So zvýšením DPH o jedno percento automaticky stúpnu aj účty za plyn, teplo, elektrinu a vodu. K cenám, ktoré schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa pripočíta DPH, ktorá bude od januára vyššia, čo zvýši konečnú sumu, ktorú spotrebiteľ za energie zaplatí. "My určujeme ceny bez DPH. K cene, ktorú stanovíme, si distribútori pripočítajú DPH a to bude výsledná cena," vysvetľuje hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták.
Koľko si priplatí štandardná rodina
Kým v obchode niektorí odborníci predpokladajú, že vyššia DPH pôjde skôr na úkor zisku predajcov, ktorí si v záujme lepšej ceny, než má konkurencia, znížia marže, pri energiách zvýšenie dane pocítia odberatelia. Rodine Mikuláša z Bratislavy z nášho modelového príkladu by takom prípade stúpol účet za plyn zo 140 na 151 eur, pričom keby cenu ÚRSO nezmenil, vplyvom DPH by sa zvýšila len na 141,17 eura. Cena vody by sa iba kvôli DPH tejto rodine zvýšila o 17 centov, spolu s rozhodnutím regulačnného úradu sa však pre túto domácnosť zvýši o 51 centov.Ostatné položky z výdavkov modelovej rodiny v príklade úrad nemení, preto závisia len od DPH. Všetky sa zvýšia, no väčšinou len o centy. Elektrina približne o 38 centov, telefón o 50, doprava o 84 centov. Do príkladu sme nezapočítali ceny potravín a iných položiek, ktoré rodina potrebuje, lebo pri nich sa zvýšenie cien s ohľadom na možné zníženie marží predajcov nedá vopred vypočítať ani spoľahlivo predpovedať.
Nárast nákladov priemernej rodiny na energie uznáva aj Jozef Kollár z SaS. "Cena tepla pre priemernú domácnosť vykurovanú z centrálneho zdroja teplom vyrobeným z plynu a biomasy vzrastie asi o 20 eur ročne. Ak by bolo teplo vyrobené z uhlia, cena stúpne asi o 33 eur ročne," hovorí Kollár. Vplyv nárastu DPH na tieto ceny však bude malý, zdraženie spôsobia skôr iné faktory ako DPH.
Elektrina podľa Jozefa Kollára zdražie asi o 10 eur ročne, no DPH sa pod to podpíše iba tromi eurami, ostatné je poplatok do jadrového fondu. "Vplyv DPH na ceny tovarov sa dá ľahko vypočítať, 100-eurový nákup zdražie asi o 70 centov," tvrdí Kollár.
Zaplatia to domácnosti
Odborníci a aj politici priznávajú, že zvýšenie DPH postihne najmä domácnosti. "Navrhované dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 na 20 percent bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností," píše sa v dôvodovej správe k zákonu z ministerstva financií.
Peter Kažimír zo Smeru odhaduje nárast výdavkov priemernej domácnosti o 10 eur mesačne. Od tohto čísla nie je ďaleko ani analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Priemerné mesačné výdavky domácnosti na jednu osobu by tak kvôli zvýšenej dani z pridanej hodnoty mohli vzrásť o 2,5 až 3 eurá," hovorí. V prípade štvorčlennej domácnosti by to teda podľa Koršňáka mohlo byť 10 až 12 eur. Tiež si myslí, že zvýšenie dane sa prejaví najmä na regulovaných cenách, v obchode sa vyvinie tlak aj na marže predajcov. Podľa neho zvýšenie DPH ovplyvní rast inflácie približne o 0,8 percenta.
Inštitút hospodárskej politiky, ktorý riadi bývalý štátny tajomník ministerstva financií František Palko, vypracoval pre HN príklad zvýšenia výdavkov domácnosti. Rodine, ktorá platí mesačne 45 eur za elektrinu, 140 eur za plyn, 20 eur za vodu, 60 eur za telefóny a internet a 100 eur za dopravu, sa mesačné náklady na tieto položky zvýšia približne o 13,30 eura. DPH to však bude mať na svedomí len z malej časti. Zmena sadzby tejto dane by takejto domácnosti zvýšila mesačné výdavky len o 3 eurá. Zvyšná časť výdavkov narastie vplyvom iných faktorov.
Ceny sa zvýšia aj bez "dépeháčky"
Väčší vplyv na konečnú cenu za energie má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten reguluje ceny plynu a môže umožniť alebo neumožniť jeho zdraženie o niekoľko percent. Zatiaľ o zdražení plynu nerozhodol, no Inštitút hospodárskej politiky odhaduje rast ceny plynu o 7 percent.