Prvý prípad: Dodatočne objavený pozemok
Otec zanechal poslednú vôľu, v ktorej našu čitateľku určil ako jedinú dedičku hnuteľného a nehnuteľného majetku. „Stalo sa tak pod podmienkou, že vyplatím troch súrodencov.“ Splnila ju, pokiaľ otec ešte žil. Súrodenci dostali svoj finančný podiel a peniaze prijali. Keď zomrel, dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Dodatočne zistili, že vlastnil aj pozemky. „Tie však pri dedičskom konaní neboli prepísané na mňa. „Podala som návrh na ďalšie dedičské konanie. Dozvedela som sa, že súrodenci musia byť oboznámení so závetom a musia s ním súhlasiť.“

Usmernenie advokáta: Ak v pôvodnom dedičskom konaní nebol závet predložený a pozemky neboli prededené, potom súrodenci majú oprávnenie ako dediči zúčastniť sa na konaní a nahliadnuť do závetu, povedal pre HN advokát Milan Ficek s odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

Druhý prípad: Osoby, ktoré nemožno opomenúť
Potomkovia poručiteľa patria do kategórie neopomenuteľných dedičov. Znamená to, že napriek tomu, že sú v závete opomenutí, majú nárok na polovicu svojho zákonného dedičského podielu, ak ide o plnoletého dediča alebo na celý svoj zákonný dedičský podiel, pokiaľ ide o maloletého dediča. A to vo vzťahu k celému majetku patriacemu do dedičstva. „Práve opomenutie tohto potomka v závete spísanom doma, závetcami bez väčšieho právneho vedomia, spôsobuje potom pri prejednaní dedičstva pomerne časté problémy. „Neopomenuteľný dedič si môže nárok uplatniť priamo na pojednávaní u notára, ktorý ho o tom poučí,“ vraví notárka Miriam Imrich Breznoščáková. Ak sa však závetný dedič a znevýhodnený dedič dohodnú inak, tak sa vaša vôľa nenaplní. V prípade, že si dáte spísať závet notárom, o tejto rela...