Keď som prvýkrát otvorila dvere apartmánu na internáte austrálskej univerzity, netušila som, čo čakať. Potom som spoznala svojich sedem spolubývajúcich z rôznych krajín sveta a bolo mi jasné, že toto štúdium bude výnimočné.

Prvýkrát som si kampus našej univerzity prezrela počas uvítacieho dňa pre zahraničných študentov. Počiatočná nervozita zo mňa opadla hneď na úvodnej prednáške, keď celú sálu študentov a pedagógov vyzvali, aby sme si spoločne si zatancovali.

Pripomenuli nám tým, že štúdium si máme vychutnať. Univerzita mala pripravené všetko tak, aby sme sa rýchlo adaptovali. Na škole bolo niekoľko tímov, ktoré sa starali o organizáciu univerzitného života. Dostupní boli psychológovia, študijní poradcovia, tím pre zábavu a aktivity na škole, tím pre zahraničných študentov alebo pre kariérne poradenstvo.

Univerzita sa snažila, aby sme v kampuse mohli tráviť čas aj mimo prednášok. Veľká univerzitná knižnica bola otvorená bez prestávky a bola vždy zaplnená študentmi. Organizácia štúdia išla až prekvapivo hladko. Všetky materiály, ktoré sme potrebovali na štúdium, boli online.

Na každý predmet sme si museli odsedieť prednášku a tutoriál, kde sme o učive z prednášok polemizovali. Individuálna príprava na štúdium však bola kľúčová. Nad každým predmetom sme týždenne strávili minimálne desať hodín práce. Kritériá boli nastavené vysoko.

Prax je dôležitá
Jedným z cieľov univerzity bolo vychovať profesionálov, ktorí sa vedia obratne pohybovať v praxi. Na predmete investigatívna žurnalistika nás zobrali do štátnych archívov. Dostali sme mená náhodných Austrálčanov z 19. storočia a mali o nich hľadať informácie.

Celý deň sme študovali staré dokumenty, lupou sme lúštili niekoľko rokov staré spisy a hodiny sme prechádzali databázy. Malo nás to naučiť nachádzať súvislosti, pracovať s faktmi a spájať ich do celku. Zažili sme tak prácu investigatívneho novinára na vlastnej koži.

Na hodine televíznej produkcie sme zasa museli prísť s formátom originálnej televíznej šou. Nápady sme odprezentovali, vybrali tie najlepšie, a potom sme ich sami zrežírovali a natočili profesionálnou technikou v školskom televíznom štúdiu, ktoré pripomínalo tie z ozajstného televízneho prostredia. Učenie bolo kreatívne a zábavné, a pritom sme s každým projektom získavali cenné skúsenosti pre naše budúce povolanie.

Všetko je možné, ak na sebe pracujete 
Sedela som v školskej knižnici a vytáčala číslo do Bhutánu. Na druhej strane linky sa ozvala Namgay Zam – novinárka, ktorá spôsobila celosvetový rozruch, keď sa postavila proti nespravodlivosti a korupcii vo svojej krajine. Hrozil jej súdny proces a neskôr sa rozhodla Bhután opustiť.

Robila som s ňou interview pre svoj finálny projekt. Namgay si popri rozhovoroch pre celosvetové televízie našla čas aj na mňa. Štúdium ma totiž naučilo, že diaľka nie je limitom, a že problémy, o ktorých ako novinárka chcem písať, môžem hľadať na globálnej scéne.

Profesori sa v nás snažili vyburcovať chuť tvoriť, zaujímať sa o problémy, na ktorých záleží, a nebáť sa hľadať riešenia aj za hranicami svojej krajiny. Jeden z našich pedagógov, oceňovaný režisér z Iránu, nám raz počas prednášky pripomenul, že ak na sebe budeme vytrvalo pracovať, dosiahneme, čo chceme. Učitelia boli pre nás zdrojom motivácie a vďaka ich podpore sme pre projekty mali zapálenie.

Multikulturalizmus je pre vzdelanie prínosom
Univerzita si vážila zahraničných študentov, lebo razila názor, že medzinárodná komunita akademickú pôdu obohacuje. Moji spolužiaci prišli zo všetkých kútov sveta. Pravidelne sme sa stretávali na spoločných posedeniach a výletoch, ktoré pre nás univerzita organizovala.

Učilo nás to tolerancii. Aj moji siedmi spolubývajúci pochádzali z rozmanitých kultúr. Spoločne sme po večeroch viedli debaty o našich krajinách, náboženstvách a o politike. Oslavovali sme spolu naše národné a náboženské sviatky, budovali kamarátstva na celý život a učili sme sa jeden od druhého.

Žiadne zastarané metódy
Štúdium v Austrálii nebolo o memorovaní. Vyžadovalo sa od nás, aby sme vedeli kriticky myslieť, rozumeli logike textu a dokázali argumentovať. Namiesto testov sme na väčšinu predmetov písali akademické eseje, pri ktorých sme si problematiku museli naštudovať, zaujať k nej stanovisko a obhájiť si ho.

Zároveň sme získavali vedomosti, ktoré boli inovatívne a pre náš odbor kľúčové. Štúdium bolo nastavené tak, aby mapovalo trendy v našej profesii. Zatiaľ čo doma som o takých pojmoch ako dátová žurnalistika počula málo, v Austrálii nám prízvukovali, že novinár musí rozumieť dátam, a že dátová veda je v oblasti komunikácie dôležitá.

O únikoch dát a ich zneužití sme viedli vášnivé diskusie, a to ešte dávno predtým, ako celý svet začal túto problematiku riešiť, keď prepukol škandál spoločnosti Cambridge Analytica. Vďaka univerzite sme boli o krok vpred.