Ešte stále mi v mysli doznieva niekoľko pekných kultúrnych zážitkov a rád by som ich doprial aj ďalším ľuďom. Jedným z nich bol skvelý koncert Marcela Palondera & TangoUltimo v Štúdiu L+S, ktorí ma očarili argentínskym tangom Astora Piazzollu i vlastným repertoárom. Človek si sadne do kresla, cíti, že potrebuje hudbu, cíti vôňu, príbehy, ktoré sa odohrávajú v jeho fantázii, a nie ako nás učili na základnej škole, že žblnká voda a musíme vidieť Vltavu. Keď človek otvorí oči, zrazu je hudba dotvorená minimalistickým tancom krásnej tanečnice, ktorá cíti tango aj pod kožou. Takže hor sa na TangoUltimo.
Zaujal ma aj Bratislavafilm mladého režiséra Jakuba Kronera. Obdivujem, keď sa osemnásťročný chalan rozhodne nakrútiť film a svoj nápad aj zrealizuje. Iní vedú často len veľké prázdne reči v krčme, ale nič nespravia. Drsný príbeh bratislavskej reality s neuveriteľným humorom, z ktorého cítiť, že herci film točili s veľkou radosťou, hoci ho robili všetci zadarmo. Štyridsaťtisícová návštevnosť hovorí za všetko, tak dúfam, že Bratislavafilm ešte niekde stihnete.
A do tretice ma potešilo, že Slováci stále chodia do divadla, aj k nám do Astorky. Diela velikánov svetovej drámy ako Dostojevského, Tolstoja či Čechova môžu totiž často vidieť už len na divadelných doskách. Keď chcete vedieť niečo o Tolstom, príďte sa na tohto génia pozrieť do Astorky a potom pochopíte, aké kúzlo sa skrýva v jeho dielach.