Pred klubom kľačí hopkáč, ktorý práve absolvoval krst alkoholom. Dávi. Dve pipky vedľa neho kľačia a striedavo ho hladia po nagélovaných klinčekoch vlasov. Chlapec má asi 16 rokov, pipky o rôčik - dva menej. Kúsok za nimi ich sleduje situáciu ochrankár so založenými rukami a usmieva sa pod fúzy.

Zlaté deti
Pred vstupom do klubu sa niektorí návštevníci bez reptania podrobia osobnej prehliadke "hranatým“ hlavám pri dverách. Vstupné na diskotéku je sedem eur. Položím na pult bankovku a dlho čakám na výdavok. O kúsok ďalej mi mladá žena namiesto potvrdenky o zaplatení podá niečo, čo vyzerá ako hračkárske náramkové hodinky.

V skutočnosti ide o načipované zariadenie, prostredníctvom ktorého si návštevníci kupujú pri bare nápoje. Budova pripomína schátraný hangár alebo zápasisko s množstvom bočných uličiek a kumbálov. Budova ešte donedávna patrila spoločnosti Výstavisko. Nový majiteľ z nej urobil najznámejšiu "detskú“ diskotéku v meste. Na bezpečnosť "zlatých“ detí otcovsky dozerajú muži v čiernom - súkromná bezpečnostná služba.

Skok do raja
Atmosféra vnútri je nabitá ľahkou erotikou, vôňou "marišky“, tabakového dymu a alkoholu. V rytme sobotňajšieho techna sa vlnia pipky, hopkáči sa márne pokúšajú udržať s nimi tanečné kreácie. Niektoré pipky môžu mať 16 alebo 17 rokov, hopkáči sú približne v rovnakom veku. Nikomu neprekáža, že v tomto čase by mali spať vo svojich posteliach pod strechou rodičovských domov. V duchu mi napadol návrh zákona pani poslankyne Muškovej, ktorá spolu s poslancami navrhovala, aby mladiství a deti do 18 rokov mohli podobné zariadenia navštevovať len v prítomnosti svojich rodičov.

"Máš cigaretu?“ žmurká mnohosľubne šestnástka. Je oblečená, či skôr vyzlečená, do miniatúrnych kraťasov, spod tielka je vytŕčajú drobné prsia a z namaľovaných úst razí niekoľko fernetov. Dievčinka sa chvíľkami trasie od zimy, má takmer priesvitnú tvár a unaveno klipká veľkými očami. Je asi hodina po polnoci, šestnástka očividne prebrala. Bezradne sa obzerá okolo seba. O chvíľku sa pri pipke zastavil hopkáčik, objal ju okolo pása a o pár sekúnd, spoločne s obláčikmi drahého parfumu a alkoholového oparu, sa stratili v útrobách chlapčenskej toalety hneď vedľa tanečného parketu.

Zákaz fajčiť
Medzitým buráca hudba, na parkete sa striedajú pipky alebo sa tmolia po tmavých chodbách, barmanky nalievajú hopkáčikom alkohol. V prítmí popíjajú drinky tínedžeri a opito sa smejú. Zapálil som si cigaretu a polohluchý som sa vybral hľadať pokojnejšie miesto v tmavom labyrinte miestností a tmavých chodieb.
Ako blesk sa k mne prirútil ochrankár.

"Zhasni to,“ vyštekne. Cigareta v mojich rukách ho na okamih prebrala z letargie. Aj tento muž mi tyká. Taký je vraj na diskotékach dobrý zvyk. Neskoršie mi niečo vysvetľuje, pre hluk mu dobre nerozumiem. Chápem to asi tak, že fajčiť môžem len v blízkosti tanečného parketu, pri stole alebo bare. Pri bare popíja skupinka adolescentov. Fernet, vodku. Ochrankári si ich nevšímajú. Trojica hopkáčikov a dve pipky sa pri bare iba dorážajú. Cestou na diskotéku si kúpili dve fľaše vína, ktoré vypili na parkovisku pred klubom. Kto im kupuje alkohol pri bare, netuším.

Pri bare sa prezieravo neplatí hotovosťou, stačí, ak kupujúci predloží svoje alebo partnerove načipované náramkové hodiny, na ktoré sa mu suma pripíše. Účet sa platí až pri odchode domov. Možno pre prípad, že by sa polícia zaujímala, kto tínedžerom platí alkohol. Platia muži, ktorí odvážajú pripité pipky domov.
"Nie sú to však ich otcovia,“ upozorňuje ma muž v mojom veku. Možno "obsmrdávač“, alebo otec, ktorý si prišiel vyzdvihnúť svoju opitú ratolesť. Hovorí sa, že starší muži si na diskotéku chodia kupovať za pár panákov mladé dievčatá.

Múdri diskotékari
Asi dve hodinky po polnoci je stále rušno, viac sa popíja pri bare a v prítmí pri stoloch, na chodbe, pipky a hopkáči sa viac potácajú a menej tancujú. Oči sa im opito lesknú, sú ako z mliečneho skla. Snažím sa vyhľadať majiteľa diskotéky. Ochrankár mi tvrdí, že tu momentálne nie je. Hovorí mi jeho meno a akademický titul, snažím sa s ním teda skontaktovať ešte aj ráno. Neúspešne. Až o dva dni neskôr sa mi podarilo skontaktovať s jedným z majiteľov spomínanej diskotéky Jozefom Ružanským.

"V našom podniku mladým do 18 rokov alkohol nepodávame,“ bráni sa. Podľa neho tínedžeri po zaplatení vstupného dostanú namiesto čiernych ružové náramkové hodinky, a na tie im alkohol personál nepredá. Pýtam sa, prečo je na jeho diskotéke toľko detí pod vplyvom alkoholu.
"Asi im ho kupujú iní,“ vysvetľuje Ružanský. V prípade, že on sám alebo jeho personál naďabia na opitých tínedžerov, nevolajú policajtov. "Nie sme predsa hlúpi,“ uzatvára Jozef Ružanský.

Horúci zemiak
Ráno mi Peter Pleva z bratislavskej Mestskej polície hovorí, že problém okolo spomínaného nočného klubu pozná dôverne. Spomína nielen alkohol, ale aj drogy a vandalizmus. Opité deti totiž po odchode z diskotéky vraj poriadne vyvádzajú.
"Zasahujeme len v prípade, keď vyčíňajú na parkovisku alebo pijú na verejnom priestranstve. Nemáme právo kontrolovať deti na diskotéke, alebo ich prípadne podrobiť dychovej skúške, bolo by to nad rámec našich právomocí,“ vysvetľuje Pleva. Kto teda tieto kompetencie má? Peter Pleva hovorí, že jedine štátna polícia. Oni sa môžu na zásahu však zúčastniť.
"Ale ako to poznám, na štátnej polícii vám povedia, že to máme robiť my,“ upozorňuje na rozlúčku.