Teplo a elektrina. Sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Nevyhnutná aj energia, ktorú na ich výrobu potrebujeme. A tá by mala byť podľa možnosti čo najlacnejšia, čistá, istá a pohodlná. Kvôli istote dodávky a jej ekologickosti vystupujú do popredia čoraz viac obnoviteľné zdroje energie - voda, slnko, vietor, biomasa, bioplyn a geologická aktivita. Ich výhodou je nielen to, že ich netreba dovážať z cudziny a sú šetrné k životnému prostrediu. Využívaním zelenej energie môžete v niektorých prípadoch ušetriť aj dve tretiny nákladov.

Obmedzené zásoby
V súčasnosti vyrábame energiu najmä z fosílnych zdrojov, ako je uhlie, zemný plyn a ropa. K neobnoviteľným zdrojom treba podľa Vojtecha Hollana z Energetického centra Bratislava pri dnešnej úrovni poznania a technológií jednoznačne priradiť aj využitie jadrových reakcií. "Obnoviteľné zdroje vieme, na rozdiel od fosílnych, v zmysluplnom časovom období znova získať,“ hovorí Hollan.

Preto je podľa Jany Krchovej, techničky špecialistky spoločnosti Herz, hlavným dôvodom nahradenia fosílnych palív prostý fakt, že sú vyčerpateľné. "Intenzita ich súčasnej spotreby je taká vysoká, že aj podľa tých najväčších optimistov vydržia ich zásoby na zemi len na niekoľko sto rokov.“

Ďalším dôvodom je ekológia. "V procese spaľovania sa do vzduchu uvoľňuje veľké množstvo škodlivých látok, ktoré sú príčinou klimatických zmien, kyslých dažďov a znečistenia životného prostredia,“ vysvetľuje Krchová.

Pri spaľovaní biomasy sa však organický uhlík CO2 recykluje v procese známom ako kolobeh uhlíka. "Uhlík, ktorý bol absorbovaný pri raste rastlín, sa jednoducho vracia naspäť do ovzdušia. Preto, ak sa udrží cyklus rastu a žatvy, nedochádza k netto uvoľneniu CO2,“ hovorí Gian Luca Noferi, manažér projektov Design-to-Cost a nových projektov Slovenských elektrární. Tie od októbra začali s výrobou elektriny spoluspaľovaním biomasy v elektrárni vo Vojanoch.

"Rolu tiež hrá obmedzovanie vypúšťania plynov a obchod s emisnými povolenkami CO2,“ dodáva vedúci obchodu s elektrinou spoločnosti Lumius Miloň Vojnar.

Sú stále poruke
Veľmi dôležitým faktorom hovoriacim v prospech obnoviteľných zdrojov za nahrádzanie fosílnych palív hovoria aj riziká nedodávky, politických vplyvov v nestabilných oblastiach, teroristické hrozby či bezpečnostné riziká ako havárie pri prevádzke, preprave surovín a uskladňovaní odpadu.

Naopak, obnoviteľné zdroje môžeme podľa Hollana považovať za domáce zdroje, ktoré nespôsobujú závislosť od zahraničných dodávok. "Väčšinou sú to lokálne zdroje, takže zvyšujú aj zamestnanosť na lokálnej úrovni,“ dodáva.

V prospech obnoviteľných zdrojov hovorí aj štátna dotácia pre ľudí a domácnosti, ktorí si kúpia kotol na biomasu alebo slnečné kolektory. "Pre fyzické osoby je štátna podpora kotlov na biomasu 30 percent z ceny, maximálne však tisíc eur. Pri slnečných kolektoroch je to dvesto eur na štvorcový meter,“ hovorí Jana Krchová.

Pre rodinné domy podľa nej sa stávajú čoraz atraktívnejšou alternatívou peletové kotly. Pelety sú vyrobené z pilín a hoblín dreva bez prísad. "Majú neobmedzený čas skladovania a obsluha kotlov je jednoduchá, komfortná a časovo nenáročná, keďže ide o automatické spaľovanie,“ vysvetľuje Krchová. Kotol si sám prikladá, rozkuruje a vynáša popol. "V porovnaní s nákladmi na plyn sú približne o 40 percent lacnejšie a s elektrinou tri- až päťnásobne,“ dodáva.

Možnosťou sú aj tepelné čerpadlá, ktoré dokážu vyrábať teplo za tretinové náklady v porovnaní s plynom. Ideálne sú kombinované sústavy, kde navzájom kombinujeme pelety, elektrinu, plyn, kozuby a slnečné kolektory.