Tohtoročné rekordne vysoké ceny ropy nezaskočili len prepravcov a vodičov na benzínových pumpách, ale aj najväčšie finančné inštitúcie. Podľa agentúry Bloomberg News sa preto Európska centrálna banka (ECB), tvorca menovej politiky 12 krajín so spoločnou menou euro, rozhodla zmeniť prognostické metódy výpočtu inflácie práve v súvislosti s predpovedaním vývoja cien ropy a jej vplyvu na celkový rast cenovej hladiny.
Podľa nemenovaných zdrojov z ECB 18-členná banková rada požiadala hlavného ekonóma banky Otmara Issinga, aby preskúmal možnosti modelu na prognózovanie inflácie, ktorý by bol založený na spotových cenách ropy namiesto cien futurít. Podľa agentúry Bloomberg News zdroj v ECB uviedol, že na zasadnutí 3. júna vyšlo najavo, že v štyroch z piatich prípadov, keď ceny ropy na trhu stúpli, futurity neboli adekvátnym prognostickým nástrojom, pretože tento nárast v predpovedi ECB nereflektovali. V druhej polovici roku 2003 futurity so severomorskou benchmarkovou ropou Brent s dodávkou v júli 2004 na toto obdobie indikovali nižšie spotové ceny. Ceny futurít vlani naznačovali, že barel ropy (159 litrov) by sa mal dať v júli kúpiť za 24 až 28 dolárov, lenže spotová cena v priemere prekročila 29 dolárov. Futuritné kontrakty teda dosahovali priemernú cenu nižšiu o 2,82 dolára za barel, najväčší rozdiel predstavoval až 4,65 USD za barel.
Spotová cena je v čase otvorenia future pozície pri dosiahnutí dohody o kúpe alebo predaji futurity známa. Je to okamžitá cena, za ktorú sa aktívum na burze obchoduje. Je preto východiskom na určovanie realizačných cien futurít pre jednotlivé budúce exspiračné termíny. Cena futurity (tzv. realizačná cena) je cenou, za ktorú sa partneri kontraktu zaväzujú v dohodnutom exspiračnom termíne kúpiť a predať podkladajúce aktívum (v tomto prípade je ním ropa, jej spotová cena, náklady prenosu podkladajúceho aktíva, ako úroky z kapitálu viazaného do exspirácie futurity atď.). Ceny futurít sa stanovujú dohodou predávajúceho a kupujúceho a sú nástrojom, ktorý dokáže eliminovať riziko vysokých spotových cien v termíne exspirácie futurity.
James Nixon z londýnskej spoločnosti Barclays Capital, ktorý bol prognostikom britskej centrálnej banky Bank of England aj prognostikom ECB pre Bloomberg News uviedol, že predpovede ECB stoja na základoch akademických štúdií vytvorených v čase, kedy vplyv Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na svetovú ekonomiku bol nižší. V 12 krajinách platiacich eurom práve pre stúpajúce priemerné ceny čierneho zlata májový rast inflácie dosiahol 2,5 %, čo je najvyššie tempo od marca 2002. Takáto situácia prinútila Európsku centrálnu banku zmeniť inflačný výhľad na tento aj budúci rok. Ceny by v tomto roku mali stúpnuť o 2,1 %, čím prekročia 2-percentný inflačný strop ECB a 1,8-percentnú prognózu z decembra. V roku 2005 by cenová hladina mala stúpnuť o 1,7 % oproti pôvodnému odhadu jej rastu o 1,6 %.