Výučba cudzích jazykov je významná súčasť obsahu vzdelávania dnešného žiaka. Zdôrazňujú to oficiálne strategické dokumenty Európskej únie, ale aj národné stratégie jednotlivých krajín. Slovensko nie je výnimkou. V rámci reformy školstva pristúpilo na viaceré európske odporučenia a prvý cudzí jazyk sa začína vyučovať povinne od tretieho ročníka a druhý od šiesteho ročníka základnej školy.
Podobne je to vo viacerých školských systémoch. Niekde sú ešte tvrdší a nariaďujú povinne vyučovať spomedzi cudzích jazykov angličtinu ako najsilnejší svetový jazyk. V európskych odporučeniach možno nájsť rady, že jedným z dvoch povinných cudzích jazykov by mal byť jeden silnejší európsky jazyk alebo svetový jazyk a jeden jazyk by mal byť jazykom niektorého susedného štátu. Aj na tomto základe sa napríklad na viacerých školách v prihraničnej oblasti našich susedov vyučuje slovenský či český jazyk.
Nadväznosť
Problémom vyučovania cudzích jazykov na Slovensku bolo a zrejme aj zostane to, že medzi jednotlivými stupňami škôl nejestvuje vždy nadväznosť vo výučbe cudzieho jazyka. Ak sa žiak učí na základnej škole napríklad španielčinu a francúzštinu, nie je isté, že na strednej škole, kam následne prejde študovať, bude môcť v týchto jazykoch pokračovať. Niekde musí opäť začať so začiatočníkmi, inde vôbec nemajú na ten-ktorý jazyk vyučujúceho. Výsledkom je, že sa niekedy musí začať učiť dva úplne nové cudzie jazyky od začiatku. Potom na konci štúdia máme absolventa, ktorý má základy zo štyroch cudzích jazykov, ale ani jeden neovláda dostatočne.
Štátny jazyk
Inou slovenskou špecialitou je situácia žiakov iných národností, napríklad žiakov maďarskej, resp. rómskej národnosti. Žiak maďarskej národnosti sa v rámci štátnych vzdelávacích programov učí svoj menšinový jazyk, pri maďarskej menšine sa celé vyučovanie uskutočňuje v maďarčine. Okrem toho má niekoľko povinných hodín štátneho jazyka.
Otázkou a súčasne vážnym problémom je, že pri tomto modeli, ak žiak nemá základy zo štátneho jazyka aj z iných zdrojov, nemá šancu štátny jazyk zvládnuť. Je absurdné, aby slovenský výchovno-vzdelávací systém opúšťali žiaci, ktorí sa na slovenskom trhu práce a v spoločnosti nedohovoria po slovensky. Realitou však je, že takíto absolventi ešte stále z našich škôl odchádzajú do života. A to je vážny problém. Vážnym problémom je, že títo žiaci sa majú okrem toho učiť ďalšie dva cudzie jazyky. Lingvistika sa potom pestuje na štyroch jazykových poliach, pričom štúdium jazykov zaberá týmto študentom niekedy viac ako polovicu vyučovacieho času. Otázkou je, koľko času im zostáva na fyziku, chémiu, biológiu, odborné predmety, ktoré im majú poskytnúť odborné kompetencie pre trh práce.
Paradoxne bola ešte pred pár mesiacmi snaha definovať slovenský jazyk na národnostných školách s vyučovacím jazykom maďarským ako cudzí jazyk. Táto tendencia dodnes u viacerých "tiežodborníkov" pretrváva. Tvrdia, že slovenčina nie je potrebná. Omyl. Na nezamestnaného človeka, ktorý neovláda štátny jazyk, teda nemá základné komunikačné kompetencie v štátnom jazyku, sa musíme skladať všetci. A to už nie je jazyková otázka, ale ekonomická. Aj preto treba odmietnuť podobné nacionalistické snaženia. Nie sú ani európske, ani slovenské, ani ekonomické, ani logické, a napokon odporujú aj európskej legislatíve a medzinárodným odporúčaniam.
Zo základnej školy do Bruselu?
Ešte vážnejší problém zažívajú žiaci rómskej národnosti na jazykovo zmiešaných územiach. Predstavme si rómske dieťa, ktoré sa narodí v rodine, kde sa doma hovorí len po rómsky. Rodičia dajú následne takéto dieťa do školy s vyučovacím jazykom maďarským, kde sa musí učiť maďarčinu a štátny jazyk. V šiestom ročníku základnej školy (ak sa tam dieťa, pravdaže, dostane) už má na krku ďalšie dva cudzie jazyky. Ak by takéto dieťa školu aj dokončilo a týchto päť jazykov kvalitne zvládlo, možno mu okamžite vystaviť certifikát odborníka na jazyky a možno priamo vybrať miesto v Bruseli medzi tlmočníkmi a prekladateľmi Európskeho parlamentu.
Ovládanie cudzích jazykov, multilingvizmus, je výbornou vecou a budúcnosťou Európy. Pravdaže, aj tu platí - všetko so zdravým rozumom a náležitou mierou.