"Vyzývam Newyorčanov, najmä starších ľudí, aby sa pred teplom chránili pitím vody a ostali v tieni," povedal v stredu newyorský starosta Michael Bloomberg. Začal tak prvý historický stav núdze v americkom veľkomeste. Dôvod je zrejme vážnejší ako po páde dvojičiek -- Spojené štáty navštívilo extrémne horúce leto. Bolo aj horšie, ale ľudia sú citlivejší. Navyše, môže to byť užitočná príprava na najbližšie roky a desaťročia.
Ešte začiatkom apríla sme v strednej Európe nadávali na nezvyčajne dlhú a tuhú zimu. O štyri mesiace neskôr máme iný problém - ľudia i elektrické sústavy kolabujú, tráva je spálená, na niektorých miestach nepršalo už mesiac. Hovorí sa o dôkazoch globálneho otepľovania, ktoré si môžeme, alebo skôr musíme, vyskúšať na vlastnej koži. Dá sa s tým žiť? Ako sa budeme musieť prispôsobiť?
Prišiel cirkus leto
Teplo je skrátka tu. A to bez ohľadu na to, či ho priamo spôsobuje človek alebo ide o dôsledok slnečnej aktivity. Vedci sa boja o ďalší osud planéty, živej prírody a špeciálne človeka. Optimistickejšie scenáre hovoria skôr o pozitívach otepľovania, pesimisti strašia nezvratnými konzekvenciami, ktoré môžu natrvalo ovplyvniť náš život. Zaplaví voda z roztopených ľadovcov pobrežné oblasti? Zmiznú natrvalo niektoré súostrovia? Rozšíria sa púšte? Budeme pestovať stredomorské rastliny? Bude dosť vody? Pribudne utečencov, vojen, škodcov, chorôb?
Ďalekosiahle prognózy vývoja rátajú s oteplením planéty v rozmedzí 1 až 4 stupne Celzia. Nie všade má však teplota narásť rovnako. A neznamená to, že sa každý rok "upečieme". Podľa meteorológa Pavla Šťastného musíme byť na Slovensku pripravení na niekoľko zmien: "Teplejšie by mohlo byť po celý rok, v zime by sme to však mohli pociťovať viac." Premenlivosť počasia, ktorá je v našej krajine v dôsledku mierneho pásma a vnútrozemského umiestnenia už aj tak dosť veľká, môže narásť. Nemusíme si toho všimnúť, ale zo štatistického hľadiska budú prevažovať teplejšie a vlhšie zimy, ktoré sa môžu striedať so suchšími letami ako doteraz.
Január pod dáždnikom
Nie každý rok však bude extrémny. Medzi rokmi, ktoré budú dôkazom teplotnej zmeny, budú aj roky s "normálnym" počasím. V zime sa sneh neroztopí skôr ako napadne a v lete sa bude dať kúpať bez toho, aby z toho človek skolaboval. Iné to zrejme bude so zrážkami. Ich celkový objem sa nezmení, budú však inak rozložené. V zime bude snehu a dažďa viac, v lete menej. Bude sa viac vyparovať a vrchná vrstva zeme bude suchšia.
Konkrétne dôsledky? "Na Slovensku, najmä v jeho zraniteľnejších oblastiach, by sa mali stenčovať zásoby vody," upozorňuje Šťastný. Ohrozenejší je juh krajiny. Výnimkou by mal byť Žitný ostrov, ktorý je zásobovaný Dunajom. O ňom sa predpokladá, že nebude mať veľké výkyvy.
Iné by to mohlo byť na menších tokoch, ktoré budú na jar odvádzať viac vody ako doteraz. V lete a na jeseň bude vody v riekach menej. So zvýšeným množstvom vody v riekach, tiež s očakávanými prívalovými dažďami, sa môže zvýšiť riziko povodní.
Olivovník neprežije
Zmena zasiahne aj ľudí, ktorí si dom nepostavili v záplavovej oblasti. Dôsledkom väčšej zrážkovej nerovnováhy môže byť rast ceny vody. Tak, ako sa do nákladov bežnej domácnosti dostali internet a mobilná komunikácia, stane sa aj vodné ich čoraz významnejšou položkou. Rovnako narastie aj tlak na lepšie hospodárenie s vodou.
Podľa Šťastného môže ešte viac narásť cena energií. Nevyhneme sa zatepľovaniu ani alternatívnym pohonom áut.
Problémy nastanú aj v poľnohospodárstve - bude nutné intenzívnejšie zavlažovanie i ochrana pred novými škodcami a chorobami. Škody môžu spôsobiť napríklad mrazy, ktoré udrú po tom, keď rastliny rozkvitnú skôr ako zvyčajne.
Prerod čaká aj nepoľnohospodársku pôdu - už dnes sú známe prípady kliešťov, ktoré sa posunuli do vyšších nadmorských výšok. Podľa botanikov už existujú, najmä na južných svahoch, enklávy, kde sa mení zloženie rastlinných spoločenstiev. Príroda sa jednoducho snaží čo najrýchlejšie sa dostať do vhodných podmienok.
S otepľovaním sa podľa Šťastného "ako keby posúvali klimatické pásma". I keď stále ubúda tropických pralesov, lesy sa zároveň rozširujú na severe. Pripravovať sa však na stredomorské počasie a zasadiť na záhrade olivovníky sa asi neoplatí - nie sú vylúčené ani mrazy, aké sme zažívali pred necelým polrokom.
Mačka pod horúcou plechovou strechou
So zaujímavým nápadom, ako sa pripraviť na horúce sparné počasie, prišiel minulý týždeň v Lidových novinách český klimatológ Jan Pretel. Stredomorské počasie podľa neho volá po inej stredomorskej špecialite - sieste. "Keď stúpnu teploty, lekári radia, ako dodržovať pitný režim a ako upraviť spôsob života. Napriek tomu sa však už krátko popoludní u mnohých dostavuje malátnosť a únava, klesá pozornosť i pracovný výkon," zdôvodňuje potrebu odpočinku klimatológ.
Južanská dvoj- až štvorhodinová siesta by sa mohla stať témou aj v našom priestore. Uvidíme, či bude Pretelov návrh zaujímať aj našich zamestnávateľov alebo poslancov. V USA, Kanade, Nemecku i vo Francúzsku sa k trendu siesty už pomaly prikláňajú. Zvýšiť sa, minimálne počas najväčšieho úpalu, môže spokojnosť zamestnancov i zamestnávateľov.
Podobnú radosť zažívajú aj výrobcovia a predajcovia klimatizácie. O niečo menšiu energetici. V dôsledku preťaženia skolabovali v ostatných rokoch elektrické siete v Kalifornii, Taliansku či v Česku. Aj preto, že ľudia sa musia čoraz viac chladiť.
Pokazený kohútik
"Vaše starosti na naše hlavy!," povedia si obyvatelia Britských ostrovov a Škandinávie. Kým nám vedci predpovedajú teplo, im niektorí z nich prisúdili ochladenie. Podľa katastrofických scenárov sa môže v dôsledku globálneho otepľovania zastaviť Golfský prúd, ktorý do severného Atlantiku prináša vody z trópov. Nebolo by to po prvý raz. Stalo sa tak približne pred piatimi tisíckami rokov. V priebehu niekoľkých desaťročí sa prúd zastavil a ochladil severozápadnú Európu tak, ako to poznáme my. Podľa Šťastného však niečo podobné dnes nehrozí. "Vtedy sa v Severnej Amerike vylialo do mora veľké jazero. Táto udalosť spolu s inými vplyvmi prúd odklonili. Dnes sa niečo také neočakáva."
Hľadať príčiny teplejšej atmosféry sa pokúšajú vedci na celom svete, dôsledky zistia aj laici. Teplo, teplejšie, horúco!