Na to, aby sme vo výskume dobehli priemer Európskej únie, potrebuje Slovensko najmenej 21 rokov. Tvrdí to riaditeľ odboru priemyslu a inovácií z ministerstva hospodárstva Dušan Jurík. Inými slovami, naša krajina patrí vo vede a výskume v únii medzi najslabšie. Dokumentuje to aj naše miesto v Európskom inovačnom rebríčku, kde sme na chvoste.
Už vlani však mali rozvoju vedeckých aplikácií u nás pomôcť novobudované Regionálne inovačné centrá, takzvané ricky. Keďže rokovania medzi ministerstvom hospodárstva a generálnym direktoriátom pre konkurenciu sa v Bruseli v polovici decembra nekonali, realizácia "riciek" sa odložila na tento rok. Ako budú pracovať? "Centrá podporia v regiónoch inovácie, budú k nim uľahčovať prístup pre malé a stredné podniky a zároveň prepoja akademický sektor s podnikateľským," vysvetľuje hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková.
Spolupráca podnikov a vývoja
Peniaze pre inovačné centrá má zabezpečiť operačný program Výskum a vývoj. Podľa Špankovej o obsahovej náplni centier a spôsobe ich financovania rokuje ministerstvo školstva a ministerstvo hospodárstva. Riešia otázky týkajúce sa štátnej pomoci, od vyriešenia ktorých bude závisieť aj podoba a charakter týchto nových inštitúcií. Na ich zriadenie sa vyčlení približne 100 miliónov eur. Zatiaľ však nevedno, koľko centier sa vytvorí a či sa umiestnia napríklad v každom samosprávnom kraji.
Ministerstvo školstva predpokladá, že sa nájde dostatok schopných ľudí, ktorí budú "ricky" viesť, a teda určia ich podobu. "Inovačné centrá sú zamerané na podniky, ktoré nemajú dostatok finančných a ľudských kapacít na inovácie," vraví Španková. Každé centrum sa však bude musieť aj po skončení financovania zo štrukturálnych fondov udržať, čiže nesmie zaniknúť. Finančné prostriedky na svoje zabezpečenie si potom už budú musieť hľadať samy -- jednou z možností je aj štát, ale nielen on, tvrdí Španková.
Projekt troch ministerstiev
Na projekte regionálnych inovačných centier pracuje okrem rezortu školstva a hospodárstva aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. "Keďže ide o nadrezortný projekt, je veľmi náročné stanoviť kritériá. Navyše financovať sa majú zo štrukturálnych fondov, a preto je nevyhnuté dodržať všetky ,európske' pravidlá," hovorí Jurík. Nevyriešené okruhy experti z ministerstva hospodárstva, školstva a práce riešia teraz v spojení s Európskou komisiou.
Dôvody toho, že Slovensko je na chvoste inovácií, vidí Jurík v nízkych výdavkoch na výskum a vývoj, nízkej komercializácii výstupov, nízkom počte populácie s terciárnym vzdelaním, nedostatku kvalitnej pracovnej sily vo výskume a vývoji schopnej uplatniť znalosti najmä v priemyselnej výrobe a napokon aj v malom počte inovačných podnikov.
"Predpokladá sa, že motorom ekonomického rastu Slovenska bude i naďalej priemysel a časť služieb, ktorá je úzko previazaná na aktivity priemyslu, napríklad dopravné, finančné, obchodné," uvažuje Jurík. "Zámerom ministerstva hospodárstva je preto podporiť záujem o podnikanie, ktorého predmetom je najmä uvádzať výsledky výskumu do komerčnej zrelosti, teda na trh v súlade s dopytom."