Iba 17-ročný Tim Kretschmer zastrelil za dve minúty deväť bývalých spolužiakov a troch učiteľov na strednej škole v nemeckom mestečku Winnenden, ktorú rok predtým sám navštevoval. My sme, bez zlých úmyslov, vyskúšali to isté u nás. Ako sa školy alebo nemocnice a sociálne zariadenia môžu chrániť pred podobným šialencom.

Tim, ozbrojený automatickou zbraňou jednoducho vošiel do budovy strednej školy a v triedach spustil paľbu do nič netušiacich spolužiakov a učiteľov. Nikto mu nestal v ceste, nemusel prekonať žiadnu prekážku. Len vojsť a zúrivo vraždiť.

Súkromné Gymnázium Mercury, Bratislava
Prestížnu školu navštevuje asi 250 detí, zväčša bohatých a vplyvných rodičov. Škola nie je oplotená, ako býva dobrým zvykom, vchod do školy je priamo z príjazdovej cesty. Niekoľko minút nenápadne obchádzam veľkú budovu zo všetkým strán a hľadám spôsob, ako nepozorovane vniknúť do jej útrob. Skúšam dvere na bočnom vchode. Sú zatvorené na sedem západov. Cez okno cesta do budovy určite nevedie. Asi by si ma služba okamžite všimla. Po asi polhodinke to vzdávam a do školy vchádzam cez hlavný vchod. Je strážený elektronickým vrátnikom. Vrátnička ma pustila do vestibulu a nasmerovala za riaditeľom školy. Netuším, že od tohto okamihu som monitorovaný na každom kroku. Ak sa približne do jednej minúty neprihlásim u osoby, ktorú idem navštíviť, v škole spôsobím "alarm“...

Deti v ohrození
Riaditeľ školy Denis Barna je prvý absolvent tejto školy. Čakal ma vo svojej pracovni na prvom poschodí. Vrátnička zatelefonovala asistentke, asistentka riaditeľovi.

"Tak to u nás funguje,“ usmieva sa. Riaditeľ netají, že v minulosti už robili aj prísnejšie opatrenia, aby sa do ich školy nedostal votrelec. Ak sa objavili kauzy, v ktorých figurovali rodičia detí, sme už robili isté opatrenia, ak sa objavili kauzy a deti sa kvôli svojim rodičom mohli ocitnúť v ohrození.

"V takom období sa do školy dostali len študenti a učitelia, inak ani noha,“ zdôrazňuje Barna. Personál školy pozná každého žiaka a jeho rodiča, mimochodom, aj rodičia majú len veľmi obmedzený pohyb po škole. Pre vylúčených študentov, ktorí by sa mohli eventuálne pomstiť, platí nariadenie, podľa ktorého môžu do školy vojsť výlučne na špeciálne povolenie. Obyčajne musia na svojich bývalých spolužiakov čakať vonku. Aj na školské oslavy a podujatia, napríklad stužkovú, sa dostanú len ľudia, ktorí sú na zozname. Ten má v rukách člen SBS v civile, ktorý zodpovedá za bezpečnosť podujatia.

Barna má skúsenosti zo zahraničných škôl, na ktorých funguje súkromná ochrana, na svojej škole ju však za normálnych okolností odmieta. "Viete si predstaviť, že by pri vstupných dverách stála nejaká "skriňa?“ pýta sa.

Denis Barna ma odprevádza až za vonkajšie dvere. "Jedinou slabinou bezpečnosti našej školy je pozemok,“ priznáva. Upravený pozemok má súkromná škola v 30-ročnom prenájme od bratislavského magistrátu. Mestská časť Petržalka im ho však z neznámych príčin nedovolila oplotiť. "Ak by sme ho oplotili, monitorovali by sme aj okolie školy. Takto nám vlastne znemožnili chrániť deti, aj keď zákon nám to priamo nariaďuje.

Základná škola J. G. Tajovského, Senec
Komplex niekoľkých školských budov vytvára socialistický školský gigant.

"Škola patrí medzi najväčšie na Slovensku a navštevuje ju takmer tisíc žiakov,“ hovorí mi neskoršie s pýchou v hlase jej riaditeľka Božena Venerčánová. Ešte predtým, ako sa s pani riaditeľkou stretnem, túlam sa niekoľko minút pred školou a po chodbách školy, a takmer nikto si ma nevšíma.

Pohodlne vchádzam do jednej zo školských budov. Práve z nej vychádza pani učiteľka s rojom malých školáčikov. Počkám, až vyjde von posledný školák, a vojdem dnu. Na ľavej strane je veľká prázdna jedáleň, napravo sú triedy. Učia sa v nich druháci a tretiaci. Chvíľu sa tmolím po chodbe, nakúkam do prázdnej jedálne, skúšam kľučky dvier. Niektoré dvere sú zatvorené, iné nie. Stále si ma nikto nevšíma, nikomu nie som podozrivý, aj keď z času na čas po chodbe prejde uponáhľaná pani učiteľka alebo upratovačka. Nebaví ma provokovať, keď ma všetci ignorujú.

Neviditeľný
O niekoľko ďalších minút nepozorovane vojdem do druhej časti školy. Najskôr však musím obísť školský dvor (bočné vchody do hlavnej budovy sú otvorené dokorán) a vyjsť na hlavnú cestu. Chcem totiž vojsť do budovy cez hlavný vchod. Víta ma veľká nástenka s nápisom Chránime životné prostredie. Hlavné dvere sú "primknuté“, namiesto kľučky guľa.

Aspoň niečo, jasám v duchu. Niekoľko minút hľadám zvonček, medzitým si ma všimne žiačik, zdvorilo mi otvorí a opýta sa ma, koho hľadám. Je to jediný človiečik v tejto obrovskej škole, ktorý zaregistroval prišelca. Ponevieram sa po chodbe. Prešlo už niekoľko minút, ako som vnikol do školy a nič. Konečne sa odkiaľsi vynorila žena v šatovke. Vrátnička. Pôvodne má byť asi pri stolčeku pri hlavnom vchode. Dlho ma ignoruje. Napokon sa opýta, koho čakám. Pravdivo odpovedám, že riaditeľku školy. "Je na obede,“ informuje ma. Ponevieram sa ďalej po chodbe, blúdim po schodiskách. Medzitým do hlavnej školskej budovy neustále vchádzajú a vychádzajú školáci a možno ich rodičia. Zazvonilo na prestávku. Z prvého poschodia sa vyrútili starší žiaci, zaplnili chodby a spôsobili úplný chaos.

"Čakáte na niekoho?“ oslovila ma ich učiteľka. Konečne si ma niekto všimol.

"Ja len preto, aby vás tí moji divosi celkom nepošliapali,“ takmer sa mi ospravedlňuje.

Po niekoľkých dlhých minútach ma prijala pani riaditeľka. Pýtam sa jej, ako v škole funguje zabezpečovací systém proti vniknutiu do ich objektu.

"V celom objekte máme namontované kamery,“ hovorí. Kamery sú údajne napojené na políciu. To je všetko. Viac o bezpečnostnom systéme odmieta hovoriť. Nenalieham na uponáhľanú šéfku školy. Odchádzam popri nástenke o ochrane životného prostredia dverami, ktoré medzitým nikto nezatvoril...

Materská škôlka, Klokočina
Je tesne pred obedom a ja sa pokúšam vstúpiť do jednej z materských škôl na najväčšom nitrianskom sídlisku Klokočina. Vstupné dvere sú však zatvorené. Na dverách je nápis. Zazvoň, a bude ti otvorené.

"Tento systém funguje vo všetkých našich materských školách,“ zdôrazňuje riaditeľka Správy materských škôl v meste pod Zoborom Kvetoslava Mikulová. "Nemáme síce elektronického vrátnika, ale cudzie osoby sa medzi naše deti určite nedostanú.

"Čo v prípade, ak by sa niekto pokúsil dieťa zo škôlky uniesť, pýtam sa.

Podľa riaditeľky žiadne takéto problémy zatiaľ neriešili. Preberanie detí však považujú za najcitlivejšie otázky. V nitrianskych škôlkach to majú ošetrené vo vnútornom poriadku. "Dieťa môže odísť len so zákonným zástupcom.“ Akákoľvek iná osoba musí mať písomné splnomocnenie od rodičov, inak jej učiteľky dieťa nevydajú,“ dodáva riaditeľka.