Vyššie mzdy, dlhšie dovolenky, tučnejšie odstupné alebo odchodné pred dôchodkom. To všetko zaručujú zamestnancom v niektorých podnikoch kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Ide o firmy, ktoré patria pod niektorý zo zamestnávateľských zväzov. Či už je to strojárenský, potravinársky, textilný alebo elektrotechnický priemysel, ale aj služby a obchod. Najnovšia iniciatíva ministerstva práce prichádza s návrhom rozšíriť tieto zmluvy na celé odvetvie. Teda aj na zamestnávateľov, ktorí sa na kolektívnom vyjednávaní s odborármi nezúčastnili.
Dôvody ministerstva
Keďže, ako hovorí Barbora Petrová z mediálneho odboru ministerstva práce, od roku 2004 ich záväznosť je možné rozšíriť len so súhlasom zamestnávateľa, došlo k výraznému poklesu počtu zamestnávateľov, na ktorých sa ich záväznosť rozšírila. "Zvýhodení sú tak zamestnávatelia bez zmluvy a znevýhodnení ich zamestnanci. Môžu si takto v konkurenčnom podnikateľskom prostredí vytvárať priaznivejšie ekonomické podmienky aj na úkor vlastných zamestnancov.“
Zamestnávatelia sú zaskočení. Tvrdia: Vraciame sa späť, keď sa o nárokoch, ktoré máme zamestnancom plniť, rozhodovalo bez nás za okrúhlymi stolmi. Zlikviduje to malé podniky tlakom na mzdy. Ministerstvo však upozorňuje, že návrh je zasielaný každému zamestnávateľovi, na ktorého sa navrhuje rozšírenie zmluvy. "Zamestnávateľ sa má možnosť oboznámiť s návrhom ešte pred začiatkom legislatívneho procesu, a zároveň sa do 30 dní vyjadriť. Podľa navrhovanej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní bude návrh na rozšírenie zverejnený v Obchodnom vestníku a zamestnávateľ bude mať taktiež možnosť do 30 dní uplatniť svoje námietky,“hovorí Petrová.
Rozšírenie so súhlasom, ale...
Možnosť rozširovať zmlúv automaticky sa oklieštila počas pôsobenia bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka. Zamestnávateľ s jej rozšírením musí súhlasiť aj dnes. Háčik je v tom, že konečné slovo má ešte ministerstvo práce. Môže zamestnávateľa - aj proti jeho vôli - výnosom predsa len zaviazať k jej plneniu.
Stalo sa to napríklad banskobystrickej akciovej spoločnosti ZVT-Previs. "Ministerstvo nemá oporu v zákone. Dal som vec preveriť právnikom,“ tvrdí Slavomír Vigaš, predseda predstavenstva. Poburuje ho aj návrh zákona. "Nemôžeme sa predsa porovnávať s automobilkami, ktoré sa podporujú aj z našich daní. Malé podniky, ktoré nedostávajú dotácie, ich de facto podporujú.“
Plniť svojim zamestnancom také isté záväzky ako vo väčších firmách by bolo preto podľa neho nelogické. "Uznávam, že pod dohľadom štátu tvoria nosnú časť ekonomiky. Vďaka daňovým úľavám, ktoré dostali, si môžu dovoliť voči svojim zamestnancom viac než my,“ upozorňuje Vigaš. Obáva sa tak snahy štátu vyžadovať od zamestnávateľov sociálne služby. "Samozrejme, že vždy budeme robiť všetko pre to, aby od nás ľudia neodchádzali. Vážime si každého dobrého manažéra. Tých bude čoskoro problém zohnať. Myslím tých dobrých.“
Rovnaký meter
Chirana Medical Stará Turá už raz zo zväzu priemyslu vystúpila. "Bolo to kvôli vysokému príspevku do 200-tisíc korún ročne,“ hovorí jeden z majiteľov Peter Sivák. Na návrh zväzových odborárov sa však aj oni teraz museli vrátiť naspäť pod pôsobnosť vyššej kolektívnej zmluvy.
Jeden podnik sa zaviaže, že bude dodržiavať voči svojim zamestnancom zvyšovanie priemerného zárobku, iný, kto pod kolektívnu zmluvu nepatrí, nemusí dodržiavať nič, podotýka Sivák. Týka sa to podľa neho najmä nových firiem. Princíp schvaľovania týchto zmlúv kritizuje. "Niekto za nás vyjedná veci, s ktorými nesúhlasíme. Zdá sa mi to nelogické. Aj keby sme sa proti tomu postavili, ministerstvo práce má posledné slovo, a to je rozhodujúce,“ poukazuje na bezmocnosť firiem.
Odbory situáciu chápu
Keďže ministerstvo môže záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa už dnes rozšíriť aj na nečlenov zamestnávateľských zväzov, mnohé sa o ich obsahu dozvedajú z papierov doručených poštou. Stalo sa to aj akciovej spoločnosti Elektrokarbon, ktorá patrí HTC Holdingu. "Nedávno sme dostali dodatok ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Máme sa vyjadriť k novej úprave minimálnych mzdových taríf. V porovnaní s našimi je len minimálny rozdiel, a to iba v najnižšej platovej triede. Platy sme pripravení upraviť,“ hovorí generálny manažér Peter Indríšek. S odborármi v podniku si rozumie. "Sú ústretoví. Vedia, aká je dnes situácia, a preto manažment netlačia do extrémov.“
Ide však podľa neho o princíp. "Dvaja sa dohodnú a tretí to má plniť?“ spochybňuje spôsob rozširovania zmlúv.
| Prečítajte si aj: |
| Hrozí, že sa bude likvidovať konkurencia Rozhovor. Jana Krecháčová z Nadácie F.A. Hayeka aj o tom, či je lepšie ostať členom zväzu zamestnávateľov, a tak ovplyvňovať obsah kolektívnej zmluvy, pre HN: Ako je to so zmluvami, ktoré sú už uzavreté? Zaväzujú len členov združenia zamestnávateľov? Ich záväznosť môže byť rozšírená aj na členov, ktorí kolektívnu zmluvu neuzatvárali. Ale aj na tých, ktorí nie sú členmi zväzu, ktorý zmluvu uzavrel. Návrh na rozšírenie môže podať jedna alebo obe zo zmluvných strán už uzavretej zmluvy. Buď je to odborový zväz alebo zväz zamestnávateľov. |
| Zmluvy musia plniť. Aj keď nie je na mzdy Aj na neorganizovaných zamestnávateľov sa budú v Európe rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Má sa tým odbúrať sociálny damping. Zmenu v zákone o kolektívnom vyjednávaní preto obhajuje aj naše ministerstvo práce, ktoré to chystá na koniec roka. |