Od 1. júna 2003 dochádza k zmene a doplneniu zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, a to na základe zákona Národnej rady SR č. 136 z 9. apríla 2003 (uverejnený v Zbierke zákonov SR 25. 4. 2003, čiastka 64).
Zo spomínanej novely o. i. vyplýva, že stredisko plní úlohy v oblasti základných práv a slobôd a na tento účel:
a) monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv vrátane práv dieťaťa (pozri Dohovor o právach dieťaťa -- oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.),
b) uskutočňuje výskumné a vzdelávacie aktivity,
c) zhromažďuje a šíri informácie,
d) poskytuje knižničné a iné obdobné služby.
Ďalej stredisko každoročne do 31. januára vypracúva a uverejňuje za predchádzajúci kalendárny rok správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike vrátane práv dieťaťa (pozri už citovaný Dohovor o právach dieťaťa) prostredníctvom internetu alebo aj periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou. Činnosť strediska je financovaná z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa medzinárodnej zmluvy (pozri Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva -- oznámenie č. 29/1995 Z. z.).
Na hospodárenie s finančnými prostriedkami sa vzťahuje osobitný predpis o kontrole, ktorým je zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Správna rada
Za § 3 v zákone č. 308/1993 Z. z. sa v zmysle zákona č. 136/2003 Z. z. vkladajú § 3a až 3c. Ide o úpravu správnej rady, ktorá má deväť členov, ktorí sa vyberajú z osôb používajúcich prirodzenú autoritu a dôveru v oblasti ochrany ľudských práv. Členmi správnej rady sú: jeden člen vymenovaný prezidentom SR, jeden člen vymenovaný predsedom Národnej rady SR, jeden člen vymenovaný verejným ochrancom práv, jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty UK v Bratislave, jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, jeden člen vymenovaný dekanom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, jeden člen vymenovaný predsedom vlády SR na návrh mimovládnych organizácií (postup pri predkladaní návrhov na vymenovanie člena správnej rady určí predseda vlády SR) a jeden člen vymenovaný ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Správna rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platné prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. Funkčné obdobie členov správnej rady je trojročné a tá istá osoba môže byť vymenovaná za člena správnej rady najviac na dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia. Členstvo v správnej rade je však dobrovoľné a nezastupiteľné (člen správnej rady má nárok na úhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Otázky týkajúce sa zániku členstva v správnej rade, odvolávanie z funkcie člena správnej rady a pôsobnosti správnej rady sú premietnuté do dikcií odsekov 4 až 6 § 3a zákona č. 136/2003 Z. z., na ktoré odkazujeme. Podrobnosti o vnútorných pomeroch Slovenského národného strediska pre ľudské práva upraví štatút strediska, ktorý musí byť v súlade s medzinárodnou zmluvou (pozri už citované oznámenie č. 29/1995 Z. z.), pričom postup pri zvolávaní zasadnutí správnej rady a jej rokovaní upraví rokovací poriadok správnej rady (porovnaj odseky 7 a 8 § 3a zákona č. 136/2003 Z. z.).
Riadenie a kontrola činnosti
Z § 3b zákona č. 136/2003 Z. z. vyplýva, že činnosť strediska riadi a kontroluje výkonný riaditeľ, ktorého na obdobie troch rokov volí správna rada z návrhov predložených osobami uvedenými v § 3a ods. 1 (členmi správnej rady, ako sme už uviedli). Výkonný riaditeľ je štatutárnym orgánom strediska. Za výkonného riaditeľa môže byť zvolená bezúhonná osoba, ktorá dosiahla vek 35 rokov, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je činná v oblasti ochrany ľudských práv alebo ochrany práv detí. Tá istá osoba môže byť zvolená za výkonného riaditeľa najviac v dvoch za sebou nasledujúcich funkčných obdobiach. Za bezúhonnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov podľa zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení neskorších predpisov, nie starším ako tri mesiace). Podrobnejšiu úpravu o zodpovednosti výkonného riaditeľa správnej rady, zániku výkonu funkcie výkonného riaditeľa a predkladania materiálov správnej rade na schválenie, napr. návrhu rozpočtu strediska na príslušný kalendárny rok, výročnú správu o hospodárení strediska, obsahujú odseky 4 až 6 § 3b zákona č. 136/2003 Z. z.
Zákonodarca v ods. 1 § 3c novely upravil, že funkčné obdobie členov správnej rady zriadenej podľa doterajších predpisov sa skončí zvolaním prvého rokovania novovymenovaných členov správnej rady podľa už citovaného § 3a ods. 1 novely. Členov správnej rady vymenujú osoby uvedené v ods. 1 § 3a novely najneskôr do 1. júla 2003 (o ich vymenovaní písomne upovedomia ministra spravodlivosti SR). Mimovládne organizácie predložia predsedovi vlády SR návrh na vymenovanie člena správnej rady do 15. júna 2003. Podľa ods. 2 § 3c prvé rokovanie novej správnej rady zvolá minister spravodlivosti SR tak, aby sa konalo do 30 dní od uplynutia lehoty na vymenovanie členov správnej rady v intenciách ods. 1 § 3c. Ak v lehote podľa ods. 1 § 3c nebude vymenovaná nadpolovičná väčšina členov správnej rady, prvé rokovanie novej správnej rady zvolá minister spravodlivosti SR tak, aby sa konalo do 30 dní po prijatí upovedomenia o vymenovaní nadpolovičnej väčšiny členov správnej rady podľa ods. 1 § 3c. V kontexte napísaného dávame do pozornosti, že funkčné obdobie výkonného riaditeľa ustanoveného podľa doterajších predpisov zaniká zvolením nového výkonného riaditeľa (správna rada zvolí nového výkonného riaditeľa do 30 dní od jej prvého rokovania).
Pripomeňme niektoré práva dieťaťa pred blížiacim sa Medzinárodným dňom detí
l Dieťaťu náležia všetky práva a slobody zakotvené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v európskych i medzinárodných dohovoroch bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, náboženského alebo sociálneho pôvodu, majetkového, spoločenského alebo iného postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny.
l Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravo a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne.
l Dieťa má mať od narodenia právo na meno a štátnu príslušnosť.
l Dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví (preto treba jemu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom). Dieťa má mať právo na adekvátnu výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby.
l Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.
l Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie.
l S výnimkou mimoriadnej okolnosti sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky.
l Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu.
l Dieťaťu sa má dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočnou osobnosťou spoločnosti.
l Dieťa má byť za každých okolností medzi prvými, ktorým sa poskytuje ochrana a pomoc.
l Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania (nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu).