Odvody zaplatíte ako zamestnanec, no nemáte postavenie zamestnanca v zmysle Zákonníka práce. To je realita po zavedení noviel zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení a o dani z príjmov pre viaceré skupiny zárobkovo činných ľudí. Konatelia, spoločníci, členovia dozorných a správnych rád, prokuristi, likvidátori, nútení správcovia a poslanci zastupiteľstiev sú na účely sociálneho poistenia považovaní za zamestnancov.

Ak máte pravidelný príjem, zaplatíte všetky odvody. Ak nepravidelný, štát od vás bude pýtať len dôchodkové poistenie. Ako za zamestnanca za vás väčšinu odvodov zaplatí zamestnávateľ, menšiu časť vám strhnú z odmeny.

Navyše, kto je na účely platenia odvodov zamestnancom, stráca nárok na predčasný dôchodok.

Výhody?
Podľa Slavomíry Sélešovej z ministerstva práce budú mať "konatelia či spoločníci, za ktorých platí zamestnávateľ odvody, všetky práva poistencov, teda im po splnení zákonom stanovených podmienok patria dávky z nemocenského, dôchodkového poistenia a z poistenia v nezamestnanosti“.

Takýto človek, ktorý je od 1. januára zákonom predefinovaný na zamestnanca, však nie je automaticky zamestnancom podľa Zákonníka práce. Konatelia a spoločníci spolu so zastupiteľmi tak budú len "polozamestnancami“ - zamestnávateľ za nich zaplatí väčšiu časť odvodov, ale naďalej sa na nich nebudú vzťahovať žiadne ustanovenia ohľadom výpovednej lehoty či pracovnej doby. Poslanec mestského zastupiteľstva sa stane zamestnancom len vtedy, keď je zvolený napríklad za zástupcu primátora a vstúpi do pracovnoprávneho vzťahu s mestom.

Poslanci
O tom, ako je to v zastupiteľstvách samosprávnych krajov, rozpráva Zuzana Bobríková, hovorkyňa košického VÚC: "Poslanci nemajú pracovnú zmluvu, sú zvolení vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Poslanci nemajú nárok na dovolenku ani výpovednú dobu, nemajú stanovený pracovný čas.“

Podľa zákona o sociálnom poistení sú od 1. januára 2011 poslanci považovaní za zamestnancov. Znamená to však iba toľko, že kraj za nich zaplatí odvody, akoby boli v pracovnoprávnom vzťahu. "Košický samosprávny kraj bude platiť odvody za poslancov s pravidelným príjmom tak, ako za zamestnancov vo výške 34,95 percenta,“ hovorí Bobríková.

Komplikácie s dôchodkom
Tým, že zákon zmenil napríklad konateľov na zamestnancov, skomplikoval im nárok na predčasný dôchodok. Konatelia, ktorí už sú v predčasnom dôchodku, sa teraz musia rozhodnúť, čo ďalej. Ten istý zákon totiž stanovuje, že nemôžete byť zamestnancom a zároveň poberať predčasný dôchodok. A čo s konateľmi, ktorí už sú na predčasnom dôchodku? Musia si vybrať, či budú pokračovať v práci alebo či budú poberať predčasný dôchodok. Ak zostanú pracovať, Sociálna poisťovňa im výplatu dôchodkov zastaví. Obnoví ju až v mesiaci, keď dosiahne dôchodkový vek. Kto sa rozhodne pokračovať v práci, musí sa do konca januára prihlásiť v Sociálnej poisťovni.

Existuje však aj tretia možnosť - mať taký príjem, z ktorého netreba platiť povinné dôchodkové poistenie. Vtedy o predčasný dôchodok neprídete. "Ak konateľ nebude mať príjem zo závislej činnosti zdaňovaný podľa paragrafu 5 odsek 1, písmeno a) až h), odsek 2 a 3 zákona o dani z príjmov, nebude sa na neho vzťahovať povinné dôchodkové poistenie, teda nezanikne mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Takýmto príjmom, ktorý nie je zdaňovaný podľa uvedeného paragrafu, je napríklad podiel na zisku vyplatený zo zisku obchodnej spoločnosti osobe, ktorá má podiel na jej základnom imaní,“ vysvetľuje Slavomíra Sélešová z ministerstva práce.

Ak by ste si ako konateľ nechali vyplatiť akékoľvek odmeny, či už mesačné, štvrťročné, polročné alebo akékoľvek iné, máte príjem zo závislej činnosti a strácate nárok na predčasný dôchodok.