Podľa Transparency International Slovensko cez zákon o sťažnostiach "nevyriešime všetko". "Zákon o sťažnostiach totiž vymedzuje inštitút sťažností aj negatívne. To znamená, že určuje, čo sťažnosťou nie je. Sťažnosťou nie je napríklad podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby poslané orgánu verejnej správy ako dopyt, orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nesprávnu činnosť iného orgánu verejnej správy. To isté sa týka podania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ak je zrejmé, že podanie možno vybaviť v správnom konaní," hovorí Zuzana Bukvišová z Právnej protikorupčnej poradne Transparency.
O sťažnosť nepôjde vtedy, ak je to upravené osobitným zákonom. Takýchto zákonov je veľké množstvo. "Preto napríklad rôzne podania na lekárov, policajtov či advokátov nebudú sťažnosťami. Podobne nebude sťažnosťou ani podanie na úradníka katastra, pretože jeho pochybenie sa dá zahrnúť do odvolania proti rozhodnutiu katastra o zamietnutí vkladu, a teda ho možno vybaviť v správnom konaní," vysvetľuje Bukvišová.
V prípade, ak nedošlo k náprave prostredníctvom inštitútu sťažností a občan sa domnieva, že jeho práva sú porušené, môže sa obrátiť na súd. Podanie sťažnosti na príslušný orgán nemusí predchádzať podaniu žaloby na súd.
Naň sa môže poškodený obrátiť priamo. "Ak by tam však bolo zapletené aj korupčné správanie, bude to mať dve roviny: občianskoprávnu a trestnoprávnu. V prípade podania žaloby na súd, tento je v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, oprávnený preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy. Ak dospeje k záveru, že došlo k porušeniu zákonov zo strany žalovaného orgánu, môže rozhodnúť o neplatnosti toho úkonu žalovaného orgánu, ktorým bol občan poškodený. V občianskoprávnom konaní môže občan požadovať aj náhradu škody.
Lehota na podanie tejto žaloby je v zmysle § 250b Občianskeho súdneho poriadku dva mesiace od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť." Dodala Bukvišová.
V prípade, ak sa poškodený dozvedel o spáchaní trestného činu, je povinný tento trestný čin oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Trestné konanie sa vedie oddelene od občianskoprávneho konania, pričom jeho výsledkom je rozhodnutie súdu o spáchaní, respektíve nespáchaní trestného činu.