Lyžovačka na Slovensku? A prečo, pýta sa stále viac nielen zahraničných turistov ale aj Slovákov. Rakúske Alpy sú čoraz bližšie nie len kvôli zrušeniu hraničných kontrol, ale aj vďaka cenám. Všeobecne známy priepastný rozdiel v kvalite služieb a ochote personálu tak dopĺňa aj finančný aspek. Rusi či Ukrajinci to už pochopili a tak sa napríklad Tatry od tejto klientely úplne vyľudnili. Do toho vstúpila aj finančná kríza a oslabenie českej koruny, poľského zlotého i maďarského forintu. Sme pre cudzincov drahší. Toto zdraženie, ale v nemalej miere aj podpora domáceho cestovného ruchu u našich susedov, spôsobujú, že slovenské strediská hlásia nižší záujem práve zo strany našich tradičných návštevníkov. O podanie pomocnej ruky tak žiadajú štát.

Sú skrátka lepší
Bratislavčan Stanislav Reguli chodí lyžovať do Álp. Patril medzi pravidelných návštevníkov slovenských hôr, no výhodnejšie služby a lepšie svahy ho prilákali na východ Rakúska. S rodinou navštevuje lyžiarske stredisko Stuhleck-Semmering. "Ceny sú tam o niečo vyššie ako vo veľkých strediskách. Denný lístok síce stojí 33,5 eura, ale oplatí sa. Alpy sú Alpy,“ vysvetľuje.

Anton Reguli nie je výnimkou a hlavne lyžiari zo západného Slovenska miesto na sever mieria na zimnú dovolenku radšej na juh. Zaradil sa tak do zástupu turistov, ktorí Slovensko začali zďaleka obchádzať. Napríklad cestovná kancelária Liptour zaznamenala prepad ruskej klientely až o 80 percent, pri Poliakoch je prepad ešte vyšší. Sklamali najmä návštevníci z Varšavy. "Veríme, že aspoň priľahlé vojvodstvá, ktorým sa začínajú prázdniny, to zlepšia,“ konštatuje konateľ a majiteľ Bohuš Palovič. "Českí klienti vyzerajú lepšie, ale aj tak to bude prepad minimálne o polovicu a maďarská klientela je už len symbolická.“

Úbytok Maďarov majú aj v Parku Snow Donovaly. Na rovnakej úrovni sa udržala návštevnosť z Poľska a Česka, lyžujúcich Slovákov pribudlo. "Pripravili sme špeciálne ceny skipasov pre maďarských klientov, ktoré si môžu zakúpiť priamo v kancelárii v Budapešti a po skončení jarných prázdnin pripravujeme 30-percentné zľavy na všetky druhy skipasov aj priamo v stredisku,“ hovorí marketingový manažér Miroslav Dobrota.

Pokles počtu lyžiarov potvrdili i v Skiparku Ružomberok. Na finančnú krízu reagovali znížením cien o približne pätnásť percent a vytvorili nové zľavnené balíky, ktoré zahŕňajú skipas, ubytovanie a požičanie výstroja. "Vzhľadom na situáciu predpokladáme mierny pokles aj návštevníkov zo Slovenska,“ vraví marketingový manažér Tomáš Gazdarica. Slováci tvoria odhadom 40 percent klientely ružomberského skiparku.

Šetrí sa
Dovolenka sa všeobecne považuje za nadštandard, ktorého sa možno zrieknuť, keď naň nezvýšia peniaze. Strach o zamestnanie či obava o stratu príjmov sú dostatočným argumentom, prečo si ju "odpustiť“. Ako tvrdí Ľubomír Motyčka, vydavateľ a šéfredaktor časopisu Cestovateľ, atmosféru strachu o budúcnosť sa môže väčšmi podpísať pod nižší predaj dovoleniek ako samotná kríza.

Do karát nám nehrá ani oslabovanie mien okolitých štátov voči euru. Necítia to len prevádzakovatelia lyžiarskych stredísk, ale napríklad aj kúpele. "Badáme recesiu, ktorá mala prekvapujúco rýchly nástup a odzrkadlila sa už počas silvestrovských pobytov,“ hovorí Zuzana Čížiková z Kúpeľov Nový Smokovec.

Úbytok hlásia nielen Vysoké Tatry, ale aj ostatné oblasti Slovenska. "Faktorov tohto stavu bolo viacero, hlavným však bol obrovský pokles mien Poľskej a Českej republiky. Pre hostí týchto krajín sa dovolenka na Slovensku predražila aj o tretinu,“ dodáva Čížová. A presne o toľko aj očakávajú pokles návštevníkov. "Hostí z Poľska a Česka, ktorí sú najboľavejším výpadkom sezóny, láka aj osobná propagácia v ich mestách, vo Varšave, v Poznani, Brne či Prahe.“ Poľské skupiny sú imúnne voči zľavám na ubytovanie. Znížiť len tieto ceny je málo, ak ceny ostatných služieb - skipasov a stravy - klesajú iba veľmi pozvoľne. A tak musia aj podnikatelia v turizme siahať po nepopulárnych opatrenia. Ako potvrdili napríklad v Liptoure cestovka obmedzuje a škrtá náklady, prepúšťa pracovníkov, nepúšťa sa do nových investícií. "Stávame sa veľmi opatrní,“ dopĺňa Palovič.

Riešením má byť štát
Odvšadiaľ sa preto ozýva najmä volanie po nižších cenách, ktoré by mali prispieť k vyššej návštevnosti. Takmer každý podnikateľ v cestovnom ruchu navyše očakáva aj pomocnú ruku od štátu a zavedenie rekreačných poukážok, ku ktorému by malo dôjsť už v tomto roku. Kým na druhom riešení sa zhodnú všetci, výraznejšie zlacňovanie skôr odmietajú.

Situácia by sa mohla zmierniť schválením rekreačných poukazov na domáce pobyty, o ktorých sa hovorí roky. "Ak už nie je v tejto situácii neskoro...,“ vraví Čížiková. Okrem toho podnikatelia žiadajú od štátu aj nižšiu DPH, dopravné a informačné značenie zaujímavých lokalít či flexibilný pracovný čas v službách cestovného ruchu. Ako však upozorňuje Gabriel Kuliffay, generálny riaditeľ sekcie turizmu ministerstva hospodárstva, pozrieť by sa mali aj na to, ako sa vôbec k svojim klientom správajú. Chronickými slabinami sú neochota, nevľúdnosť, neznalosť cudzích jazykov, špinavé sociálne zariadenia na benzínových čerpacích staniciach okolo cestných ťahov, absencia jedálnych lístkov a nápisov či informácií v cudzích jazykoch. "Mnohí zamestnanci prichádzajúci do kontaktu s hosťom sa tvária, akoby im bol na príťaž. Ten to vycíti a už sa tam viac nevráti, ba dokonca každého potenciálneho návštevníka odradí od cesty na Slovensko. Takáto negatívna reklama nám napácha veľa škôd, takú nevyváži žiadny drahý reklamný šot v zahraničnej televízii.“

A práve roklama by mala otvoriť cestu aj návštevníkom z doteraz "exotických“ krajín. Napríklad z Rumunska, Bieloruska, Lotyšska, Estónska, Litvy, ba aj Indie, Číny či Japonska. Nikto však nemôže nahradiť silné návštevy z Poľska, Česka a Maďarska, lakonicky konštatuje Motyčka. "Na Donovaloch sa síce početnejšie objavili Rumuni, ale to je veľmi málo oproti tomu, že relatívne nedávno sa tam lyžovala ,celá' Budapešť.“ Podľa Motyčku sú ešte rezervy v Rusku a na Ukrajine. "Z víz a vstupu k nám sme však urobili ,zážitok', a tak Rakúsko je pre nich napríklad príťažlivejšie,“ uzatvára.