Jedna z najstarších legiend, ktorá hovorí o priaznivých účinkoch pitia čaju, pochádza z Číny z roku 2737 pred naším letopočtom. Odvtedy stáročia sa považuje čaj za účinný prostriedok pri znižovaní únavy, na zvyšovanie telesnej i duševnej činnosti, povzbudzuje, zlepšuje náladu, odvádza z organizmu škodlivé látky... V zime zohreje, v lete osvieži.
"Čaj je úžasný! Keď sa po prvý raz objavil v Európe, ľudia ho užívali ako medicínu proti žalúdočným ťažkostiam a lámke. O sto rokov neskôr, v 17. storočí, už prekvital obchod s čajom. Dnes vieme, že čaj patrí k najlepším lapačom voľných radikálov, ktoré máme k dispozícii. Žiaľ, túto "batériu" v boji proti kardiovaskulárnym a onkologickým ochoreniam iba málo používame. Odborníci a fajnšmekri vedia, že čaj je balzamom na dušu, potechou pre nos i oči. Vedia aj to, že jedna šálka denne nestačí, že ani nebezpečenstvo z predávkovania nehrozí," hovorí Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., prednosta III. Internej kliniky LF UK L. Dérera v Bratislave. Pripomenul, že čaj obsahuje až 130 rôznych látok, ktoré blahodarne pôsobia pri vysokom krvnom tlaku - vracajú pružnosť kapiláram. Čaj pomáha organizmu odvádzať z tela škodlivé a odpadové látky a prospieva zubom. Obsahuje vitamíny, ktoré posilňujú odolnosť organizmu proti infekčným chorobám. Je dôležitou zložkou výživy a prevenciou srdcových chorôb, pomáha pri sťaženom dýchaní a priaznivo ovplyvňuje tráviaci trakt, upokojuje ho. Čaj, podobne ako káva, obsahuje kofeín, ktorý priaznivo pôsobí na centrálnu nervovú sústavu. Ustupuje po ňom únava, zvyšuje sa kapacita vnímania, myslenie je jasnejšie a sústredenejšie.

Ktorý je kvalitný?
"Roky bol u nás známy čierny "ruský čaj". Názov "ruský" sa rozšíril najmä po návštevách našich olejkárov v Rusku, kde pitie čaju bolo veľmi rozšírené. Je paradoxom, že v Rusku sa čaj, až na oblasť Krasnodaru, vôbec nepestuje. Tzv. "ruský" čaj pochádza z Gruzínska alebo Arménska. Hlavné oblasti pestovania čajovníka sú predovšetkým v Indii, na Sri Lanke (všeobecne nazvaný cejlónsky), v Číne a Japonsku. Menším podielom prispieva Indonézia, Pakistan, Irán, Keňa v Afrike a niektoré štáty Južnej Ameriky. Kvalitou a obsahom antioxidantov je však čaj z Indie a Sri Lankv neprekonateľný. Vyznačuje sa stálou kvalitou a silnou aromatickou vôňou. Ani čínsky čaj nepatrí k druhoradým. Táto krajina však svojou obrovskou rozlohou ponúka veľkú pestrosť čajov, údajne až osemtisíc rozličných druhov, nemá však štandardného výrobcu, takže väčšina čaju sa konzumuje v Číne," hovorí profesor. Pripomenul, že čajovník je stále zelený ker, ktorý pri plantážovom pestovaní dosahuje výšku 90 - 150 cm. Najkvalitnejší je prvý zber. Účinné látky a aróma čaju sú koncentrované na konci konárika, preto najkvalitnejšie a najdrahšie čaje obsahujú len puk a dva najmladšie lístky. Na kvalitu čaju vplýva charakteristické podnebie - oblasť, v ktorej čajovník vyrástol, nadmorská výška, vlhkosť vzduchu, kvalita pôdy, ale i počasie v konkrétnom roku, ročné obdobie, v ktorom sa uskutočnil zber. Počet zberov lístkov počas roka i jeho spôsob, sú rozličné. Vo vysokých a chladných oblastiach sa zbiera čaj iba dvakrát za rok, v trópoch viac ako dvadsaťkrát.

Zelený, žltý, hnedý, čierny - ktorý je lepší?
"Rozšírená predstava, že medzi zeleným a čiernym čajom je zásadný rozdiel, je iba dlho tradovaný omyl. Čajová bylina, z ktorej sa pripravuje čaj, je predsa len jedna. Rozdiel je iba v jej fermentácii," vysvetľuje prof. Bada. Čajové lístky, aby sa neznehodnotili, sa musia spracovať ihneď po zbere. Čaj totiž obsahuje veľké množstvo enzýmov, ktoré hneď po odtrhnutí vyvolávajú kvasný proces - fermentáciu. Čierny (hnedý) čaj počas asi štvorhodinovej fermentácie výrazne zmení farbu, vôňu a chuť. Zelený čaj však fermentáciou neprechádza. Tento proces sa hneď po zbere zastaví prúdom horúceho vzduchu. Žltý čaj je iba čiastočne fermentovaný a má charakteristické vlastnosti čierneho i zeleného čaju. Vôňa a aróma čaju však závisí od prítomnosti esenciálnych olejov a živíc. "Čierny, hnedý, žltý i zelený čaj sú cennou zložkou našej výživy, pretože obsahujú pozitívne pôsobiace antioxidanty. Ich pôsobenie v čaji je však krátke, preto z hľadiska ozdravného procesu by sme mali denne vypiť aspoň štyri šálky čaju. Je potešením, že už aj na Slovensku máme nielen dobrých odborníkov na pitie čaju, ale i kvalitné čajovne."

Ako pripraviť dobrý čaj?
Podľa profesora Badu, na dobrý čaj treba kvalitnú čajovú zmes. Sypaný čaj je lepší ako porciovaný. Dôležité je, aby bol uložený vo vzduchotesnej nádobe, najlepšie plechovej, bez prístupu vlhkosti a rôznych aromatických pachov. Čaj nesmie zvlhnúť, musí byť suchý a čerstvý. Kvalitné druhy čaju, tak ako lieky, majú presne určený čas exspirácie. Na prípravu čaju treba používať kanvicu, v ktorej sa vždy varí iba voda. Čajník z porcelánu, keramiky či skla používajte vždy len na prípravu čaju, nie na iné pochutiny. Aj keď dokonalá až úzkostlivá hygiena čajníka je samozrejmosťou, čajník nikdy neumývajte saponátom, len ho zľahka vypláchnite čistou vodou. Hnedé usadeniny na jeho vnútorných stenách dodávajú čaju chuť. Vodu na čaj, najlepšie tvrdú, vezmite z ohňa tesne pred bodom varu. Zelený čaj zalejte vodou s teplotou asi 70 stupňov Celzia. Silu nápoja určuje použité množstvo suroviny, no účinok čaju určuje doba zaparenia. Pri lúhovaní čaju sledujte na hodinkách sekundové ručičky. Ak sa čaj zaparuje 1 - 2 minúty, bude povzbudzujúci, po piatich minútach bude upokojujúci. Po dlhšom čase lúhovania zhorkne, nemá dobré chuťové vlastnosti, skôr vyniknú jeho negatíva. Čaj nikdy nevarte ani nezohrievajte.

Z čajových dejín:
- Angličania vypijú 175 miliónov šálok čaju denne, čo zodpovedá 3,5 šálke na každého muža, ženu a dieťa staršie ako desať rokov.
- Zásluhu na tom, že sa čaj dostal do Európy, majú Holanďania, ktorí ho roku 1645 po prvýkrát doviezli do Anglie. Okolo roku 1700 bolo v Londýne už 500 kaviarní ponúkajúcich čaj.
- Tradíciu popoludňajšieho čaju založila v roku 1850 Anna XVII. vojvodkyňa z Bedfordu, aby medzi obedom a večerou utíšila pocit hladu.
- V Anglicku je pitie čaju rituálom, ktorý Angličan nikdy neporuší a cudzinec sa ich snaží naučiť.
- Angličania obľubujú čajníky z glazúrovanej keramiky, porcelánu alebo skla. Hliník a liatina kazia chuť čaju.
- Čajová kanvica sa vopred nahreje a po zaparení čaju sa prikryje futrovanou "chňapkou", ktorá čajník doslova "oblečie".
- Mlieko čaju dodáva jemnejšiu chuť.
- Pridávanie citrónu do čaju je ruský zvyk. V Anglicku ho zaviedla najstaršia dcéra kráľovnej Viktórie, ktorá bola vydatá za pruského cisára. Do čaju ho pridávame tesne pred jeho konzumáciou.
- Angličania dominantne pijú čierny čaj. Na jednu šálku čaju použijú jednu čajovú lyžičku sypaného čaju, plus jednu navyše do čajníka.
- Američania majú radi všetko hneď, preto sa naučili horúci čaj naliať na kocky ľadu, tak vynašli ľadový čaj.
- V Japonsku sa pitie čaju vyvinulo v obrad. Umenie čajového obradu sa vyučuje na špeciálnych školách, ale dedí sa aj z pokolenia na pokolenie. Kým sa z adepta stane majster čajového obradu, trvá to mnoho rokov.
- Tibeťania a Mongoli pripravujú čaj väčšinou z lisovaného čaju. Úlomky čajovej tehličky vložia do studenej vody a dlho ich varia.
- Čaj pôsobí blahodarne aj pri vonkajšom pôsobení. Obklad zo studeného čaju zmierňuje bolesti očí.
- Ak chcete mať krásne napnutú pleť, priložte si na ňu ešte pred nanesením mejkapu tampón namočený v chladnom čaji. Zvyšný studený čaj nevylievajte, poslúži ako hnojivo pre všetky domáce rastliny.