Novela zákona o zdravotnom poistení platná od januára stanovila, že študenti denného štúdia na vysokej škole, ktorí dosiahli 26 rokov, si musia platiť zdravotné poistenie 46,06 eura mesačne. Študenti sa proti tomu ozvali a premiérka Iveta Radičová im sľúbila zmenu zákona - ak ďalšia novela prejde parlamentom, za študentov nad 26 rokov zaplatí poistné od apríla znova štát.
Dovtedy však treba odvody platiť, lebo aktuálny zákon to prikazuje. No premiérka študentom poradila, ako môžu zdravotné poistenie obísť - cez dávku v hmotnej núdzi.
Nad 26 nie sú deti
Za študentov ako za nezaopatrené deti platí zdravotné poistenie štát. Zákon o zdravotnom poistení platný od januára tohto roka hovorí, že študent vysokej školy nad 26 rokov už nie je nezaopatreným dieťaťom. To znamená, že štát za neho už poistné uhrádzať nebude a študent musí mesačne zaplatiť 46,06 eura. "Aj študenti, ktorí dosiahnu 26 rokov veku v roku 2011, si musia platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Prihlásiť sa do poisťovne majú do ôsmich dní odo dňa dovŕšenia 26 rokov veku,“ tvrdí Monika Laciková z poisťovne Dôvera.
Keď študent nastúpi na vysokú školu hneď po strednej, teda vo veku približne 19 rokov, magisterský či inžiniersky titul by mal získať do piatich rokov. Školu by teda mal opustiť vo veku 24 rokov. Sú mladší, ale aj starší absolventi. Tí, ktorí končia školu neskôr, si štúdium zvyčajne predĺžili - nezvládli skúšky, opakovali ročníky, prerušili štúdium alebo jednu školu nedoštudovali a začali inú. Väčšinou nespadajú pod štandardnú dĺžku štúdia a musia si platiť i školné. Existujú však aj výnimky, napríklad Michal Húska, ktorý študoval tri roky bakalársky stupeň, po jeho skončení odišiel študovať do zahraničia a teraz sa vrátil dokončiť si magisterský stupeň. Riadnu dĺžku štúdia na Slovensku neprekročil, no už má 26 rokov a do konca januára sa bude musieť prihlásiť v zdravotnej poisťovni, aby platil 46 eur mesačne. "Suma 46 eur je popri dennom štúdiu mimo rodného mesta a platbe nájmu v podstate dosť likvidačná. Životné náklady človeka, ktorý nemôže pracovať na plný úväzok, lebo je študent, sú rovnaké ako u iného, zatiaľ čo jeho príjem je podstatne nižší,“ hovorí Michal.
Obíďte to, radí premiérka
Okrem prísľubu, že zákon sa čoskoro znova zmení, premiérka Radičová dala študentom aj užitočnú radu - požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Kým sa pripraví, schváli a začne platiť zmena zákona, podľa ktorého by za študentov mal od apríla znova platiť zdravotné poistenie štát, študenti musia platiť. Ak by však podľa premiérkinej rady požiadali o dávku v hmotnej núdzi, zdravotnému by sa vyhli.
Za poberateľov dávky totiž zdravotné odvody zaplatí štát. Študent si dokonca polepší, lebo ako dávku v hmotnej núdzi dostane 60,50 eura mesačne. Je to možné práve vďaka tej zmene zákona, ktorá študentom prikázala platiť odvody. Ak už študent nad 26 rokov nie je nezaopatreným dieťaťom, tak okrem povinnosti platiť odvody má aj nárok na dávku, dokonca bez ohľadu na príjem rodičov.
Dávku v hmotnej núdzi dá úrad práce tomu, kto má príjem nižší ako životné minimum a nemôže si príjem zabezpečiť vlastným pričinením. O dávku treba požiadať na úrade práce podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť sa dá stiahnuť na stránke ústredia práce. "Samozrejme, že o dávku požiadam,“ hovorí Michal Húska.
Zarábate, zaplatíte
V prípade, že študent zarába, musí platiť odvody tak, ako každý iný zarábajúci človek, bez ohľadu na vek. Ak je v zamestnaneckom pomere, zdravotné aj sociálne poistenie zaplatí z veľkej časti zamestnávateľ. Keď má živnosť, podniká alebo má iný príjem spadajúci pod samostatnú zárobkovú činnosť, zaplatí si všetky odvody sám. Sociálne poistenie až od roku 2012, no do zdravotnej poisťovne sa musí prihlásiť už teraz.
Obísť sa to dá dohodou o brigádnickej práci študentov, z ktorej sa ani naďalej odvody platiť nebudú, ani zdravotné, ani sociálne. Dohoda sa však nedá využívať pri dlhodobej práci, mohlo by to byť považované za obchádzanie Zákonníka práce.