Bankroty, prepúšťanie, odsuny fabrík. Napriek kríze však existujú firmy, ktoré sa dokážu naštartovať aj v ťažkej situácii. S novým nápadom alebo tak, že vstúpia do perspektívneho odvetvia. Aký je ich recept na úspech?

Firma green energy slovakia sa napríklad pustila do výstavby prvej komerčnej solárnej elektrárne na Slovensku. V Tesárskych Mlyňanoch. "V obci sme našli partnera, ktorý disponoval majetkovo sceleným pozemkom. Ochota, pozemok a, samozrejme, dostatočná slnečnosť - to sú dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli, že elektráreň bude stáť v tejto lokalite,“ vraví Tomáš Lacko. Firma má rozplánovaný aj veterný park a ďalšiu slnečnú elektráreň na juhu Slovenska.

Úspešní len niektorí
Kríza najmenej postihla materiálovú výrobu, najviac spracovateľský priemysel, služby sú na tom podstatne lepšie, tvrdí ekonóm Pavol Kárász. "Aj elektrotechnický priemysel vyjde z krízy posilnený, pretože zlepšuje svoju konkurencieschopnosť.“ No Jozef Dušan Hric z Tesly Liptovský Hrádok, naopak, upozorňuje: "Elektrotechnický segment ako celok nemá prepad, pretože ho ťahajú dve kľúčové zahraničné firmy Sony a Samsung.“ No sú tam stovky ďalších, ktorým sa tržby prepadli o 5 až 40 percent. "My nie sme úspešní ani neúspešní," vraví Hric. Súčasný 14,2-percentný pokles riešili najprv zrušením nepretržitej prevádzky, potom troma a napokon dvoma zmenami. Vďaka novým zákazníkom však opäť obnovujú trojzmennú prevádzku.

Očakávanie nových šancí
V stavebníctve ťažko nájsť bezproblémovú firmu. Jednou z mála je spoločnosť Bögl a Krýsl, stavajúca mosty na diaľničnom úseku Sverepec - Vrtižer. Aj oni museli siahnuť po úsporných opatreniach. S IT firmou, ktorá sa stará o ich počítače a softvér, sa dohodli na tretinovom znížení paušálu. S právnikmi sa dohodli na 40-percentnom znížení cien. "Radšej udržať spoluprácu, aj keď za menej peňazí, než o rok konštatovať, že nemáme žiadne financie,“ hovorí riaditeľ organizačnej zložky Bögl a Krýsl Ondrej Matej. Od 1. júla ich zamestnanci nedostanú mimoriadne odmeny na dovolenky. Stavbárskej práce je podľa nej dosť napríklad v Poľsku či na Ukrajine. "Dobré je začať spolupracovať aj so samosprávou, pokiaľ by mestá alebo obce chceli intenzívnejšie rekonštruovať chodníky, cesty či námestia.“

Zoštíhlené štruktúry
Ostrý konkurenčný boj v celulózovo-papierenskom priemysle "skosil“ v strednej Európe dvoch výrobcov papierovej hygieny, v Česku a v Maďarsku. Ako vysvetľuje generálny riaditeľ SHP Harmanec Daniel Krchňavý, "dôvodom boli priveľké investície bez dostatočných zdrojov v predchádzajúcich rokoch a nerešpektovanie pravidla cash is king“. SHP Group už minulý rok znižovala náklady a zvyšovala efektívnosť, spôsobil to najmä tlak obchodných reťazcov. SHP sa pustila tromi cestami: racionalizáciou pracovnej sily, centralizovaním nákupu a optimalizovaním zásob a logistiky. Sú opatrní v posudzovaní investičných potrieb. "Uprednostňujeme len investície s rýchlou dobou návratnosti,“ dodáva Krchňavý.

Platobná neschopnosť
Napriek tomu, že v textilnom a odevnom priemysle už kríza položila viacero firiem, banskobystrický výrobca dámskej konfekcie Gukotex - privat si drží miesto na trhu. Keď konateľka Mária Hošalová navštevuje odberateľov, presviedča sa, že ich tovar je predaný. Sťažuje sa však na druhotnú platobnú neschopnosť. Kvôli nej im nevyšla v ústrety banka, ktorej sú stabilným klientom. "Povedala, že neplním úverovú zmluvu, lebo nedosahujem stanovené obraty.“ Banka jej bez milosti znížila kontokorent na polovicu a zvýšila úrokovú sadzbu. "Celý kolobeh mám narušený, a to som doteraz odmietala prepúšťať.“ Myslí si, že ako malá podnikateľka dopláca na veľkých. "Krízu spôsobili veľké firmy, ktoré kamuflovali výsledky, no banky im naďalej pomáhajú.“