Zákonník práce komplikuje firmám v čase krízy život. Počas jeho novelizácie sa hovorilo o zvýšení flexibility, avšak po roku a pol firmy stále tvrdia, že pracovné právo je veľmi nepružné. Ministerstvo práce však výraznejšie zásahy do jeho znenia nepripúšťa.
Od veľkej novely
Parlamentom schválená novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť v septembri 2007, spôsobila podľa výkonného riaditeľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislava Masára "nižšiu pružnosť trhu, čo sa prejavuje ako problém pri snahe udržať zamestnanosť najmä počas hospodárskej krízy. Aj pre málo pružné pracovné právo sa rýchlejšie zvyšuje nezamestnanosť.“ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však takéto tvrdenia odmieta. "Bolo by proti podstate pôsobnosti nášho rezortu, ktorý má riešenie týchto problémov v náplni svojej činnosti, aby robil kroky smerujúce proti občanom,“ bráni sa Barbora Petrová z mediálneho oddelenia ministerstva.
Súčasný pracovný zákonník však komplikuje firmám zamestnávanie na dobu určitú. "V čase neistoty podnikateľ nevytvorí pracovné miesto napríklad na dobu neurčitú, kde sú vysoké náklady na ukončenie pracovného pomeru, ku ktorému musí nevyhnutne pristúpiť napríklad pri strate odberateľov,“ hovorí Masár. Asociácia by preto uvítala ďalšiu novelizáciu "pracovnoprávnej biblie“ smerom k väčšej flexibilite. A to aj obmedzením právomoci zástupcov zamestnancov, tvrdí predseda Únie zamestnávateľov v civilnom letectve František Stolárik.
Riaditeľke odboru riadenia ľudských zdrojov Železničnej spoločnosti Slovensko Márie Žačkovej sa nepozdávajú najmä niektoré príliš všeobecne koncipované ustanovenia. "Pre konkrétne vyriešenie vzniknutých prípadov je potrebné vyhľadávať ďalšie zákony, vyhlášky, v Zákonníku práce veľakrát nebývajú odvolávky na konkrétne inštitúty,“ tvrdí Žačková. Zamestnávateľ tak musí riešiť vzniknuté prípady priamo na ministerstvách, čo je, pochopiteľne, zdĺhavé.
Práca na dobu určitú je možná v prípade:
|
Základný pracovnoprávny zákon sa novelou v roku 2007 zmenil k horšiemu, myslí si aj Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Z pohľadu únie neúmerne posilnil pozície odborárskych funkcionárov a neposilnil ochranu zamestnanca. Hoštákovi sa nepozdáva ani kľúčová definícia závislej práce, ktorej cieľom je udržať zamestnancov v zamestnaneckom pomere a zamedziť tomu, aby prechádzali na živnosti. "Definícia ich núti, aby sa venovali jednému zamestnávateľovi a nemohli si privyrobiť.“
Prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík uznáva, že po dlhých rokovaniach, ktoré prebiehali sedem mesiacov pred veľkou novelou, sa muselo urobiť veľa kompromisov, no podľa neho sa posilnila pracovnoprávna ochrana zamestnancov. "Išlo nám o to, aby sme definovali, čo je závislá práca, lebo nám prekážalo, keď zamestnávatelia tlačili ľudí ísť na živnosti. Nemôžeme strpieť, aby človeka z večera do rána nútili zmeniť pracovnoprávny vzťah na obchodnoprávny vzťah,“ tvrdí Gazdík.
Odborárom sa podarilo stopnúť reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú. "Zamestnanci si nemohli zobrať úver ani pôžičku, keď im ho žiadna inštitúcia nechcela poskytnúť,“ vraví Gazdík. Opozičné KHD a SDKÚ-DS však chcú vrátiť späť možnosť opakovane uzatvárať so zamestnancami takéto zmluvy. No ich šanca na presadenie zmeny je mizivá. Smer ani odborári dôvod na otvorenie Zákonníka práce nevidia.
Obrana je flexibilita
"Novela skôr skomplikovala život ako zlepšila,“ tvrdí hlavný vyjednávač Združenia strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Aj on by privítal častejšie využívanie práce na dobu určitú. Podľa neho v západnej Európe robí "na neurčito“ 55 percent ľudí, u nás 90 percent. A opakuje sa aj požiadavka spružnenia zákonníka. Aj kvôli tomu, že firmy si nemôžu byť isté svojimi zákazkami. "Zoberiete človeka do trvalého pracovného pomeru a potom mu budete musieť povedať - sorry, ale nemáme prácu, a ešte platíte odstupné.“
To podľa zákona predstavuje dvojnásobok mesačného priemerného zárobku človeka, ktorý odchádza z firmy po menej ako piatich rokoch. Kto v spoločnosti pracuje najmenej päť rokov, má podľa Zákonníka dostať odstupné vo výške trojnásobku mzdy. Upraviť ho však môže aj kolektívna zmluva. Napríklad v Železničnej spoločnosti Slovensko na jej základe dostane zamestnanec, ktorý tam pracuje menej ako päť rokov, odstupné približne 1 576,12 eura (47 482 Sk). Zamestnancovi, ktorý pracuje od 5 do 20 rokov, prislúcha odstupné zhruba 3 099,12 eur (93 364 Sk).
Prepúšťanie môže firmu zlikvidovať
Mnoho firiem počas súčasnej finančnej krízy musí prepúšťať. "Za súčasných podmienok je to niekedy až likvidačný krok, zákonník absolútne nemyslí na záchranu firmy a tým ani na ostatné pracovné miesta,“ vraví Milan Ház, konateľ Ocekon Engineering, ktorého stojí prepustenie pracovníka zhruba 4,5-násobok jeho priemernej mzdy. "Zamestnanec pracuje dovtedy, kým má robotu. Veľmi si nepomôžeme, keď je preferované zamestnávanie na dobu neurčitú. Dnes sme v paradoxnej situácii, keď mu odstupné nepomôže a tú prácu si nájde len ťažko,“ domnieva sa Borgula
Oproti roku 2006 sa náklady a čas súvisiaci s prepúšťaním zdvojnásobili, čo finančne ohrozuje podnik a neprepustených zamestnancov, vysvetľuje spoluzakladateľ Jenewein Group a prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč. "Nezanedbateľné je i to, že pokiaľ stanovíte vysoké bariéry pre výstup z trhu práce, stanovíte tým rovnako vysoké bariéry pre vstup na trh práce pre nezamestnaných. Zamestnávatelia sú totiž menej ochotní dávať ľuďom prácu a dvakrát si rozmyslia, či prijmú niekoho nového.“
| Formy pracovnoprávnych vzťahov: 1. pracovný pomer na kratší pracovný čas 2. pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu 3. pracovný pomer so zamestnancami domáckej práce a telepráce 4. pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce 5. pracovnoprávny vzťah na základe dohody o brigádnickej práci študentov 6. pracovnoprávny vzťah na základe dohody o pracovnej činnosti 7. dočasné prideľovanie zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania Zamestnávateľovi sa umožňuje voľnejšie uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu: |
Vedúci personálneho oddelenia Železničných opravovní a strojární Zvolen Michal Baláž potvrdzuje zvýšenie administratívnej náročnosti vedenia personálnej agendy. "Treba si dávať pozor na všetky drobnosti. V súčasnosti už nepodpísanie zmluvy pred nástupom do zamestnania je veľký problém, je nemožné nahradiť človeka zo dňa na deň.“ Pri prepustení zamestnanca musí firma vykonať viac úkonov, napríklad musí podrobne identifikovať dôvody zániku pracovného miesta. "Je to administratívne veľmi náročné a zaberá to veľa času. Zníženie liberalizácie sťažilo operatívne získavanie ľudí na trhu práce,“ konštatuje Baláž na adresu pracovného práva.
| Prečítajte si aj: |
| Zamyslite sa nad logistikou. Môže to zvýšiť zisky Logistika je jedna z oblastí, ktoré sa v riadení podnikov začali objavovať po roku 1989. Jej význam čoraz viac rastie. Napriek tomu niektorým jej častiam sa nevenuje vždy až taká pozornosť ako niektorým iným. Vnútropodniková logistika zahŕňa všetky aktivity od vstupu materiálov, surovín a komponentov do firmy, ich skladovanie, použitie a výrobnú spotrebu, ďalej pohyby a skladovanie polotovarov, až po uskladnenie a vyskladnenie hotových výrobkov. Celý článok >> |
| Daň za prepustenie zamestnanca je príliš vysoká Odborník na dane a pracovné právo Jozef Mihál v rozhovore pre HN: Mnohí podnikatelia tvrdia, že Zákonník práce je málo pružný. Súhlasíte s týmto tvrdením? Prečo je nepružný? Pozri ustanovenia o pracovnom čase, výpovednej lehote, odstupnom, zamestnávaní na dobu určitú – to všetko sú opatrenia, ktoré síce na prvý pohľad chránia zamestnanca, ale bránia vyššej dynamike na trhu práce. Celý článok >> |
| Živnostníci: Zákonník nás v podstate nepozná „Nás zákon nepozná. Nemáme nárok na dovolenku, živnostníčka nemá rodičovský príspevok. Nás poznajú všetky zákony, keď treba dávať peniaze,“ hovorí Ervín Boháčik, podpredseda Slovenskej živnostenskej komory. Boháčik sa obáva zvyšovania minimálnej mzdy, ktorá núti živnostníkov platiť viac svojim zamestnancom, čo až ohrozuje ich živnosť. Často sú donútení stenčovať svoje prevádzky, ba dokonca prepustiť zamestnancov, ak nejakých majú. Celý článok >> |