Naša čitateľka je podnikateľka a poberá rodičovský príspevok. Dieťa má dva roky. Ak by po skončení poberania rodičovského príspevku bola nezamestnaná, bude mať nárok na dávku v nezamestnanosti, ak by v živnosti nepokračovala?
V zmysle § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie. Samostatne zárobkovo činná osoba nie je z titulu svojej činnosti povinne poistená v nezamestnanosti. Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká len zamestnancovi. Obdobie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti sa teda nezohľadňuje na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Pokiaľ teda SZČO nebola v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, na účely nároku na dávku v nezamestnanosti sa nezohľadní výkon samostatnej zárobkovej činnosti ani obdobie poberania rodičovského príspevku. Nárok na dávku v nezamestnanosti jej nevznikne.

Karolína je na rodičovskej dovolenke. Keďže ako zamestnanec mala nízky príjem 350 eur, počas rodičovskej si platí aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 400 eur. Keď po návrate do práce dostane výpoveď, ako sa je vypočíta podpora v nezamestnanosti?
Pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti by sa zhodnotili poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri výpočte dávky by sa vychádzalo z vymeriavacích základov dosiahnutých v zamestnaní a z vymeriavacích základov, z ktorých odvádzala poistné na dobrovoľné poistenie v rozhodujúcom období -- v posledných dvoch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Zamestnanec odvádza u jedného zamestnávateľa poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. Má ešte jeden pracovný pomer. Bude v druhom zamestnaní musieť odvádzať poistné? A jeho zamestnávateľ?
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné dôchodkového poistenia a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.
V druhom zamestnaní zamestnanec nemusí odvádzať poistné. Musí byť však nahlásené Sociálnej poisťovni, že v súbežnom pracovnom pomere bol prekročený vymeriavací základ. Zamestnávateľ je povinný odvádzať poistné.

Na aké dávky sociálneho poistenia a v akej výške má nárok podnikateľka, ktorá chce ísť na materskú, ale nechce ukončiť ani pozastaviť živnosť? Platila tri roky minimálne sociálne odvody na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti.
Jednou z osobitných podmienok nároku na materské je 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Materské sa určuje z tzv. denného vymeriavacieho základu, alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia, zaokrúhlený na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je spravidla predchádzajúci kalendárny rok.