Každý drobný podnikateľ, živnostník či človek „na voľnej nohe“ má pri zdanení svojich zárobkov na výber z dvoch možností. Buď využije paušálne výdavky vo výške 60 percent, alebo použije metódu zrátania svojich skutočných nákladov spojených s podnikaním.

Možnosť prvá: reálne náklady
Prvou možnosťou je použitie skutočných nákladov na podnikanie, teda reálne preukázateľných výdavkov. „Tieto výdavky živnostník preukáže na základe vedenia účtovníctva alebo na základe daňovej evidencie. Daňová evidencia môže fyzickej osobe nahrádzať vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva,“ vysvetľuje ekonóm Július Činčala, partner spoločnosti V4 Group.

Ako už spomenul, fyzická osoba, ktorá uprednostní vykazovanie skutočných výdavkov, sa môže rozhodnúť, či ich bude zaúčtovávať v sústave jednoduchého, prípadne podvojného účtovníctva, alebo si povedie len daňovú evidenciu. Netreba zabúdať, že pri kontrole daniari uznajú len výdavky, ktoré živnostník dokáže zdokladovať.

Druhy príjmov
Podľa zákona môžu reálne výdavky viesť v daňovej evidencii tie fyzické osoby, ktoré majú nasledujúce príjmy: a) z podnikania, teda napríklad zo živnosti či z poľnohospodárskej výroby, b) z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda napríklad z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, ďalej môže ísť o zárobky znalcov, tlmočníkov a osôb v podobných druhoch povolaní, c) z prenájmu nehnuteľnosti, povedzme bytu, garáže či pozemku, ak nie sú podnikaním, a napokon d) z použitia diela a...