Ak ide živnostník na služobnú cestu, má rovnaký nárok na cestovné náhrady ako zamestnanec. Nie jen to však účtovne také jednoduché, pretože ho pritom limituje viac zákonov.

Pokiaľ ide o cestovné náhrady, zostáva situácia z pohľadu zákona o dani z príjmov aj v roku 2017 rovnaká ako rok predtým.

Dva limitujúce zákony
„Podnikateľ či samostatne zárobkovo činná osoba si môže do daňových výdavkov zahrnúť náklady, ktoré súvisia s prácou na inom mieste, ako bežne podniká. Uplatňuje si ich najviac v sumách, ktoré sú určené pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v danom mieste. Do daňových výdavkov si nemôže zahrnúť vreckové,“ vysvetľuje Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančného riaditeľstva.

Treba však upozorniť, že cestovné náklady nestačí len vyčísliť a započítať do nákladov. Daňové kontroly najčastejšie poukazujú na nedostatočné preukazovanie výdavkov pri cestovných náhradách a na nedodržiavanie legislatívy.

Podnikatelia si neraz chcú neoprávnene uplatniť výdavky na cestovanie z miesta trvalého bydliska do miesta, v ktorom činnosť pravidelne vykonávajú. Dávajú si do nákladov väčšiu spotrebu pohonných látok, ako nakúpili, nevedia preukázať účel pracovných ciest a preplácajú si vyššie stravné, než stanovuje zákon.

Možnosť využiť paušál
Ak teda nechce mať živnostník problémy pri daňovej kontrole, musí cestovné náhrady počítať správne a dobre ich zdokladovať. No je tu aj možnosť, ako s nimi nemusí nestrácať čas. „Zákon o dani z príjmov v prípade živnostníkov totiž umožňuje, aby si v určitých prípadoch viedli zjednodušené účtovníctvo a uplatňovali si paušálnu výšku výdavkov. Je však na posúdení každého živnostníka, aký pre seba najvýhodnejší postup účtovania si zvolí,“ pripomína Ladislava Pozdechová, vedúca účtovného oddelenia Business Lease Slovakia....