V. Benčo: Kraje majú málo vlastných zdrojov

- Je to častý argument, ale pravdou je tiež to, že stále chýbajú hodnotiace kritériá na výber projektov a nie sú známe ani podmienky dôležité na prípravu projektov. Viac "svetla" na prípravu projektov určite prinesú programové doplnky, momentálne sa však dajú pripravovať iba projektové zámery. Z doterajšieho vývoja čerpania predvstupových fondov badať po počiatočnej eufórii decentralizácie a podcenenia budovania partnerstiev na regionálnej úrovni posun k istej centralizácii. Viditeľné je to napríklad pri čerpaní prostriedkov z fondu ISPA v oblasti ochrany životného prostredia. Ak donedávna mohli predkladať projekty i obce, mikroregióny a samosprávne kraje, dnes môžu žiadať o financie z fondu ISPA len vodárenské spoločnosti, ktoré sú po aj transformácii de facto štátnym podnikom. Podobne je to i v základnej infraštruktúre, keď žiadateľmi a príjemcami pomoci z fondov EÚ môžu byť napríklad v železničnej doprave Železnice SR, v cestnej doprave Slovenská správa ciest a v leteckej Stredisko správy letísk. Aj v rámci Kohézneho fondu všetci, ktorí budú chcieť realizovať projekt, budú musieť komunikovať s týmito "štátnymi" podnikmi. Príkladom je snaha Banskobystrického kraja o modernizáciu letiska v Sliači. Ak to bude chcieť realizovať s pomocou fondov EÚ, tak len v spolupráci so spomínanou správou letísk.
Ak Slovensko nie je pripravené na čerpanie európskych peňazí, kam by podľa vášho názoru malo zamerať svoje aktivity?
- Ak sa pozrieme na skúsenosti iných krajín, napríklad Grécko až do polovice 90. rokov minulého storočia nekonvergovalo k priemeru krajín Európskej únie. V prvých rokoch po vstupe do EÚ dokonca divergovalo a malo veľké problémy s využívaním fondov EÚ. Až v 90. rokoch sa Grécko zameralo na veľké projekty, ktoré smerovali predovšetkým do cestnej infraštruktúry a zároveň sa podarilo zefektívniť alokáciu týchto dodatočných investícií (predtým sa väčšina prostriedkov EÚ tzv. "skonzumovala") a až potom začalo Grécko využívať tieto fondy. Ak Slovensko nie je dostatočne pripravené, možno by sa v prvej fáze malo zamerať na veľké projekty. Presviedčajú ma o tom aj doterajšie skúsenosti s čerpaním prostriedkov z ISPA, hoci aj tam je ešte mnoho problémových oblastí. Verím, že dospejeme k celospoločenskej diskusii o ďalšom smerovaní regionálnej politiky a k prehodnoteniu cieľov a priorít, aby na ďalšie programové obdobie (2007 až 2013) bolo Slovensko lepšie pripravené.
Komunikácia medzi regiónmi a centrálnymi inštitúciami pokrivkáva. Majú vyššie územné celky šancu presadiť svoje záujmy?
- Už som spomínal príklad Banskobystrického kraja a jeho snahu o sliačske letisko. Ďalším príkladom je snaha Prešovského a Košického samosprávnych krajov o čo najrýchlejšie vybudovanie rýchlostnej komunikácie R4 spájajúcej Krosno, Svidník, Prešov, Košice a Miškolc. Rezort dopravy však tento projekt presadzuje až na roky 2010 až 2013. Je na oboch VÚC, či dokážu pripraviť dobrý projekt a hlavne ho presadiť na spomínanom ministerstve ako prioritu pre rozvoj regiónu. Zásadným problémom ostáva otázka spolufinancovania. Regionálny rozvoj na Slovensku dostal impulz práve vďaka možnosti čerpania európskych fondov. Bohužiaľ, zatiaľ si mnohé inštitúcie neuvedomujú, že budeme musieť vytvárať vlastné prostriedky na regionálny rozvoj. Je to veľmi zložité, keďže mešká decentralizácia verejnej správy a prenos kompetencií, najmä vo finančnej oblasti. Tým je aj vplyv a rozhodovanie samosprávnych krajov o prioritách rozvoja momentálne veľmi limitované.
Kritika Bruselu smerovala i do nepripravenosti Slovenska aj čo sa týka administratívy.
- To je otázka efektívnosti vynaložených prostriedkov. Napríklad, meškáme s predvstupovými prostriedkami fondu z Phare. Aj z toho, čo sme vyčerpali, väčšina bola určená na budovanie inštitúcií. Kde sú tieto inštitúcie? Ako sa využili tieto financie na rôzne poradenské firmy, technickú asistenciu či twiningových expertov, ak samotná vláda kritizuje (ne)pripravenosť na čerpanie z fondov EÚ? Neviem, prečo až dnes sa prijímajú opatrenia proti veľkej fluktuácii zamestnancov na zodpovedných ministerstvách, keď sa o tejto fluktuácii vedelo a hovorilo oveľa skôr. Prečo sa neurobili už pred fungovaním zákona o štátnej službe opatrenia, aby boli zamestnanci po absolvovaní školení a zahraničných stáží zaviazaní vykonávať prácu, na ktorú boli školení, počas určitej lehoty? Vyhovárať sa na to, že sme zmeškali obdobie rokov 1994 až 1998 neobstojí. Skôr zlyhal personálny manažment na zodpovedných inštitúciách po roku 1998.
Ako v tejto súvislosti vnímate snahu Prešovského samosprávneho kraja vytvoriť vlastnú rozvojovú agentúru?
- Chápem to ako istú kritiku existujúcich regionálnych rozvojových agentúr, ktoré patria pod m ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a ktoré možno nefungujú celkom efektívne a nedokážu plniť svoju úlohu koordinátora regionálneho rozvoja. Na druhej strane tam vidím aj zlyhanie VÚC, ktoré nebolo schopné získať vplyv v týchto agentúrach a nedokázalo (alebo možno nechcelo) koordinovať svoju činnosť s agentúrami. Aj keď na papieri majú inštitúcie vymedzené kompetencie, v realite dochádza k vzájomnému konfliktu kompetencií. V Čechách to funguje tak, že regionálne samosprávy si nerobia vlastné analýzy problémov regionálneho rozvoja. Majú však vytvorený vlastný fond a nechávajú si tieto analýzy vykonávať profesionálnymi inštitúciami. Či už sú to univerzity alebo poradenské firmy. Tamojší odbor regionálneho rozvoja len formuluje základné strategické plány a dokumenty a rozhoduje o prioritách rozvoja daného regiónu. Špecifické úlohy zadáva v rámci verejných výberových konaní, takže sa o ich realizáciu môžu uchádzať profesionálne odborné tímy. Je to ekonomicky efektívnejšie a s vyššou odbornou garanciou.
VÚC je však stále finančne naviazané na štátny rozpočet.
- Práve preto je to i otázka pre občanov. Prešovský samosprávny kraj ide zriaďovať regionálnu rozvojovú agentúru, ktorá len za prvý polrok existencie si vyžiada 5 miliónov korún, vlastne zo štátneho rozpočtu, hoci občan už zo svojich daní platí regionálne rozvojové agentúry ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Pritom dokument, ktorý schválilo zastupiteľstvo VÚC je dosť vágny napríklad v otázke obsadzovania pozícií riaditeľa či projektových manažérov agentúry. Nehovoriac o kvalifikačných požiadavkách, ktoré sú podľa mňa veľmi nízko postavené. V dokumente sa uvádza, že riaditeľ by mal "po istom období" zvládnuť všetku legislatívu a záležitosti súvisiace s prípravou na štrukturálne fondy. Zaplatíme mu školenia, aby mohol potom pracovať? Skeptický som tiež k poradenstvu agentúry voči iným subjektom. Nie je totiž jasné, ako bude zabezpečená nezávislosť a diskrétnosť odborného poradenstva. Agentúra bude totiž sama predkladať projekty, aby si zabezpečila prostriedky na vlastnú činnosť. Môže sa stať, že subjekt sa príde poradiť vo veci nejakého projektu a časom zistí, že jeho nápad bol použitý v projekte predloženom VÚC, respektíve danou agentúrou.