StoryEditor

Servis -- II. časť

05.02.2003, 23:00

(Dokončenie zo stredy 5. februára)

Auto od rodičov -- II. časť
Som SZČO, podnikám na základe živnostenského listu. Keďže nemám vlastné motorové vozidlo, na podnikanie využívam auto svojich rodičov. Musia rodičia na mňa auto prepísať, aby som si mohol uplatniť všetky výdavky súvisiace s prevádzkou motorového vozidla? Aké výdavky si môžem zahrnúť medzi výdavky daňovo uznané ? Akú zmluvu môžem s rodičmi podpísať? Som povinný zaplatiť aj cestnú daň?
-- Ak je rozsah niektorých výdavkov (nákladov) obmedzený alebo limitovaný buď zákonom o daniach z príjmov, alebo osobitnými predpismi (napr. zákon o cestovných náhradách), možno ich do výdavkov zahrnúť maximálne v tejto výške. Zároveň však treba pripomenúť, že ak fyzická osoba uplatnila výdavky podľa § 7 ods. 9 a § 9 ods. 3 ZDP stanoveným percentom z príjmov, nemôže už žiadny ďalší výdavok uvedený v § 24 ZDP započítať do daňových výdavkov.
Výdavky na prevádzku motorového vozidla môžu byť dvojakého druhu:
a) bežné výdavky na prevádzku automobilu,
b) výdavky, pri ktorých môže byť sporné, či ide o daňové výdavky.
Ad a) Bežnými výdavkami na prevádzku automobilu sú také výdavky, pri ktorých nie je sporné, že priamo súvisia s prevádzkou motorového vozidla (výdavky vynaložené na uvedenie automobilu do používania, výdavky súvisiace s prevádzkovaním automobilu, ako sú bežná oprava v dôsledku opotrebovania jednotlivých častí motorového vozidla, napr. výmena akumulátora, nákup pneumatík, výmena sviečok, údržba motorového vozidla, napr. výmena oleja, mazadiel alebo chladiacej kvapaliny). Tieto výdavky môže do daňových nákladov zahrnúť daňovník, ktorý o automobile účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie. V prípade prenajatého automobilu môže uvedené výdavky zahrnúť medzi daňové výdavky aj nájomca, ak bolo v nájomnej zmluve (operatívny lízing) alebo v zmluve o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci (finančný lízing) výslovne dohodnuté, že ich bude hradiť nájomca.
Ad b) Spornými výdavkami na prevádzku automobilu sú tie, pri ktorých by mohli vznikať pochybnosti, či a v akom rozsahu ich možno uznať za daňový náklad. Konkrétne výdavky, resp. náklady, ktoré možno odpočítať od príjmov, sú vymedzené v § 24 ZDP. Toto ustanovenie má nadväznosť na § 5 ods. 1 a § 23 ZDP a vzťahuje sa na daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami a z fyzických osôb na tých daňovníkov, ktorí majú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7 ZDP) alebo príjmy z prenájmu (§ 9 ZDP). Výdavky (náklady), ktoré nemožno zohľadniť pri stanovení základu dane, sú uvedené v § 25 ZDP.
Z ustanovenia § 24 ZDP možno vyvodiť, že výdavkami na prevádzku motorového vozidla sú okrem nesporných výdavkov tiež:
a) odpisy motorového vozidla, ktoré sa v nadväznosti na účtovné a daňové predpisy považujú za investičný, resp. hmotný majetok,
b) zostatková cena motorového vozidla (§ 29 ods. 2 ZDP) upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému motorovému vozidlu, a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane,
c) nájomné vrátane nájomného za motorové vozidlo, ktoré sa prenajíma na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci (finančný lízing),
d) výdavky na pracovné cesty vykonané motorovým vozidlom v nadväznosti na § 7 ZCN,
e) výdavky za spotrebované pohonné látky,
f) zaplatená cestná daň a daň z pridanej hodnoty (§ 24 ods. 3 písm. d) ZDP) a poplatky vzťahujúce sa na prevádzku motorového vozidla, ktoré sa používa na podnikania,
g) poistné uhradené na poistenie motorového vozidla (havarijné poistenie, povinné poistenie zodpovednosti za škody),
h) rezervy na opravu cestného vozidla podľa § 7 zákona č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov, s výnimkou automobilov, ktorých doba odpisovania sú štyri roky,
i) nezavinené škody vzniknuté na automobile za podmienky uvedenej v ustanovení § 24 ods. 2 písm. k) ZDP,
j) na uznanie niektorých z uvedených výdavkov za daňový výdavok sa vyžaduje, aby výdavok bol zaplatený (pozri § 24 ods. 3 ZDP).

Cestovné náhrady pri pracovných cestách podnikateľov
Osobitnú skupinu osôb, ktorej sú poskytované cestovné náhrady, tvoria osoby spojené s podnikateľskou sférou. Podnikateľmi teda budem označovať nielen fyzické osoby vykonávajúce činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ale aj súkromne hospodáriacich roľníkov, osoby podnikajúce v lesnom a vo vodnom hospodárstve, fyzické osoby vykonávajúce podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, znalcov a tlmočníkov, osoby ktoré majú príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov, osoby, ktoré majú príjmy podľa autorského zákona, teda všetky fyzické osoby, príjmy podľa § 7 zákona o daniach z príjmov a súčasne preukazujú výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Cestovné náhrady sa pre túto skupinu poskytujú nepriamo prostredníctvom ustanovení zákona o daniach z príjmov. Podnikatelia, ktorí zahŕňajú výdavky vzniknuté pri ich pracovných cestách v účtovníctve do daňovo uznateľných nákladov, nesú dôkazné bremeno zaúčtovaných výdavkov na svojich pleciach. To znamená, že musia správcovi dane preukázať, že zaúčtované výdavky im v skutočnosti vznikli pri pracovných cestách, t. j. takých cestách, ktoré súvisia s ich povolenou podnikateľskou činnosťou. Výdavky na pracovné cesty, ktoré môžu podnikatelia zahrnúť do daňových výdavkov, vymenúva ustanovenie § 24 ods. 2 písm. j) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o výdavky:
a) na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
b) stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné,
c) ak pracovnú cestu vykonáva podnikateľ vlastným motorovým vozidlo, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady.
Všetky uvedené výdavky môže podnikateľ zahrnúť do svojich daňových výdavkov len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Daňovými výdavkami sa výdavky spojené s vykonávaním pracovných ciest stávajú vtedy, ak sú preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo sú evidované v evidencii daňovníka. Pracovnou cestou je čas od nástupu podnikateľa na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podnikateľa je teda definovaná z časového a vecného hľadiska:
* z časového hľadiska je pracovná cesta ohraničená dobou od nástupu podnikateľa na cestu až do ukončenia pracovnej cesty vrátane doby výkonu práce medzi nástupom a ukončením,
* z vecného hľadiska je pracovnou cestou výkon práce podnikateľom na inom mieste, ako je jeho pravidelné pracovisko.

Miesto výkonu práce
V prípade podnikateľov sa za miesto výkonu práce, resp. pravidelné pracovisko, považuje miesto podnikania uvedené v živnostenskom liste alebo v koncesnej listine, alebo miesto, kde bola zriadená stála prevádzka. Na to, aby si mohol podnikateľ uplatniť v daňových výdavkoch náhradu za používanie cestného motorového vozidla, musia byť splnené dve podmienky:
1. pracovnú cestu vykonáva podnikateľ vlastným motorovým vozidlom,
2. je to také motorové vozidlo, o ktorom podnikateľ neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak podnikateľ spĺňa obe podmienky, môže si do daňových výdavkov v roku 2002 zahŕňať náhradu za používanie cestného motorového vozidla:
* vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky
* a sadzby základnej náhrady.
V prípade, že automobil vyžívate na podnikanie, resp. v súvislosti s podnikaním, je potrebné zaplatiť aj cestnú daň. Cestná daň však vo vašom prípade nebude považovaná za daňový výdavok, pretože povinný platiť cestnú daň je držiteľ motorového vozidla. Zákon o daniach z príjmov v § 25 ods. 1 písm. r) priamo vylučuje z daňových výdavkov dane zaplatené za iného daňovníka. V prípade pracovnej cesty podnikateľa s príjmami podľa § 7 sa na uplatnenie náhrad vyžaduje jej vykonanie vlastným motorovým vozidlom, nemôže ísť o vozidlo prenajaté či vypožičané. Ďalšou podmienkou je, že o tomto vozidle nie je ani nebolo účtované ako o obchodnom majetku. To znamená, že ak automobil bol už raz zaradený v majetku podnikateľa, aj keby ho podnikateľ preradil do súkromného majetku, nemôže uplatniť sadzbu základnej náhrady a náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky. Tieto náhrady si nemôže uplatniť daňovník, ktorému slúži vozidlo na výkon činnosti, napr. taxikár, autodopravca, prevádzkovateľ autoškoly a pod., keďže nevykonáva vozidlom pracovnú cestu. Tento daňovník uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky podľa § 24 ods. 2 písm. v) zákona o daniach z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že vo vašom prípade nie je možné uznať daňové výdavky vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky, lebo pracovnú cestu nevykonávate vlastným motorovým vozidlom. Keďže motorové vozidlo nie je zahrnuté v obchodnom majetku firmy, vo výdavkoch si môžete uplatniť len spotrebu PHL, bez iných ďalších výdavkov, ako je napr. oprava, údržba, poistka pod. Výdavky na spotrebované pohonné látky upravuje na účely dane § 24 ods. 2 písm. v) zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého sa spotrebované pohonné látky zahŕňajú do výdavkov podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty, podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom (zákon o cestovných náhradách).

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
03. február 2023 01:37