Inovácie bojujú o prežitie - podľa svetových rebríčkov v nich Slovensko za vyspelou Európou výrazne zaostáva. Štatistiky sú neúprosné. Priemer únie a svetových lídrov, vyjadrený sumárnym inovačným indexom, je 0,45. Na špici sú Švédi - 0,73, Švajčiari - 0,67 a Fíni - 0,64. My sme sa spomedzi všetkých hodnotených krajín v Európskom inovačnom rebríčku umiestnili až na 31. mieste s hodnotou 0,25. Česko s 0,36 je o 10 miest vyššie.
Nelichotivú situáciu chce zlepšiť ministerstvo hospodárstva, ktoré spolupracuje s ministerstvom školstva na vytváraní Regionálnych inovačných centier. "Podporia inovácie v regióne, uľahčia k nim prístup malým a stredným podnikom a prepoja akademický sektor s podnikateľským,“ oznamuje hovorkyňa ministerstva Dana Španková. Tohto roku vo februári schválila vláda aj novú inovačnú politiku a rok predtým inovačnú stratégiu.
Inovácie pomáhajú i firmám v boji o ich prežitie. Ide predsa o konkurencieschopnosť a priestor na trhu. "Bez nich sa prežiť dá, ale nie dlho. Skôr či neskôr vás niekto kreatívnejší predbehne a zaberie vaše miesto,“ hovorí konateľ firmy KWD Rudolf Ronec. Jeho firma sa spomedzi ďalších tridsiatich zúčastnila na súťaži Inovatívny čin roka 2007, ktorú v tomto roku po prvýkrát vyhlásilo - a pred troma týždňami vyhodnotilo - ministerstvo hospodárstva. Pilotný ročník mal motivovať firmy, aby sa nebáli inovovať. Ako informuje Pavol Duman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, organizátora súťaže, "prezentuje sa tu postupne rastúca konkurencieschopnosť nášho hospodárstva. Rozsah inovácií bol široký: od špecifických textílií až po atómovú fyziku“.
Priemysel a výskum: spojité nádoby
V kategórii Inovácia výrobku ocenili na súťaži deformačný člen železničných vozňov z penového hliníka, ktorý vyrába Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV. Pri náraze vozňov sa významne znižuje ich poškodenie a sila nárazu. Táto inovácia môže byť prospešná pre cestujúcich aj železničnú spoločnosť, ktorá si vlak kúpi. Nárazník zabráni zraneniam a poškodeniu dôležitých častí vagóna, napríklad hlavného nosného rámu. Zvyšuje sa tak pasívna bezpečnosť. "Po nehode sa vymieňa len deformačný člen, ostatné časti majú ostať neporušené. Dielec má za úlohu pohltiť energiu nárazu na určitej dráhe,“ vraví vedúci projektu Roman Florek. "Je to prvý dielec na svete z hliníkovej peny použitý vo vlakových súpravách. Tento produkt skrýva v sebe viaceré vlastnosti, bez ktorých by sme neuspeli.“
Na začiatku tejto inovácie bola zákazka od komerčnej firmy. A prísľub, že v prípade splnenia požiadaviek dostane ústav objednávku na sériovú výrobu. Výrobca vlakov oslovil partnera ústavu - nemeckú firmu Gleich. "Určite sme neboli jediní, koho oslovili,“ tvrdí Florek. Ústav dostal zadanie, v ktorom boli definované maximálne možné rozmery dielca a želaný priebeh deformácie. Bolo na nich, aký materiál využijú. Tím pracoval v zložení Peter Tobolka, Martin Nosko, Roman Uhrík a Roman Florek. Víťazom sa napokon stali jedinečné kovové peny.
Úplne nový produkt vyvíjal ústav v roku 2007. Náklady na materiál a na crash testy boli približne 50-tisíc eur, znášala ich najmä firma Gleich. Slovenský ústav hradil výdavky spojené s vývojom hliníkovej peny a technológie výroby. "S firmou Gleich spolupracujeme už sedem rokov, sme ich výskumný partner, väčšina takejto spolupráce vznikla práve vďaka riaditeľovi ústavu Františkovi Simančíkovi, ktorý má veľmi dobré kontakty v zahraničí. Takáto spolupráca je ako spojené nádoby, ak sa darí jednému, darí sa aj druhému, a naopak,“ myslí si Florek. Výrobca vlakov Siemens a Bombardier svoj prísľub splnil a ústav vyrába ročne 500 dielcov z penového hliníka.

Databáza ako služba, nie biznis
V súťaži bola najslabšie zastúpená podskupina Inovácia služieb. Mala iba dvoch súťažiacich: Aquapark Poprad, ktorý prihlásil postup pri využívaní geotermálnej energie, a Výskumný ústav zváračský - Priemyselný inštitút, ktorý súťažil so svojou databázou. Porota napokon vybrala výskumníkov. Ich databáza Welder Passport Manager umožňuje prístup k certifikátom zváračov. "Systém je celý na internete, kde majú k nemu prístup zváračskí odborníci od najnižších kvalifikačných stupňov, takzvaných zváračských robotníkov, až po najvyššie, čo sú medzinárodní zváračskí inžinieri,“ hovorí Viera Horingová, vedúca ústavného certifikačného orgánu. Databáza obsahuje certifikáty 17-tisíc zváračov zo Slovenska. "Takáto databáza zatiaľ na svete neexistuje. Máme zváračov v zahraničí, ktorí svoje kvalifikačné a certifikačné doklady deklarujú prostredníctvom tejto databázy.“
Okrem zváračov je v databáze zahrnutých aj 2 600 firiem. Zváračský ústav je garantom, že certifikačné a kvalifikačné doklady nie sú sfalšované. Každá certifikovaná osoba má do databázy prístup. "Náklady sú minimálne. Biznis priamo z nej síce nie je, ide však o to, že takáto databáza neexistovala, doteraz to boli len papierové archívy,“ tvrdí Horingová.
Ústav kooperuje aj so zahraničnými organizáciami, napríklad s Medzinárodným zváračským inštitútom a s Európskou zváračskou federáciou. "Inovácie nie sú na úrovni iba konkrétnych vynálezov, ale aj pri tvorbe noriem,“ dodáva Tibor Zajíc z ústavu. "Pri zváraní konštrukcií je veľmi dôležité, aby sa jednotlivé štáty zjednotili na spoločných princípoch. Keď máte nový materiál, musíte ho vedieť zvárať, aby ste z neho mohli vyrobiť nové stroje.“

Ocenení ďalší zvárači
V inováciách nepoľavila ani spoločnosť Prvá zváračská. Inovatívneho "Oskara“ si odniesli za high-tech technológiu zvárania výmenníkov tepla, keď sa zvára elektrónovým lúčom vo vákuu. Generálny riaditeľ Prvej zváračskej Peter Fodrek chápe túto cenu ako morálne ocenenie práce výskumno-vývojových pracovníkov firmy. "Vďaka odhodlaniu ľudí, ktorí sa rozhodli uplatniť v tomto tvrdom konkurenčnom boji, sme sa presadili. Exportujeme 100 percent produkcie vyrobenej touto inovatívnou technológiou,“ povedal Fodrek pre časopis Strojárstvo. "Z hľadiska konkurencie sme schopní vyrábať približne o 30 percent lacnejšie ako špičkové firmy v Nemecku alebo vo Švajčiarsku. Chceli by sme v tomto smere pokračovať ďalej, uplatniť sa na trhoch v Rusku, na Ukrajine, ale aj v Číne,“ uzatvára Fodrek.