Povinnosti prijímateľa a doklady potrebné na zaregistrovanie do zoznamu prijímateľov
Aké doklady sú potrebné na predloženie notárovi pri registrácii do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane na osobitné účely a aké povinnosti vyplývajú zaregistrovaným prijímateľom 1 % dane podľa zákona o daniach z príjmov, resp. iných predpisov?
-- Pri registrácii je potrebné notárovi preukázať, že prijímateľ je osobou, ktorá spĺňa podmienky ustanovenia § 48 ods. 3 a 4 o daniach z príjmov. Prijímateľ sa preukazuje rozhodnutím o registrácii, o založení organizácie s právnou subjektivitou vrátane potvrdenia o pridelení IČO. Ďalej je prijímateľ povinný preukázať, že nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na poistení v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní. Prijímateľ tiež preukazuje, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu. Ostatné povinnosti prijímateľa vyplývajú z ustanovenia § 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, v znení neskorších predpisov. Prijímateľ je povinný poskytnutý podiel zaplatenej dane použiť na stanovené činnosti (§ 48 ods. 4). V prípade, ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 4 najneskôr do konca nasledujúceho roka po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení rozpočtovej disciplíny podľa osobitného predpisu (zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, v znení neskorších predpisov). S účinnosťou od 1. januára 2003 vyplývajú prijímateľovi ďalšie povinnosti v zmysle ustanovenia § 56a ods. 1 zákona o daniach z príjmov. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 je vyšší ako 100 000 Sk, je povinný do 12 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu podľa § 48 ods. 11 a § 51a ods. 11 zaslať presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu na zverejnenie v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia finančných prostriedkov, spôsob použitia finančných prostriedkov, prípadne výrok audítora. S účinnosťou od 1. januára 2003 podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve majú aj právnické osoby, prijímatelia, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 1 000 000 Sk povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom.
Škoda podľa trestného zákona od 1. 10. 2002
Ako je definovaná škoda v Trestnom zákone? Aké kategórie škody pozná Trestný zákon?
-- V zmysle ustanovenia § 89 ods. 13 zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení noviel (ostatná novela zákon č. 448/2002 Z. z .) je vymedzená škoda nasledovne: "Škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu." Už z uvedeného je zrejmé, že naplnenie obsahu jednotlivých kategórií škody je závislé od výšky najnižšej mesačnej mzdy. Táto je určená zákonom a jednotlivé kategórie škody alebo jej ekvivalent predstavujú jej príslušný násobok. V súčasnosti výška najnižšej mesačnej mzdy je ustanovená zákonom Národnej rady SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení noviel (nariadenie vlády č. 514/2002 Z. z.). Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona, výška minimálnej mzdy je od 1. 10. 2002 za mesiac 5 570 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Vychádzajúc zo zákona o minimálnej mzde, rozsah jednotlivých kategórií škody podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona je nasledujúci:
* škoda nie je nepatrná najmenej 5 570 Sk,
* škoda nie malá najmenej 33 420 Sk,
* väčšia škoda najmenej 111 400 Sk,
* značná škoda najmenej 557 000 Sk,
* škoda veľkého rozsahu najmenej 2 785 000 Sk. Tieto hľadiská pre určenie príslušnej kategórie škody podľa Trestného zákona sú síce stabilné, ale to neznamená, že peňažné vyjadrenie pre jednotlivé kategórie škody bude stále rovnaké, nakoľko je závislé od výšky minimálnej mesačnej mzdy. Preto ak príslušným zákonom dôjde k zmene minimálnej mesačnej mzdy, táto zmena ovplyvní aj výšku peňažného vyjadrenia jednotlivých kategórií škody podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona. Správne vymedzenie jednotlivých kategórií škody nie je samoúčelné. Pri trestných činoch proti majetku umožňuje z formálneho hľadiska:
a) odlíšiť trestné činy od korešpondujúcich priestupkov,
b) určiť hranicu medzi trestným činom a beztrestnosťou,
c) určiť prísnejšiu trestnú sadzbu trestného činu.
Komunálne obligácie
Kto môže vydávať komunálne obligácie a ako je zabezpečené ručenie?
-- Komunálna obligácia je dlhopis s lehotou splatnosti najmenej päť rokov (obyčajne až 30 rokov). Komunálne obligácie (dlhopisy) môžu vydávať v zmysle ustanovenia § 20 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, v znení neskorších predpisov (ostatná novela zákona č. 430/2002 Z. z. je účinná od 1. 9. 2002):
* hypotekárna banka (pri poskytnutí komunálneho úveru vyššiemu územnému celku alebo obci pod podmienkou žiadosti, pričom tieto subjekty, vyšší územný celok alebo obec za ich vydanie ručí svojím nehnuteľným majetkom),
* obec (ručenie svojím majetkom),
* vyšší územný celok (ručí svojím majetkom). Komunálny úver je dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej päť rokov a viac, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce, ktorý poskytujú hypotekárne banky na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu tuzemských nehnuteľností s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel. Je financovaný najmä prostredníctvom vydávania komunálnych obligácií hypotekárnou bankou. V prípade, ak komunálne obligácie vydáva priamo obec alebo vyšší územný celok, môže banka za takto vydávané komunálne obligácie prevziať záruku. Komunálna obligácia vydaná hypotekárnou bankou je dlhopis, ktorého menovitá hodnota vrátane výnosov z neho je riadne krytá pohľadávkami hypotekárnej banky z komunálnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam z majetku obce alebo vyššieho územného celku, alebo je náhradne krytá. Z toho dôvodu na komunálne obligácie vydávané hypotekárnou bankou sa primerane vzťahujú ustanovenia o vydávaní hypotekárnych záložných listov podľa ustanovenia § 14 až § 17 zákona o dlhopisoch.
Zamestnanecké obligácie
Aké sú podmienky získania zamestnaneckej obligácie a aký je postup zamestnanca pri skončení pracovného pomeru v prípade, že vlastní zamestnaneckú obligáciu?
-- Ide o osobitnú kategóriu dlhopisov (zamestnanecké obligácie). Podmienky sú stanovené v ustanovení § 21 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, v znení neskorších predpisov. Zamestnanecké obligácie sú neprevoditeľné dlhopisy na meno vydávané výlučne pre zamestnancov emitenta, ktorí sú u neho v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a pre tých zamestnancov emitenta, ktorých pracovný pomer u emitenta sa skončil z dôvodu ich odchodu do starobného dôchodku. Povinnosťou emitenta v emisných podmienkach zamestnaneckých obligácií je okrem údajov ustanovených v § 3 ods. 3 zákona o dlhopisoch uviesť, že v prípade skončenia pracovného pomeru je povinný zamestnaneckú obligáciu do dvoch mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru od bývalého zamestnanca kúpiť a vyplatiť mu jej menovitú hodnotu a splatnú časť úrokového výnosu. V prípade, že emisný kurz zamestnaneckej obligácie bude nižší ako jej menovitá hodnota, je emitent povinný vyplatiť bývalému zamestnancovi emisný kurz zamestnaneckej obligácie a pomernú časť rozdielu medzi menovitou hodnotou zamestnaneckej obligácie a jej emisným kurzom. Povinnosť kúpiť zamestnaneckú obligáciu a vyplatiť jej menovitú hodnotu s príslušným úrokovým výnosom má emitent aj voči osobám, ktoré zamestnaneckú obligáciu zdedili. Povinnosťou zamestnanca pri skončení pracovného pomeru alebo dediča zamestnaneckej obligácie je ju odpredať emitentovi v lehote určenej v emisných podmienkach. V opačnom prípade nie je emitent povinný vyplácať z nevrátenej zamestnaneckej obligácie v emisných podmienkach určený výnos.
Maximálny týždenný pracovný čas
Započítava sa pracovný čas, ktorý zamestnanec odpracuje pre zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce do zákonného limitu týždenného pracovného času podľa Zákonníka práce?
-- Maximálny týždenný pracovný čas je najviac 58 hodín týždenne vrátane práce nadčas, aj keď zamestnanec pracuje pre viacerých zamestnávateľov (§85 ods. 6 ZP). Ide o celkom novú právnu situáciu, ktorú predchádzajúci Zákonník práce nepoznal. Zamestnávateľovi vzniká oprávnenie popri pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (najviac 40 hodín týždenne -- § 85 ods. 2 zákona) zaviazať zamestnanca v súbežnom pracovnom pomere najviac na 18 hodín ustanoveného týždenného pracovného času. Do tohto zákonného limitu sa nezapočítava pracovný čas, v rámci ktorého zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov).