Podmienka, po splnení ktorej môže verejný ochranca práv konať, je teda skutočnosť, že podnet sa týka porušenia základných práv a slobôd, na ktorých ochrane sa podľa zákona verejný ochranca práv podieľa a súčasne smeruje proti orgánu verejnej správy, na ktorý sa vzťahuje jeho pôsobnosť,“ hovorí právnik Kancelárie verejného ochrancu práv Marian Mesároš.
Na Kanceláriu verejného ochrancu práv sa teda môžete obrátiť s podnetom napríklad na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, obvodné a krajské úrady, katastrálne úrady, obecné či mestské zastupiteľstvá, vyššie územné celky, Sociálnu a zdravotné poisťovne. "Proti orgánom štátnej správy, najmä orgánom riadenia a správy súdov, ale aj ministerstvám, obvodným úradom, katastrálnym úradom, dostala kancelária za svoje sedemročné pôsobenie 5 614 podnetov,“ spresňuje Mesároš. Proti starostom, primátorom či orgánom samosprávnych krajov ich bolo pritom viac ako 1 200, proti Sociálnej a zdravotným poisťovniam o pár stoviek viac.
Ombudsman vám však nepomôže s podnetmi na orgány, ktoré do jeho pôsobnosti nespadajú - sem patrí Národná rada SR, prezident, vláda, Ústavný súd, prokuratúra, súdy s výnimkou prieťahov, Najvyšší kontrolný úrad či spravodajské služby. Paradoxne takýchto podnetov Kancelária verejného ochrancu práv dostala za svoje pôsobenie najviac. "Na orgány mimo pôsobnosti, ale aj subjekty súkromného práva, bolo doručených viac ako 9-tisíc podnetov,“ doplnil Mesároš.
V podnete pritom treba presne uviesť, voči komu má smerovať, akej veci sa týka a čoho sa sťažovateľ domáha. Na internetovej stránke kancelárie ombudsmana nájdete presnú príručku, ako pri jej podávaní postupovať.