Slovensko dlhodobo zaostáva v inovačnej intenzite oproti krajinám Európskej únie, hovorí Jozef Chovan, generálny sekretár Zväzu priemyselných, výskumných a vývojových organizácií. Dokazuje to na údajoch Európskeho inovačného rebríčka, známeho pod anglickým názvom European Innovation Scoreboard, z roku 2006. "Bez zásadných zmien v tejto oblasti nemôžeme očakávať zvýšenie konkurenčnej schopnosti slovenskej produkcie a služieb.“
Podľa Jána Lešinského, predsedu Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností, začíname na Slovensku inovovať až teraz. Po pätnástich rokoch. "Do roku 1993 mali rozpadávajúce sa štátne spoločnosti široké portfólio s malou produktivitou. Privatizované spoločnosti a zahraničné dcérske spoločnosti, ktoré mali zákazníka, mali podstatne menšie portfólio a vyššiu produktivitu, ktorá si vyžaduje čoraz väčší konkurenčný tlak.“

Plytké dno
Štát podporuje inovácie cez štrukturálne fondy EÚ, investičné stimuly, inovačný fond a niektoré programy výskumu a vývoja. "Oproti možnostiam uplatňovaným pri podpore inovácií vo vyspelých krajinách EU a OECD je táto podpora minimálna,“ porovnáva Chovan. Slovenské podnikateľské subjekty majú záujem o štátnu podporu inovácií. Vzhľadom na jej nízku rôznorodosť a nedostatočnú šírku nie je ich záujem často uspokojený a strácajú ďalší záujem o pokračovanie v inovačnej aktivite.
Lešinský to nazval "plytkým dnom“, na ktoré narážajú slovenské podniky. "Naše malé a stredné firmy v prvom rade potrebujú na inovácie často väčšie prostriedky, ako môžu financovať samy.“
Inovovať nie je jednoduché. Výskum a vývoj sú náročné z finančnej i kapacitnej stránky. Nie je ani jasné, či sa daná inovácia uplatní na trhu. Preto je podľa Chovana dôležité, aby štát podporil iniciatívu podnikov a podieľal sa na prekonaní niektorých rizikových faktorov. Nemusí inovácie podporovať priamo finančne, ale môže napríklad podnikom zľaviť na daniach. "Štátna podpora je v inováciách prejav verejného záujmu, aby na území regiónov i štátu bola ponuka na prácu všeobecne, aj pre kvalifikovanú pracovnú silu, aj pre inovátorov,“ tvrdí Lešinský.

Prichádza oživenie
Na konferencii o inováciách v Nitre zaznelo, že najväčšie firmy, ktoré majú na Slovensku základne, vyvíjajú inovácie v zahraničí. "Východiskové know-how v oblasti inovačného rozvoja budú zahraniční investori aj naďalej zabezpečovať vo svojich nadnárodných centrách. Až keď ich naša domáca výskumno-vývojová základňa presvedčí o svojich schopnostiach, budú ochotní postupne jej zadávať úlohy i v oblasti výskumu a inovačného rozvoja,“ vraví Chovan.
Či sa bude intenzívnejšie inovovať aj na Slovensku, závisí podľa Lešinského len od ponuky, podmienok a ľudí, kde sa realizuje veda a výskum. "Projektovo orientovaných ľudí v tejto oblasti na Slovensku máme pomerne málo. Výskum a vývoj čaká v strednej Európe po výrobe väčšie oživenie práve teraz,“ načrtáva Lešinský.

Bonus za riziko
Lešinský, ktorý pôsobí na Slovenskej technickej univerzite, uvádza, že 20 percent malých a viac ako 35 percent stredných podnikov na Slovensku sú inovujúce spoločnosti. "Problémom však je, že 88 percent výdavkov na inovácie sú nákupy strojov, zariadení a takzvaných iných znalostí,“ pripomína.
Je jasné, že bez inovácií nie je možné postupovať dopredu a byť na trhu silným. Inovovať znamená nielen riziko, ale aj výdavky navyše. "Podľa štatistiky treba na inovácie venovať minimálne sumu vo výške troch percent z ročného obratu firmy,“ vyčísľuje Chovan. Kto chce byť na čele inovačného rozvoja, musí obetovať 15 percent obratu.
Lešinský vyratúva, že slovenské spoločnosti v priemere za rok kúpia práve vzhľadom na inovácie viac ako 80 licencií v priemernej hodnote vyše 16 miliónov eur a predajú menej ako 15 licencií v priemere za menej ako milión eur. "Tieto prostriedky v obrátenom garde by boli chválou našich tvorivých pracovníkov, umožňovali by realizovať originálne know-how aj v inom prostredí, boli by znakom úspešnej spolupráce výrobnej sféry so základným a aplikovaným výskumom,“ myslí si Lešinský, podľa ktorého by sa takto dali udržať talentované hlavy na Slovensku. "Inovácia sa oplatí aj preto, lebo ten, kto ako prvý inovuje, ako prvý prinesie niečo nové na trh, získava bonus za riziko. Môže si určiť cenu aspoň dovtedy, pokiaľ ho dobehnú ostatní,“ uzatvára Lešinský.