V zamestnávaní ľudí na čiastočný úväzok zaznamenávajú krajiny Európskej únie značné rozdiely. Údaje Eurostatu hovoria aj o tom, že neraz je to nedobrovoľná forma práce.
Za človeka pracujúceho na čiastočný úväzok sa – vrátane samostatne zárobkovo činných osôb – považuje každý, kto vo svojom hlavnom či jedinom zamestnaní odpracuje menej ako 30 hodín týždenne. V celej Európskej únii je priemer 19,2 % ľudí zamestnaných na čiastočný úväzok, najmenej ich je v Bulharsku (1,8 %) a najviac v Holandsku (50,1 %). V rámci V4 vykazuje Poľsko podiel 6,4 % takýchto úväzkov medzi zamestnanými ľuďmi, Česko 6,3 % a Maďarsko 4,2 %.
Na čiastočný úväzok pracuje takmer každý dvadsiaty zamestnaný Slovák. Údaj 4,9 % za vlaňajšok je najnižší od roku 2013, keď to bolo 4,5 %. „Desať rokov pred najčerstvejšími dostupnými výročnými údajmi, v roku 2008, pracovalo na čiastočný úväzok iba 2,5 % zamestnaných Slovákov v sledovanej vekovej skupine od 15 do 64 rokov. Dlhodobý trend je teda vzostupný,“ upozorňuje Jitka Součková z personálnej agentúry Grafton.
Tretina zamestnaných žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok
V Európskej únii pretrváva značný rozdiel medzi počtom čiastočných úväzkov u jednotlivých pohlaví: v redukovanom pracovnom režime totiž pôsobí až 31,3 % zamestnaných žien a len 8,7 % mužov. Najviac čiastočných úväzkov u zamestnaných žien zaznamenali v Holandsku: 75,6 %, časovo obmedzenou formou tu pracuje 27,5 % zamestnaných mužov. Najproporčnejšia situácia je v Rumunsku (6,9 % mužov a 6,2 % žien) a Bulharsku (2,0 %, resp. 1,7 %).
„Slovensko v tomto smere nie je výnimkou so 7,0 % žien a 3,2 % mužov. Tieto údaje potvrdzujú, že napriek snahám o dosiahnutie rovnosti príležitostí stále platí tradičné vnímanie a praktikovanie úloh, podľa ktorého je muž živiteľom rodiny a žena sa primárne má starať o domácnosť,“ vysvetľuje Jitka Součková.
Nedobrovoľný čiastočný úväzok priznáva najviac Grékov
Eurostat ponúka zistenia aj o tzv. nedobrovoľnej zamestnanosti na čiastočný úväzok. Takéto riešenie nedostatku full-time uplatnenia na pracovnom trhu sa vlani týkalo 26,5 % Slovákov zamestnaných na čiastočný úväzok, z nich bolo 30,9 % mužov a 24,1 % žien. Zaujímavosťou je, minulý rok takto pracovalo iba 6,5 % Čechov. Rekordérom Európskej únie je Grécko, kde 70,1 % zamestnaných na čiastočný úväzok priznalo, že takto pracujú iba z dôvodu núdze o full-time. Nasledujú Taliansko (65,7 %) a Cyprus (63,9 %). Na opačnom konci prehľadu figuruje Estónsko (5,8 %).
Zamestnávanie ľudí nad 50 rokov
Pozornosť zamestnávateľov sa zameriava na sebavedomých mileniálov - Generácia Y a dravú Generáciu Z; štyridsiatnici spadajúci medzi „Husákove deti“ - Generácia X - sú na vrchole profesijných síl a naplno zúročujú svoju prax. Naproti tomu kandidáti vo veku 50+ mávajú ťažkosti nájsť si uplatnenie. Ide o tzv. Baby boomers, teda uchádzačov o prácu narodených v období povojnového rozmachu až približne do roku 1967.
„Dnešní päťdesiatnici majú pred sebou ešte zhruba 15 rokov produktívneho času. Kým mladí ľudia podľa štatistík striedajú prácu približne každý druhý rok, táto generácia ju zmení v priemere už len dva razy. Veľkou devízou ročníkov 50+ sú nadobudnuté zručnosti, ochota učiť sa nové veci, a preto stojí za to angažovať ich,“ upozorňuje marketingová manažérka personálnej spoločnosti Grafton Jitka Součková. Rodičovskej dovolenky sa u nich netreba obávať a deti majú odrastené, preto im väčšinou nerobí problém zostať v práci dlhšie.
Zamestnávatelia sa pri výbere z ročníkov 50+ nemusia obávať ani nedostatku ich jazykových schopností. V porovnaní s mladšími kandidátmi zdatnými predovšetkým v angličtine disponujú päťdesiatnici a starší tiež angličtinou, ale navyše aj znalosťami nemčiny a ruštiny, a to predovšetkým na B-úrovniach. Výnimkou nie sú ani experti na daný jazyk. Medzi úspešnými uchádzačmi boli aj takí, ktorí uvádzali ovládanie zriedkavých jazykov ako hebrejčiny, holandčiny či dokonca japončiny. V rámci tejto generácie si s cudzím jazykom celkovo lepšie dokážu poradiť muži, no napríklad ruštinu zväčša majú na vyššej úrovni ženy – ukázali štatistiky agentúry Grafton.
Ženy zarábajú menej, Slovensku patrí nelichotivé miesto v porovnaní platov
„Slovenky zarábajú v priemere o 19 % menej ako muži a naša krajina sa tak zaradila medzi štáty s najvýraznejším rozdielom medzi platmi mužov a žien. Nachádzame sa tak aj nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni približne 16 %,“ hovorí Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
Výraznejšie rozdiely v zárobkoch medzi pohlaviami nájdeme už len v piatich krajinách únie. Najväčší „nesúlad“ medzi platmi mužov a žien má Estónsko, kde ženy zarábajú až o 25 % menej ako muži. Na druhom mieste sa umiestnila susedná Česká republika s rozdielom takmer 22 %. Nasleduje Nemecko (21,5 %), Veľká Británia (21 %) a Rakúsko (20,1 %).
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Rumunsko, v ktorom je platový rozdiel najmenší, a to len 5,2 %. Podobne je na tom aj Taliansko, kde ženy zarábajú len o 5,3 % menej ako muži.
V rámci krajín V4 je najväčší platový rozdiel v Česku. Nasleduje Slovensko a menšie rozdiely ako u nás sú v Maďarsku aj v Poľsku. U našich južných susedov sú platy žien o 14 % nižšie ako platy mužov a v Poľsku ženy zarábajú len zhruba o 7 % menej ako muži.
Prečo sú rozdiely v zárobkoch mužov a žien
Pod nižšie platy nežnejšieho pohlavia sa podpisuje viacero faktorov. Sú to individuálne skúsenosti, zručnosti a prax zamestnancov, úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj rozdielne profesie. Existujú totiž oblasti či odvetvia, v ktorých sú priemerné platy vyššie, ale pracuje v nich viac mužov ako žien (napríklad IT sektor či technické odvetvia). „Rozdiely sú dané aj tým, že ženy v určitej fáze života odchádzajú na materskú dovolenku, kedy ich zárobok výrazne klesá. Zároveň neraz uprednostňujú starostlivosť o rodinu pred kariérou, kvôli čomu nezastávajú tak často manažérske a lepšie platené pozície,“ dodáva Jana Glasová.
V Európskej únii tvoria ženy len približne tretinu manažérov. Najväčší podiel žien na manažérskych pozíciách je v Lotyšsku (46 %), v susednom Poľsku a v Slovinsku (zhodne po 41 %). Naopak, najnižší podiel je v Luxembursku (len 19 %), na Cypre (21 %) a v Českej republike (25 %). Slovensko sa nachádza na úrovni európskeho priemeru, keďže ženy u nás zastávajú tretinu manažérskych pozícií.
„Zaujímavosťou je, že ženy v priemere dosahujú o niečo vyššie vzdelanie ako ich mužské polovičky. V priemere za celú Európsku úniu má dokončené vysokoškolské vzdelanie 30 % mužov a 33 % žien. Na Slovensku má ukončenú „výšku“ necelá pätina mužov, ale až takmer 27 % žien,“ upozorňuje analytička Jana Glasová.