V polovici septembra sa skončil projekt, ktorý od decembra minulého roku prebiehal vo viacerých mestách Slovenska pod názvom Rovnosť príležitostí občanov so zdravotným postihnutím. Jeho cieľom bolo zo skupiny šesťdesiatich nezamestnaných zdravotne postihnutých občanov vybrať pre každý kraj jedného zástupcu, ktorý by v danom regióne pomáhal hľadať prácu zdravotne hendikepovaným ľuďom. Podľa podpredsedníčky Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím Anny Rehákovej však trvanie projektu nebolo dostatočné. "Myslím si, že na odskúšanie pilotných aktivít by tento projekt potreboval minimálne tri roky," uviedla Reháková. Úspechom však podľa nej je, že už počas trvania projektu pomohlo osem aktivistov nájsť prácu dvom zdravotne postihnutým občanom, pričom jeden z aktivistov sa dokonca zamestnal sám.
Nevidiaci sudca
Reháková tvrdí, že nezamestnanosť zdravotne postihnutých Slovákov ešte stále súvisí s nedostatočným informovaním zamestnávateľov. Hendikepovaných občanov totiž podľa nej považujú za menej vzdelaných s nedostatočnou kvalifikáciou. "V zahraničí sa na zdravotne postihnutých pozerajú trochu inak, neberú ich ako ľudí, ktorí majú iba nízku kvalifikáciu. Napríklad v Anglicku je sudcom najvyššieho súdu nevidiaci," povedala. Pritom zamestnávanie zdravotne postihnutých má aj pozitívne ekonomické dôsledky. "Ak pracujú, sú menej závislí od sociálnych dávok a navyše, ak majú nejaký príjem, sú aj spotrebiteľmi," dodala externá spolupracovníčka Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím Eva Pavlíková.
Reháková uznáva, že chyba nie je len na jednej strane. Rovnako ako zamestnávatelia aj postihnutí žiadatelia o prácu často nemajú predstavu o konkrétnej profesii a svojich možnostiach.
Uvedomujú si vlastné rezervy
Podľa prieskumu, ktorý si dala Národná rada urobiť a do ktorého sa zapojilo 350 zdravotne postihnutých občanov, asi 22,6 percenta zdravotne postihnutých vidí rezervy aj u seba. "Uvedomenie zdravotne postihnutých občanov v otázke zamestnávania sa však jednoznačne zlepšilo. Zaktivizovali sa a uvedomujú si, že majú byť aktívni, a nie pasívni, ak chcú niečo zlepšiť v prospech seba," poznamenala Reháková.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že 16,9 percenta respondentov sa zúčastnilo na rekvalifikačných kurzoch organizovaných úradmi práce. Efektivita práve týchto kurzov však vyšla z prieskumu ako najnižšia. "Veľký počet občanov absolvuje aj niekoľko rekvalifikačných kurzov a napriek tomu zamestnanie nenachádza," posťažovali sa zdravotne postihnutí na stretnutí v Prešove. Dôsledkom je, že vzhľadom na dlhodobú nezamestnanosť strácajú pracovné zručnosti.
Mnohí však majú aj negatívne skúsenosti s úradmi práce. "Zdravotne postihnutí často narážajú na nezáujem aj zo strany úradov práce. Niektorí úradníci sa na nich pozerajú tak, že načo by mali byť evidovaní a hľadať si zamestnanie, keď dostávajú invalidný dôchodok?" uviedla ako príklad Reháková.