Najväčšie svetové centrálne banky, vrátane amerického Federálneho rezervného systému (Fed) a Európskej centrálnej banky (ECB), spájajú svoje sily, aby rozbehli projekt vysoko odborného štvrťročného žurnálu. Medzinárodný žurnál o centrálnom bankovníctve (International Journal of Central Banking) bude výberom najlepších analýz, hodnotení a prognostík najnovších makroekonomických trendov vo vzťahu k uplatňovaniu nástrojov menovej politiky. Špeciálna pozornosť bude venovaná štúdiám menovej stability. Informovala o tom na svojich internetových stránkach Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS).
Sponzori dúfajú, že prvé číslo bude v predaji už v úvode budúceho roka. Kým papierová verzia časopisu so štvrťročnou periodicitou bude k dispozícii iba predplatiteľom, zadarmo v on-line verzii si ho bude možné prečítať na servere internetových stránok Banky pre medzinárodné zúčtovanie (www.bis.org). Prvá edícia vznikne pod vedením guvernéra Fedu Bena Bernankeho, ktorý má na starosti aj komunikáciu so sponzormi. Asistovať mu budú ekonóm Európskej centrálnej banky Frank Smets a člen bankovej rady japonskej centrálnej banky Kazuo Ueda. BIS bude zastupovať Claudio Borio.
Žurnál je spoločným projektom BIS, ECB, Fedu a každej banky zo skupiny G10. Do nej patria kanadská Bank of Canada, britská Bank of England, francúzska Bank of France, talianska Bank of Italy, japonská Bank of Japan, nemecká Bundesbanka, Národná banka Belgicka, holandská Netherlands Bank, švédska Sveriges Riksbank a Švajčiarska národná banka.
Banku pre medzinárodné zúčtovanie založili v roku 1930. Je to najstaršia medzinárodná finančná inštitúcia a z tohto princípu aj dnes ostáva hlavným strediskom medzinárodnej spolupráce centrálnych aj komerčných bánk. Jej vznik bol naplánovaný v kontexte Youngovho plánu, ktorý riešil povojnové reparácie uvalené na Nemecko Versaillskou zmluvou po prvej svetovej vojne. Nová medzinárodná banka mala na starosti výber, administráciu a distribúciu reparačných poplatkov, jej názov má teda pôvod vo vtedajších kompetenciách. Jej úlohou zároveň bolo vystupovať ako veriteľ vo vzťahu k povojnovému Nemecku, ktoré nemalo dostatok financií a muselo byť úverované podľa Dawesovho a Youngovho plánu. Po druhej svetovej vojne banka až do začiatku 70. rokov predstavovala medzinárodnú platformu na zavedenie a neskôr aj odstránenie systému Bretton Woods, kde v roku 1944 vznikol Medzinárodný menový fond a Svetová banka, pričom dolár bol určený za zlatý štandard s konvertibilitou 35 USD za trojskú uncu zlata a Spojené štáty postavil do pozície finančného hegemóna. Po obmedzení dodávok ropy OPEC (1973) sa banka zamerala na systematizáciu medzinárodných kapitálových tokov. Výsledkom bola dohoda o kapitálovej primeranosti (First Capital Accord, Bazilej I, Basel Capital Accord) a jej Dodatok o trhových rizikách (Market Risk Amendment). Prvú dohodu o kapitáli určujúcu výšku minimálneho kapitálu (8 % rizikovo vážených aktív) a pokrývajúcu oblasť kreditného rizika vydala v roku 1988 komisia pre bankový dohľad a implementovali ju v roku 1992.