Najpopulárnejším porovnaním vysokých škôl vo svete je rebríček univerzít Inštitútu vyššieho vzdelávania šanghajskej univerzity Jiao Tong. Obľúbenosti sa teší najmä vďaka jednoduchosti hodnotiacich kritérií, ale aj širokému záberu. Inštitút totiž zostavuje nielen TOP päťsto svetových univerzít, ale aj rebríček najlepšej stovky univerzít v Európe, TOP sto univerzít v Severnej a Latinskej Amerike, ako aj TOP sto univerzít v časti Ázia, Austrália a Nový Zéland. Kvalitu výučby inštitút hodnotí podľa počtu absolventov -- držiteľov Nobelovej ceny a iných medailí v odbore, kvalitu fakúlt opäť podľa ocenení, ale aj podľa počtu citácií. Pri posudzovaní kvality výskumu zostavovateľ vychádza z počtu publikovaných článkov a z počtu, opäť, citovaných prác. Zaváži aj veľkosť inštitúcie.
Ako je to so školami
Prvú desiatku najlepších univerzít vo svete v šanghajskom rebríčku až na dve výnimky zapĺňajú americké univerzity. Na prvom mieste je univerzita v Harvarde, na treťom univerzita v Stanforde. Druhú priečku vzdelávania vo svete pre seba získala Európa. Obsadila ju Cambridgeská univerzita. Druhou najlepšou európskou univerzitou v celosvetovom rebríčku je Oxford, ktorý zároveň prvú desiatku šanghajského hodnotenia uzatvára. V rebríčku najlepších univerzít Európy má Cambridge, pochopiteľne, jednotku. Už spomínaný Oxford je druhý, tretie miesto patrí Imperial College v Londýne, ktorý si vybojoval v celosvetovom hodnotení až 23. miesto. Prvou nebritskou univerzitou v TOP sto európskych univerzít je Švajčiarsky federálny inštitút technológií v Zürichu. Najlepšou univerzitou v regióne Ázie, Austrálie a Nového Zélandu je podľa vyhodnotenia šanghajského inštitútu Tokijská univerzita. Za ňou nasleduje univerzita v Kyote a Národná univerzita v Austrálii. V Amerike vedie Harvard, Stanford a kalifornská univerzita Berkeley.
Slováci tam nie sú
Na otázku, prečo vlastne inštitút takéto rebríčky zostavuje, jeho predstavitelia odpovedajú: hlavným dôvodom bolo nájsť rozdiely medzi čínskymi univerzitami a najlepšími svetovými univerzitami. Ide o náš akademický záujem, bez akejkoľvek podpory zvonka. Aj keď inštitút vyhodnocuje prvú päťstovku svetových univerzít, vo svete ich sleduje viac ako dve tisícky.
Napriek tomu slovenské univerzity v TOP 500 svetových univerzít i v TOP 100 európskych univerzít chýbajú. Lepšie je na tom Česká republika, ktorá má svoju Karlovu univerzitu v TOP 300 svetových univerzít. Po dve univerzity má v svetovom rebríčku TOP 400 aj Maďarsko a Poľsko.
StoryEditor