýchlejšie rastúcich regiónov vo svete. Táto skutočnosť je určite povzbudzujúcou pre mnohých zahraničných investorov, aby tu investovali. Mnohým spoločnostiam zo západnej Európy sa darí aj vďaka tomu, že investovali práve v KSVE. Centrálna Európa sa paradoxne stáva motorom rastu pre západoeurópske spoločnosti. Napríklad Rakúsku sa darí dobre aj vďaka tomu, že začalo investovať v regióne veľmi skoro, zvýšil sa obchod a vďaka tomu, že hospodárstvo rastie rýchlo a potrebuje dodatočné investície.

Ako vnímajú Slovensko investori?
-- Slovensko je atraktívnou krajinou pre investície z viacerých dôvodov: výborná poloha, pracovití a kvalifikovaní ľudia a proreformná vláda. Tieto skutočnosti si spoločnosti pôsobiace na Slovensku veľmi pochvaľujú. Pri exekutíve ani nejde o to, či je to pravica alebo ľavica, ale či sa proklamované reformy aj implementujú, a len sa o nich nehovorí. Je tiež zaujímavé, ako občania Slovenska znášajú kroky, ktoré sa ich týkajú. Mám na mysli dereguláciu cien, ktorá sa prejavila v zvýšení cien energií, a tým aj v zvýšení životných nákladov. Ľudia to znášajú dobre a o niekoľko rokov sa Slovensko môže stať veľmi konkurencieschopnou ekonomikou.

Aké sú plány banky na Slovensku v tomto roku?
-- Chceme podpísať ďalšiu zmluvu na úverovú linku s ďalšou bankou a lízingovou spoločnosťou na podporu malých a stredných podnikov. Ďalej pracujeme na niekoľkých priemyselných projektoch. V tomto roku plánujeme umiestniť na Slovensku 100 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2001, keď to bolo 340 miliónov a 125 miliónov v minulom roku, ide o pokles, avšak je to výraznejšie vyšší objem ako napríklad v Českej republike.

Čo po vstupe SR do Európskej únie? Ostane EBOR aktívna na Slovensku aj potom?
-- Čím ďalej, tým viac sa budeme musieť sústrediť na špecifické záležitosti, keďže Slovensko sa dostane k prostriedkom z kohéznych štrukturálnych fondov a my sa chceme stať spolufinancovateľmi niektorých projektov, ktoré benefitujú práve z kohéznych zdrojov.