Aké výhody priniesla zbierka listín, ktorá sa stala súčasťou obchodného registra?
-- Obchodný register do 31. 12. 2001 poskytoval údaje o podnikateľských subjektoch, ktoré tieto subjekty boli povinné prikladať k návrhom na zápis do obchodného registra. V zmysle ustanovenia § 44 Občianskeho súdneho poriadku boli považované za súdne spisy a prístup k nim bol závislý od rozhodnutia registrového sudcu pri splnení zákonných podmienok. Tento stav sa zmenil od 1. 1. 2002 zavedením inštitútu zbierky listín, ktorá je verejne prístupná. Po splnení poplatkovej povinnosti má každý právo na vyhotovenie kópie z uloženého dokumentu. Zbierka listín sa vytvorí do konca roka 2002. Povinnosťou osôb zapísaných do obchodného registra do 31. 12. 2001 je uložiť do zbierky listín zakladateľské dokumenty (zmluvy, stanovy, zakladateľské listiny, prípadne audítorské správy) v úplnom znení. Zákonodarca uložil túto povinnosť štatutárnemu orgánu spoločnosti. Za nesplnenie tejto povinnosti registrový súd je oprávnený uložiť poriadkovú pokutu do výšky 100 000 Sk.
Výhody zbierky listín
* Nespornou výhodou zbierky listín je, že bude prístupná aj po zániku právnickej osoby a bude informovať o všetkých relevantných skutočnostiach existencie zapísanej osoby. Ostatná novela priniesla aj časové posunutie pôsobenia účinkov publicity. Uplynutím 15. dňa t. j. na 16. deň sa uvedené informácie stávajú všeobecne známe a nikto sa nemôže odvolávať, že o nich nevedel.
* Posilnenie dôveryhodnosti jednotlivcov k údajom a informáciám z obchodného registra (princíp formálnej publicity), ktorý je obvyklý v rámci európskeho štandardu pri uverejňovaní a publicite údajov. Údaje sú v lehotách stanovených zákonom aktualizované a subjekty pri nedodržaní týchto lehôt sankcionované.
* Riešenie problému v prípade, keď zapísaný údaj v obchodnom registri bude v rozpore s údajom, ktorý bol oficiálne v Obchodnom vestníku publikovaný. V takom prípade za dôveryhodnejší údaj alebo informáciu zákonodarca označuje zverejnený údaj, hoci bol publikovaný s vadou. V tomto prípade nastupuje však zodpovednosť štátu za škodu.
Ak chce byť zahraničná fyzická osoba konateľom spol. s r. o. na území Slovenskej republiky, je potrebný naďalej doklad o povolení na pobyt?
-- Konateľom spol. s r. o. môže byť tak slovenská fyzická osoba, ako aj zahraničná fyzická osoba (teda fyzická osoba s bydliskom v zahraničí s dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky). Pri zahraničnej fyzickej osobe sa vyžaduje doklad o povolení na pobyt na území SR. V zmysle novely Obchodného zákonníka to od 5. 12. 2001 (deň publikovania novely Obchodného zákonníka) neplatí, pokiaľ ide o občana členského štátu Európskej únie alebo členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (§ 21 ods. 2 a § 30 ods. 3 Obchodného zákonníka, a zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky).
Náš obchodný partner chce kúpiť nehnuteľnosť pre svoju pobočku, ktorú si chce zriadiť na území Slovenskej republiky. Je to možné?
-- Zahraničný investor od 1. 1. 2001 môže kúpiť nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky za podmienky, ak má sídlo svojej materskej spoločnosti v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, čo je zoskupenie 30 štátov, z toho 15 štátov Európskej únie a 15 ďalších štátov, medzi ktoré okrem Slovenska patrí Austrália, Česko, Island, Japonsko, Južná Kórea. Kanada, Luxembursko, Maďarsko, Mexiko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Švajčiarsko, Turecko a USA. Podmienkou pre získanie nehnuteľnosti okrem sídla investora je zápis pobočky v rozsahu predmetu podnikania do obchodného registra v súlade s ustanovením § 21 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodného zákonníka).